Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/468/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309202012 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1309202012.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytov na ul. Drobného 17, 19 a Sekurisova 1, 13 v Bratislave, Sekurisova 1, Bratislava, IČO: 31 799 001, zast. JUDr. Imrichom Vasiľom, LL.M., advokátom, Bajkalská 29/C, Bratislava, proti odporcovi: DEFEKTOSPOL SK, s. r. o., Odborárska 52, Bratislava, IČO: 36 850 683, zast. JUDr. Jánom Pračkom, advokátom, Krížna 52, Bratislava, o zaplatenie 6.157,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/44/2009-384 zo dňa 24. 09. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 23Cb/44/2009-384 zo dňa 24. 09. 2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.157,83 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti o zaplatenie 2.999,93 Eur súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19. 03. 2009 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.797,09 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, sumy 1.001,95 Eur titulom náhrady škody a sumy 1.358,72 Eur titulom zmluvnej pokuty, celkovo istina predstavovala sumu 6.157,76 Eur, s odôvodnením, že navrhovateľ ako objednávateľ uzatvoril dňa 12. 03. 2008 zmluvu o dielo č. 002/2008 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21. 04. 2008 s odporcom ako zhotoviteľom. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok odporcu zhotoviť pre navrhovateľa dielo, ktorým bola rekonštrukcia vnútorných rozvodov studenej vody, teplej vody, kanalizácie a vodovodnej prípojky v rozsahu plnenia: - domová prípojka studenej vody DN 50, - ležaté rozvody studenej a teplej vody vrátane cirkulačného potrubia, - 8 stúpačiek teplej a studenej vody vrátane cirkulačného potrubia, - 8 stúpačiek odpadovej kanalizácie DN 110 a - demontáž azbestocementových kanalizačných stúpačiek - 8 stúpačiek. Termín začatia prác bol dohodnutý na 17. 03. 2008 a ukončenia a odovzdania prác na deň 05. 05. 2008. Cena bola celkovo dohodnutá na sumu 30.864,80 Eur vrátane DPH a zahŕňala aj dodávku potrebného materiálu. V zmysle článku VII bod 7.1 tejto zmluvy navrhovateľ uhradil odporcovi preddavok na cenu diela vo výške 13.887,07 Eur vrátane DPH dňa 14. 03. 2008. Počas vykonávania prác sa na strane navrhovateľa vyskytli dôvodné obavy a pochybnosti o priebehu vykonávaných prác, ako aj použitých materiálov a celkovej schopnosti zo strany odporcu vykonať, resp. dokončiť dielo podľa tejto zmluvy. Navrhovateľ mal záujem o kontrolu vykonávania diela, avšak napriek jeho opakovanej výzve mu nebola poskytnutá žiadna súčinnosť. Navrhovateľ nedostal ani pracovnú kópiu projektu vyhotovenia a zápis do stavebného denníka mu nebol umožnený, preto bola jeho kontrola značne znemožnená. Záujem navrhovateľa o spôsob vykonávania diela bol zo strany odporcu považovaný za hrubé zásahy do vykonávania prác. Z dôvodu rôznych nezhôd medzi účastníkmi konania došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany odporcu a to listom zo dňa 16. 05. 2008, z dôvodu opakovaného nedodržania dohôd pri realizácii diela, ktoré vyústilo do osobných urážok na adresu p. M. a agresívnemu správaniu p. Z.. Stalo sa tak na základe údajných osobných nezhôd pri realizácii diela medzi konateľom p. C.. M. a p. C.. V.. V dôsledku vyššie uvedeného odporca dielo nezhotovil riadne a včas a nedokončil dielo v dohodnutom termíne. Svojvoľne prestal vykonávať dielo a dielo zanechal približne v nasledovnom rozostavanom stave: - nedokončené ležaté rozvody (dokončené na cca 80 %), - nedokončená vodovodná prípojka (dokončená na cca 90 %), - nedokončené stúpačky 7 ks z celkového počtu 8 ks, - nedokončená demontáž 7 ks azbestovocementových kanalizačných stúpačiek z celkového počtu 8 ks. Navrhovateľ vyzval odporcu na riadne plnenie svojich povinností. Odporca reagoval návrhom finančného vysporiadania zo strany odporcu, ktorý bol pre navrhovateľa neakceptovateľný, nakoľko v ňom odporca považuje všetky práce za vykonané na 100 % a všetok materiál za upotrebený na 100 %. Navyše sú v ňom zarátané prestoje z titulu zmarenia zmluvného vzťahu spolu vo výške 1.799,11 Eur, ktoré nemajú žiadny zákonný ani zmluvný základ. V zmysle tohto návrhu finančného vysporiadania odporca vrátil na účet navrhovateľa sumu 365,47 Eur. Navrhovateľ ešte niekoľkokrát vyzýval odporcu na riadne dokončenie prác, avšak odporca poprel všetky oprávnené nároky navrhovateľa. Navrhovateľovo tvrdenie ohľadne dokončenosti, resp. nedokončenosti diela preukazuje aj priložená fotodokumentácia, ako aj nevyhnutnosť dokončenia diela iným zhotoviteľom a to L. U.. Navrhovateľ bol nútený vynaložiť ďalšie náklady okrem iného za práce a materiál, ktoré mal vykonať a zabezpečiť odporca, pričom ich už mal zaplatené prostredníctvom preddavku. V zmysle priloženej faktúry a potvrdenia o zaplatení ich musel navrhovateľ zaplatiť novému zhotoviteľovi, čím opätovne zaplatil za niečo, čo už raz bolo zaplatené a preto mu vznikla škoda. Do dnešného dňa nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela odporcom navrhovateľovi, navrhovateľ neobdržal ani atesty použitých materiálov, neboli vykonané potrebné skúšky a záznamy o nich odovzdané navrhovateľovi, čím odporca porušil nielen túto zmluvu, ale aj príslušné právne predpisy. Navrhovateľ uznal odporcovi nároky zo zmluvy k celkovej pohľadávke vo výške 8.171,87 Eur. Uhradený preddavok zo strany navrhovateľa bol 11.669,82 Eur, rozdiel bez DPH 3.497,95 Eur, dobropisovaná suma zo strany odporcu 365,47 Eur a teda odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 3.797,09 Eur. Ďalej navrhovateľ vynaložil náklady na dokončenie diela iným zhotoviteľom a tieto náklady predstavujú sumu 1.001,95 Eur. Z dôvodu omeškania odporcu si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj zmluvnú pokutu (pôvodne) v dohodnutej výške 7,72 Eur za 1 deň x 176 dní omeškania. Neskôr upravil svoj návrh na začatie konania, namiesto zmluvnej pokuty žiadal priznať úrok z omeškania. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Uviedol, že na strane odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože finančné plnenie odporca navrhovateľovi v celom rozsahu vyúčtoval, za prijaté finančné plnenie poskytol navrhovateľovi zodpovedajúce protiplnenie. Časť pohľadávky vyčíslená vo vyúčtovaní zanikla započítaním. Zmluvná pokuta nebola dohodnutá a preto formulácia zmluvy neviaže vznik nároku na úrok z omeškania na odovzdanie diela. Úrok z omeškania je podľa ust. § 369 Obch. zák. daný, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, čo odporca podľa jeho názoru nebol. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 266 ods. 1 a 4 Obch. zák., § 272 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 536 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., § 537 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 546 ods. 1 veta prvá Obch. zák., § 550 Obch. zák., § 551 ods. 1 Obch. zák., § 554 ods. 1, 2 a 6 Obch. zák., § 555 ods. 2 Obch. zák., § 556 Obch. zák., § 560 ods. 1 Obch. zák., § 562 ods. 2 písm. c) veta prvá Obch. zák., § 564 veta prvá Obch. zák., § 436 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 324 ods. 1 Obch. zák., § 340 ods. 1 Obch. zák., § 365 veta prvá Obch. zák., § 367 veta prvá Obch. zák., ďalej na ust. § 768f Obch. zák., § 344 Obch. zák., § 345 ods. 1 Obch. zák., § 345 ods. 2 Obch. zák., § 346 ods. 1 Obch. zák., § 349 ods. 1 Obch. zák., § 351 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 373 Obch. zák., § 378 Obch. zák., § 380 Obch. zák., § 1 ods. 2 Obč. zák., § 18 ods. 2 písm. a) Obč. zák., § 451 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 79 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 1, 3 a 4 O.s.p., § 153 ods. 2 O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že spornými skutočnosťami v konaní boli otázka dôvodnosti odstúpenia od zmluvy odporcu, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že odporca odstúpil od zmluvy z dôvodu opakovaného nedodržiavania dohôd pri pri realizácii diela podľa uvedenej zmluvy o dielo, ktoré vyústilo do osobných urážok na adresu konateľa odporcu a agresívneho správania p. Z. pri pracovnom stretnutí dňa 16. 05. 2008. Súd považoval tento dôvod odstúpenia od zmluvy za nepreukázaný v konaní, pretože štatutárny zástupca účastníkov konania, ktorí sa tohto konania zúčastnili, p. Z. za navrhovateľa a konateľ odporcu o jeho priebehu vypovedali protichodne a svedok P. vo svojej svedeckej výpovedi síce podporil tvrdenie odporcu o priebehu tohto stretnutia, avšak súd tieto diametrálne rozličné tvrdenia ohľadom stretnutia, z ktorého nepochádzal žiaden písomný zápis, považoval za tvrdenie proti tvrdeniu. Ak by aj uvedené stretnutie prebiehalo tak, ako ho opísali svedok P. a odporca, súd tento dôvod nepovažoval za spôsobilý na odstúpenie od zmluvy, pretože ho nepovažoval podľa ust. § 346 ods. 1 Obch. zák. za nepodstatné porušenie zmluvy zo strany navrhovateľa, pretože odporca nepreukázal, že by poskytol navrhovateľovi primeranú lehotu na odstránenie dôvodov prerušenia výkonu prác, čo by v tomto prípade bolo zlepšenie komunikácie zo strany navrhovateľa. Na základe uvedeného odstúpenia odporcu od zmluvy zo dňa 16. 05. 2008 predmetná zmluva o dielo č. 002/2008 podľa ust. § 349 ods. 1 Obch. zák. zanikla, pretože navrhovateľ na dokončenie diela uzavrel novú zmluvu o dielo s iným zhotoviteľom, ktorým bol L. U.. Týmto uzavretím novej zmluvy s novým zhotoviteľom navrhovateľ vlastne zhojil neplatnosť odstúpenia od zmluvy odporcu, pretože fakticky stav uzavretím tejto novej zmluvy o dielo s novým zhotoviteľom L. U., ktorý dielo dokončil, privodil do situácie, kedy by odporca už nemohol svoju zmluvnú povinnosť dokončiť, dielo splniť. Takže jeho neplatné odstúpenie od zmluvy sa týmto de facto stalo platným. Zodpovednosť navrhovateľa za zásahy C.. V. súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že skonštatoval, že v konaní nebola preukázaná neodôvodnenosť zásahov vtedajšieho štatutárneho zástupcu navrhovateľa C.. V. do práce odporcu. Ak by sa tak stalo, bol odporca povinný podľa ust. § 551 ods. 1 Obch. zák. túto skutočnosť navrhovateľovi oznámiť, čo však súdu nepreukázal. Navyše C.. V. bola v predmetnom čase štatutárnym zástupcom navrhovateľa, takže jej zásahy nemožno posudzovať v zmysle obrany odporcu ako zásahy tretích osôb, za ktoré mal navrhovateľ zodpovednosť podľa čl. XI bod 11.1 zmluvy o dielo č. 002/2008. Z uvedeného vyplýva, že zásahy C.. V., neoprávnenosť ktorých odporca v konaní nepreukázal, boli zásahmi navrhovateľa a nie tretích osôb. Z týchto dôvodov rozhodol súd prvého stupňa tak, že navrhovateľovi priznal sumu 3.157,83 Eur a sumu 2.999,93 Eur nepriznal. Súdom priznaná čiastka pozostáva z dvoch položiek a to vypočítaného úroku z omeškania vo výške 1.358,72 Eur, ktorú si navrhovateľ pôvodne uplatnil ako zmluvnú pokutu, avšak súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že účastník konania nie je povinný právne kvalifikovať svoje podanie. Súd prvého stupňa v tejto časti neprisvedčil obrane odporcu, že zmluvná pokuta nebola zmluvne dohodnutá. Pri rozhodovaní o tejto časti nároku súd prvého stupňa aplikoval ust. § 365 Obch. zák. a tiež ust. § 367 Obch. zák., ktorý uvádza, že veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho aj náhradu škody podľa ust. § 373 a nasl. V zmluve o dielo č. 002/2008 si zmluvné strany dohodli termín dokončenia diela 05. 05. 2008. Odporcom nevykonaná časť diela bola ukončená až dňa 30. 10. 2008 podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí diela s novým zhotoviteľom L. U., čo mal súd preukázané zo znenia uvedeného protokolu. Z tohto je zrejmé, že odporca bol v omeškaní s dokončením diela od 06. 05. 2008 do 30. 10. 2008, takže súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nárok na dohodnutú sankciu podľa čl. VII bod 7.4 zmluvy o dielo č. 002/2008 vo výške 0,025 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo predstavovalo sumu 7,72 Eur denne za 176 dní omeškania, celkovo sumu 1.358,72 Eur, ktorú súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal titulom dohodnutej zmluvnej sankcie. Ďalej priznal navrhovateľovi súd prvého stupňa uplatnenú pohľadávku vo výške 1.799,11 Eur, ktorú priznal na tom základe, že považoval odporcovo finančné vysporiadanie zo dňa 29. 05. 2008 za správne v sume 288.113,- Sk (9.563,59 Eur), čo predstavovalo náklady na odporcom skutočne realizované práce, tak ako boli špecifikované. Za nesprávnu však vyhodnotil sumu sumu 54.200,- Sk = 1.799,11 Eur za prestoje, ktorých existenciu odporca súdu nepreukázal a teda si nedôvodne túto sumu započítal voči preddavku zaplateného navrhovateľom. Z toho dôvodu súd prvého stupňa sumu 54.200,- Sk = 1.799,11 Eur neuznal ako dôvodne započítanú a teda ju považoval za sumu, ktorú odporca od navrhovateľa prijal bez právneho dôvodu a teda je mu ju povinný v zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu vrátiť. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa uplatnenie sumy 1.797,11 Eur považoval za dôvodný nárok a tento i navrhovateľovi priznal. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Voči uvedenému rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.157,83 Eur, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že odporca sa nemôže stotožniť s výrokom súdu na zaplatenie čiastky 1.799,11 Eur, ktorú si odporca započítal za prestoje ani zhodnotením vykonaných dôkazov a súvisiacimi závermi súdu, ktoré viedli k takémuto rozhodnutiu. Podľa názoru súdu prvého stupňa odporca samotnú existenciu týchto prestojov v dĺžke 4 dní hodnoverne nepreukázal, lebo odporca nepredložil stavebný denník, v ktorom by takáto skutočnosť bola zaznamenaná a zodpovednosť zo strany stavebného denníka pripísal súd odporcovi preto, že je povinný viesť tento denník zhotoviteľ. Napriek tomu, že svedkovia K. R. P. existenciu prestojov potvrdili, keď svedok p. P. na pojednávaní dňa 12. 04. 2010 vypovedal, že z príkazu p. V. došlo k prerušeniu výkonu rozkopávkových prác, zaviazal sa zabezpečiť rozkopávkové povolenie, keď ho napokon nezabezpečila a pokračoval zhotoviteľ v prácach až na druhý deň potom, ako p. V. dala pokyn na pokračovanie prác a bez rozkopávkového povolenia. Svedok p. K. vo výpovedi dňa 16. 06. 2010 potvrdil ďalšie prerušenie výkonu prác na príkaz p. V. a uviedol, že prvýkrát došlo k zastaveniu prác počas montáže ležatých rozvodov, pretože nejaký technik jej povedal, že sú malé a ona si to chcela dať overiť. K zdržaniu prišlo minimálne o 3, 4 dni, pričom táto skutočnosť bola uvedená v stavebnom denníku. Súd prvého stupňa argumentáciu o nepreukázaní dôvodu, či existenciu prestojov z nepochopiteľných dôvodov spojil s požiadavkami objednávateľa na udržanie poriadku na stavenisku. Napokon súd prvého stupňa uviedol, že keby aj odporca uvádzané dôvody vzniku prestojov preukázal, súd nemohol uznať dôvodnosť tohto odporcovho nároku na sumu za prestoje odporcom uvedených 4 dní, pretože hodnoverne nepreukázal ich dĺžku a počet pracovníkov, ktorým bolo údajne zabránené vo výkone práce. Odporca má za to, že vznik prestojov a ich dĺžku dostatočne preukázal svedeckými výpoveďami. Odporca v priebehu konania ďalšie dôkazy v tomto smere nevykonával, keďže mal za to, že tieto prestoje nikto nenamietal. Odporca sa taktiež nestotožňuje s výrokom súdu na zaplatenie čiastky 1.358,72 Eur, keď podľa jeho nároku nárok na úrok z omeškania nie je vecne daný. Objednávateľom stanovený dodávateľský systém zabezpečoval plnenie zhotovenie diela v celkovom rozsahu aj po 05. 05., resp. 16. 05. 2008 aj bez účasti odporcu na základe v spise založenej zmluvy o dielo č. 001/2008 podľa ust. čl. 6.2, ktoré práce na predmetnej zákazke priamo vykonávala v pozícii zhotoviteľa firma L. K.. P. L. K. ako svedok vo výpovedi dňa 16. 06. 2010 potvrdil, že zákazku jeho firma nedokončila preto, že ju nikto na jej dokončenie nevyzval aj keď boli schopní a pripravení dielo dokončiť. V tejto súvislosti bola predložená aj predžalobná upomienka adresovaná p. K. 19. 12. 2008. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 30. 11. 2012 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 12. 03. 2008 uzavretá zmluva o dielo, podľa ktorej bol odporca povinný uskutočniť rekonštrukciu vnútorných rozvodov studenej vody, teplej vody, kanalizácie a vodovodnej prípojky. Odporca sám vo vyúčtovaní deklaroval tú skutočnosť, že dielo nedokončil, keďže v realizovaných prácach uvádza len vykonanie 1 ks stúpačky a 1 ks demontáže azbestovej stúpačky. Na pojednávaní dňa 05. 09. 2012 odporca potvrdil, že dielo nedokončil a preto jeho tvrdenie, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. úrokov z omeškania, ktorá bola dohodnutá v bode 7.4 zmluvy, je účelová. Už v čase odstúpenia od zmluvy, t. j. 16. 05. 2008 bol už dávno v omeškaní s dokončením diela, keďže dielo bol povinný dokončiť dňa 05. 05. 2008. Navyše v súvislosti s nedokončením diela v takom rozsahu, na aký sa zaviazal, vznikla navrhovateľovi škoda tým, že musel narýchlo objednať ďalšieho zhotoviteľa p. U., ktorý dielo dokončil tak, ako ho mal dokončiť odporca. Argument odporcu ohľadom dokončenia diela p. K. ako druhým zhotoviteľom diela, je podľa názoru navrhovateľa úplne irelevantné, pretože existencia druhého zmluvného vzťahu nemá nič spoločné s povinnosťou odporcu dokončiť dielo riadne a včas podľa uzatvorenej zmluvy. Vo vyúčtovaní zo dňa 29. 05. 2008 si odporca účtoval údajnú stratu, ktorá mala vzniknúť titulom neoprávneného zastavenia montážnych prác. Súd správne konštatoval, že zodpovednosť za stratu stavebného denníka nesie odporca a takisto správne skonštatoval v závere rozsudku, že oprávnenosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu opakovaného nedodržania dohôd pri realizácii diela podľa uvedenej zmluvy o dielo, ktoré vyústilo do osobných urážok na adresu konateľa odporcu a agresívneho správania p. Z. pri pracovnom stretnutí dňa 16. 05. 2008 nie je vierohodne preukázaná. Tvrdenie odporcu, že dôvody vzniku prestojov a ich dĺžka bola dostatočne preukázaná svedeckými výpoveďami p. P. R. K., je len tvrdenie proti tvrdeniu navrhovateľa a výpovedi p. Z. a súd preto nemal dostatočne preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku odporcu na úhradu prestojov. Ohľadom nepriznania nároku na zaplatenie sumy 2.999,93 Eur má navrhovateľ za to, že navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku konania odporcu vo výške 1.001,95 Eur, keďže na dokončenie diela musel zohnať narýchlo ďalšieho dodávateľa, rovnako okolnosti dokončenia ležatých rozvodov a vodovodnej prípojky sú naďalej sporné. (V tejto časti však navrhovateľ nepodal odvolanie, preto sa odvolací súd v ďalšom touto námietkou a vyjadrením nezaoberá.) Na základe uvedeného navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v napadnutej časti potvrdiť. Proti výroku o trovách prvostupňového konania podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie, pričom má za to, že súd prvého stupňa v tejto časti nepostupoval správne, pokiaľ rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania, keď podľa jeho názoru rozdiel medzi úspechom navrhovateľa oproti úspechu odporcu je 2,56 % v prospech navrhovateľa a z týchto dôvodov mu v tejto časti mali byť priznané trovy prvostupňového konania. Na základe uvedeného žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov prvostupňového konania zmeniť a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 143,16 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako i odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k tomuto záveru: Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Predmetom odvolacieho konania je napadnutá tá časť, ktorou súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.157,83 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania. V časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, nebolo podané zo strany účastníkov konania odvolanie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Na úvod je potrebné uviesť, že odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postupoval tak v súlade s ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p. aj napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 115a O.s.p., odvolací súd postupoval tak preto, nakoľko mal za to, že v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie. K samotnému priznanému nároku odvolací súd uvádza, že priznaný nárok vo výške 3.157,83 Eur je súčtom dvoch priznaných nárokov, a to vypočítaného úroku z omeškania vo výške 1.358,72 Eur a sumy 1.799,11 Eur, ktorú súd prvého stupňa neuznal ako oprávnený zápočet odporcu voči pohľadávke navrhovateľa za prestoje. Čo sa týka časti priznaného nároku za úrok z omeškania vo výške 1.358,72 Eur, odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa dospel k záveru, že i napriek tomu, že navrhovateľ si v pôvodnom konaní uvedený nárok uplatnil titulom úroku z omeškania, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že účastník konania nie je povinný svoj nárok právne kvalifikovať. Úmyslom zmluvných strán bolo dohodnúť si sankciu za prípadné zhotoviteľove omeškanie so zhotovením diela a v tejto súvislosti súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 367 Obch. zák., ktorý pripúšťa v tomto prípade nárok na zmluvnú pokutu a je nepodstatné ako si zmluvné strany túto sankciu nazvú, pretože úmysel oboch zmluvných strán bol jasný. V rámci dokazovania nesporne bolo preukázané, že odporca bol v omeškaní s plnením odo dňa 06. 05. 2008 do 30. 10. 2008 a súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi nárok na dohodnutú sankciu podľa čl. VI bod 7.4 zmluvy o dielo č. 002/2008 vo výške 0,025 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo predstavovalo sumu 7,72 Eur denne za 176 dní omeškania, celkovo teda sumu 1.358,72 Eur. I samotný odporca pred súdom prvého stupňa potvrdil, že dielo nedokončil a to riadne a včas a preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku odporcu za irelevantnú, keď uviedol, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ani úroku z omeškania. Už v samotnom čase odstúpenia od zmluvy, t. j. 16. 05. 2008 bol odporca v omeškaní z dokončením diela, keďže dielo ako vyplýva z uzatvorenej zmluvy, mal dokončiť dňa 05. 05. 2008. Čo sa týka ďalšieho nároku uplatneného navrhovateľom a priznaného súdom prvého stupňa, je nárok vyplývajúci z neoprávneného zápočtu pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa, ktorú si odporca uplatnil ako svoju pohľadávku vzniknutú za prestoje s vykonávaním diela. V tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal dôvodnosť tohto zápočtu, nepreukázal vznik prestojov a ich dĺžku, ktorú dôvodnosť chcel preukázať odporca svedeckými výpoveďami p. P. a p. K.. Odporca síce tvrdil, že prestoje vznikli v trvaní 4 dní, avšak túto skutočnosť odporca hodnoverne nepreukázal, teda nepreukázal ani dĺžku týchto prípadných prestojov ani počet pracovníkov, ktorým malo byť zabránené vo výkone práce. Prestoj ako taký je definovaný ako stratový čas, kedy sú pracovné sily nútené stáť a nevykonávať žiadnu dohodnutú činnosť. Pri uplatnení takéhoto nároku je potom potrebné i preukázať to, či uvedení pracovníci prípadne nepracovali na inom mieste, nevykonávali inú činnosť, čo však v tomto konaní nebolo preukázané. Námietka, že dôvodnosť prestojov nebola preukazovaná zo strany odporcu z dôvodu, že túto skutočnosť nikto nenamietal, je irelevantné, keď povinnosťou účastníkov konania až do vyhlásenia dokazovania súdom prvého stupňa za skončené, sú účastníci povinní označiť, resp. navrhnúť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ otázka prestojov, samotného zápočtu tejto pohľadávky odporcu, voči pohľadávke navrhovateľa bola sporná, bolo povinnosťou odporcu na dôkaz svojich tvrdení predkladať také dôkazy, ktoré by preukázali tento prípadný nárok odporcu, čo sa však nestalo. Súd prvého stupňa i tento nárok vyhodnotil správne a uložil odporcovi majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu vrátiť. Z týchto dôvodov preto odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nepodal odvolanie v zamietajúcej časti, preto v tejto časti sa rozhodnutie súdu prvého stupňa stalo právoplatným. Napadnutý výrok súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania odvolací súd vyhodnotil za správny, keď súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva možnosť súdu buď trovy konania rozdeliť v prípade čiastočného úspechu a neúspechu oboch účastníkov konania, resp. žiadnemu z nich nepriznať právo na náhradu trov konania. Ak by mal zákonodarca na mysli v každom prípade, kedy úspech a neúspech účastníka konania nie je rovnaký, ale len približný, rozhodnúť o tom, že trovy konania je potrebné rozdeliť, neuviedol by ďalšiu z možností a to tej ktorá je upravená v ods. 2 citovaného ustanovenia a o možnosti rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v prípade čiastočného úspechu v konaní. Keďže v rámci prvostupňového konania bol úspech navrhovateľa v nepatrnej časti 2,56 %, súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Z týchto dôvodov preto odvolací súd i v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnil a preto s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť o priznaní, resp. nepriznaní trov konania je možné len na návrh účastníka. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.