Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/408/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212881 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1309212881.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu F.. M.. F. G., Z. J.. XX, G., F.: XX XXX XXX, práv. zast. Mgr. Ferdinandom Pethöm, advokátom, Ružomberská 6, Bratislava, proti žalovanému SUBEROLA s.r.o., Karpatské nám. 10, Bratislava, IČO: 35 701 943, o zaplatenie 5.115,60 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 46/2010-249 zo dňa 30.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 46/2010-249 zo dňa 30.9.2013 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.115,60 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 606,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 2.034,75 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 745,13 EUR na účet súdu prvého stupňa do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že účastníci konania uzatvorili konkludentným spôsobom inominátnu Zmluvu, keď splnomocnenie zo dňa 27.01.2009 súd posúdil ako objednávku na uskutočnenie všetkých úkonov súvisiacich s vykonaním zmien stavby pred dokončením. Žalobca návrh na uzatvorenie Zmluvy prijal a požadované úkony vykonal. Tieto úkony spočívali tak vo vyhotovení Projektu skutočného vyhotovenia stavby a tzv. inžinierskej činnosti, (ďalej len projekt), ktorá zahŕňa spracovávanie a podávanie žiadostí a získavanie stanovísk od kompetentných orgánov potrebných pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Potrebu vypracovania projektu považoval súd za preukázanú výpoveďou žalobcu, ako aj svedkov F.. E., K.. L., F.. S., ktorí potvrdili, že oproti vydanému stavebnému povoleniu prebiehali na stavbe mnohé zmeny, ktoré spôsobili, že stavba sa objemovo zdvojnásobila. Túto skutočnosť potvrdil aj súdom ustanovený znalec vo vypracovanom znaleckom posudku, keď potvrdil, že za bežných okolností je v rámci kolaudačného konania spravidla použitá dokumentácia pre stavebné konania doplnená o zmeny, avšak v tomto konkrétnom prípade došlo k takým zmenám stavby, že vyvstala potreba vypracovania Projektu skutočného vyhotovenia stavby značne odlišného od projektu pre stavebné povolenie. Projekt skutočného vyhotovenia stavby nespadá pritom do povinností spracovateľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že vypracovanie Projektu skutočného vyhotovenia stavby nebolo predmetom písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo v zmysle jej Dodatkov č. 1 a 2. Predmetom Zmluvy a Dodatkov bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia, resp. jej dopracovanie, ale opäť pre vydanie stavebného povolenia. V Zmluve a Dodatkoch bola určená cena za vyhotovenie predmetu diela ako aj splatnosť tejto ceny, kde posledná časť sumy vo výške 250.000,- Sk mala byť uhradená až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Znalec ohodnotil cenu projektu realizácie použitého pre kolaudačné konanie sumou 10.454,81 EUR a hodnotu tzv. inžinierskej činnosti sumou 4.145,62 EUR. Celkovú cenu projektových činností ako i inžinierskej činnosti vykonaných žalobcom vo fáze kolaudácie stavby určil sumou 11.091,09 EUR, teda sumou podstatne vyššou, ako požaduje zaplatiť žalobca v tomto konaní. Žalovaný napriek tomu, že mal vyhotovený znalecký posudok k dispozícii, nevzniesol voči nemu žiadne námietky, nevyjadril sa k nemu, nežiadal výpoveďou znalca odstrániť prípadné nejasnosti v znaleckom posudku. Žalobca písomnými dokladmi, ktoré sám založil do spisu, resp. ktoré na jeho návrh súd vyžiadal od príslušných dotknutých orgánov a organizácií preukázal výkon tzv. „inžinierskej činnosti“, potrebnej pre vydanie kolaudačného rozhodnutia. Súd prvého stupňa uviedol, že tvrdenie žalovaného, ktorý uvádzal, že si túto činnosť vykonával sám, resp. že takúto činnosť vykonával pre neho F.. S. neobstojí, lebo sám F.. S. vo svojej svedeckej výpovedi takúto informáciu poprel. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa považoval nárok žalobcu čo do istiny ako i úroku z omeškania za preukázaný, a preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci priznal i právo na náhradu trov konania. K trovám konania súd prvého stupňa uviedol, že pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 306,50 EUR a preddavku na znalečné vo výške 300,- EUR, z trov právneho zastúpenia vo výške 2.034,75 EUR podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., v zmysle nasledovnej špecifikácie: 28.05.2010 príprava a prevzatie 180,93 EUR + 7,21 EUR režijný paušál, 11.11.2010 účasť na pojednávaní 180,93 EUR + 7,21 EUR režijný paušál, 31.01.2011, účasť na pojednávaní odročenom 45,23 EUR + 7,41 EUR režijný paušál, 23.03.2011, účasť na pojednávaní 180,93 EUR + 7,41 EUR režijný paušál, 12.05.2011 účasť na pojednávaní 180,93 EUR + 7,41 EUR režijný paušál, 20.06.2011 účasť na pojednávaní 180,93 EUR + 7,41 EUR režijný paušál, 05.09.2011 vyjadrenie vo veci 180,93 EUR + 7,41 EUR režijný paušál, 08.09.2011 účasť na pojednávaní 180,93 EUR + 7,41 EUR režijný paušál, 15.01.2012 vyjadrenie vo veci - otázky na znalca 180,93 EUR + 7,63 EUR režijný paušál, 15.06.2012 odvolanie vo veci preddavku na znalca 90,46 EUR + 7,63 EUR režijný paušál, 08.03.2013 účasť na šetrení u znalca 180,93 EUR + 7,81 EUR režijný paušál, 30.09.2013 účasť na pojednávaní 180,93 EUR + 7,81 EUR režijný paušál. Súd prvého stupňa nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za Návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 20.01.2011 a 22.03.2011, keďže v danom prípade nešlo o účelné uplatňovanie práva, pretože návrhy na doplnenie dokazovania mohol žalobca, resp. jeho právny zástupca predniesť na pojednávaní priamo do zápisnice. Ďalej súd nepriznal trovy právneho zastúpenia ďalšiu poradu s klientom zo dňa 30.06.2011, nakoľko uskutočnenie takéhoto úkonu súdu nepreukázal a ani úkon - šetrenie u znalca dňa 18.12.2012, keďže sám znalec vo svojom písomnom prípise zo dňa 11.02.2013 v rámci podania informácie o stave rozpracovaného znaleckého posudku uviedol, že uvedeného dňa sa dostavil právny zástupca žalobcu bez svojho klienta a nevedel poskytnúť požadované informácie. Uvedený úkon teda súd posúdil ako neúčelný. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že návrh žalobcu považuje za neurčitý, nakoľko žalobca neuviedol v návrhu a ani vo faktúre, o kolaudáciu ktorej budovy malo ísť a tvrdil, že žalovaný faktúru na sumu 5.115,60 EUR prijal. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že túto faktúru prijal, lebo žalovaný ju spolu s faktúrou č. G.-XX/XXXX zo dňa 11.6.2009 žalobcovi ako neopodstatnené vrátil. Žalovaný preto vyslovil názor, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že prevzatím faktúry sa žalovaný zaviazal ju zaplatiť, a to preto, že bola vystavená bez právneho základu. Uviedol, že cena za dielo bola žalobcovi vyplatená v miere prevyšujúcej dohodu strán o 2.934,18 EUR. Uviedol tiež, že jedinou činnosťou, ktorú žalobca vykonávala pre prokuristu žalovaného, a nie teda pre žalovaného, bola činnosť v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 29.3.2005. Uviedol, že je pochybné prijať záver žalobcu o opodstatnenosti jeho nároku vzhľadom na navýšenie prác, nakoľko zmluva o dielo ako i jej dodatky boli uzavreté v písomnej forme, no dohoda, na ktorú sa žalobca odvoláva a na základe ktorej si fakturoval sporné sumy bola dohodou ústnou, čo je možné považovať ako nedôvodnú zmenu zvyklostí medzi zmluvnými stranami. Uviedol, že ani samotné znalecké dokazovanie nepreukázalo mieru, v akej žalobca sám realizoval činnosti, na ktoré znelo splnomocnenie od prokuristu žalovaného. Uviedol, že tieto sporné skutočnosti súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodstránil a skutočný stav nezistil. Tvrdenia žalovaného podporila svojou výpoveďou aj svedkyňa E., ktorá potvrdila, že bola spolupracovníčkou žalobcu, no prácu vykonala osobne a za túto prácu jej žalovaný zaplatil odmenu, žalovaný preto vyslovil názor, že by vyplatením sporných faktúr došlo k duplicitnej úhrade za tie isté práce. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný, neodôvodnený a na základe vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotený. Proti výrokovej časti rozsudku o trovách konania súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalovanému prizná náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.878,80 EUR a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 98,28 EUR. Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v rozhodnutí uviedol, že návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 20.1.2011 a 22.3.2011 boli neúčelné, a preto súd nepriznal právnemu zástupcovi za tieto úkony odmenu. Uviedol, že nakoľko išlo o zložitú odbornú problematiku projektovania a povoľovanie užívania stavieb, pričom bolo nevyhnutné výpoveď žalovaného rozanalyzovať, vyhodnotiť a následne označiť také dôkazy, ktoré by vec z pohľadu súdu pomohli objasniť. Právny zástupca tak nad rámec podrobne špecifikoval aj skutočnosti, ktoré mali byť dokázané, čím výrazne zjednodušil prácu súdu, a tým nemožno tieto úkony považovať za neúčelné. Ďalej uviedol, že porada s klientom zo dňa 30.6.2011, ktorú súd považoval za nepreukázanú bola nevyhnutná a právny zástupca mal poradu s klientom po každom pojednávaní, a to vzhľadom na zložitosť predmetu sporu, a preto súd prvého stupňa mal z logického hľadiska odmenu za tento úkon právnemu zástupcovi žalobcu priznať. Ďalej poukázal, že nie je správny záver súdu, ktorý nepriznal právnemu zástupcovi za šetrenie u znalca dňa 18.12.2012, nakoľko ho považoval za neúčelný, keďže toto šetrenie trvalo skoro dve hodiny a vyúčtoval si ho aj znalec, ktorému súd odmenu za toto šetrenie priznal. V priebehu odvolacieho konania žalovaný zmenil obchodné meno z pôvodného LEIMPORT s.r.o. na súčasné SUBEROLA s. r.o., a preto odvolací súd pokračuje v konaní so žalovaným pod týmto označením. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil s ohľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého bol preukázaný jednak zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a taktiež skutočnosť, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť za vykonané práce nesplnil. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného dodáva, že skutočnosť, že zmluva bola uzavretá konkludentným spôsobom a nebola písomná, nie je zákonnou prekážkou jej platnosti, a to ani vzhľadom k predchádzajúcemu obchodnému styku, kedy si zmluvné strany zmluvné podmienky dojednávali písomne. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa posúdil splnomocnenie zo dňa 27.01.2009 ako objednávku na uskutočnenie všetkých úkonov súvisiacich s vykonaním zmien stavby pred dokončením, nakoľko následné správanie zmluvných strán naznačuje, že obsah aj všetky ďalšie náležitosti im boli zrejmé a považovali ich za záväzné, preto aj logicky možno predpokladať, že žalobca práve na základe tejto „objednávky“ požadované úkony vykonal. K žalovaným namietanej skutočnosti, že predmetné práce vykonal sám na vlastné náklady, sa už taktiež vyjadril súd prvého stupňa, že toto tvrdenie odporuje svedeckej výpovedi p. S.. Namietanému rozporu skutkového zistenia súdu prvého stupňa s výpoveďou svedkyne p. E. odvolací súd uvádza, že svedkyňa síce potvrdila, že žalovaný jej zaplatil za projektovanie kuchyne a plynu, no zároveň potvrdila aj tú skutočnosť, že podklady pre projektovanie kuchyne, jedálne a skladu jej zabezpečil žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu tak svedkyňa potvrdila, že žalobca v súlade so zmluvou poskytol potrebnú súčinnosť pre vypracovanie projektovej dokumentácie, za čo mu patrí aj primeraná odmena, ktorú si uplatnil faktúrou č. G.-XX/XXXX, ktorou vyúčtoval poradenskú činnosť pri získavaní stanovísk zainteresovaných orgánov a organizácií potrebných pre vydanie kolaudačného rozhodnutia a nie vypracovanie projektu, ako žalovaný uviedol. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa nezistil duplicitu uplatnených nárokov ani ich zjavnú neopodstatnenosť, ako žalovaný v odvolaní namietal. K odvolaniu žalobcu čo do trov konania odvolací súd, odvolávajúc sa na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. uvádza, že sa plne stotožnil s odôvodnením výroku súdu prvého stupňa. K dôvodom odvolania žalobcu uvádza, že návrhy na doplnenie dokazovania zo dňa 20.01.2011 a 22.03.2011 skutočne nesvedčia o ich účelnosti vzhľadom na vytýčené termíny pojednávania a možnosť priameho prednesu žalobcovho návrhu. Ohľadom uplatnenej odmeny za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 30.06.2011, odvolací súd na zdôraznenie správnosti odôvodnenia súdu prvého stupňa uvádza, že v danom prípade právny zástupca skutočne úkon tejto právnej služby nepreukázal potvrdením a o vykonaní tejto porady, ktorú by jeho klient podpísal, v danom prípade tak nie je rozhodujúce, koľko takýchto porád právny zástupca skutočne vykonal, ale skutočnosť, že ani jeden tento úkon nepreukázal a neuniesol tak bremeno dôkazu o svojom tvrdení. Podobne tak účasť na šetrení znalca zo dňa 11.2.2013, ktorú súd overil písomným prípisom zo dňa 11.02.2013, ktorý nesvedčil o skutočnej realizácii úkonu odvolací súd uvádza, že v prípade náhradného termínu a dvojhodinovej konzultácie mal právny zástupca vo svojom vyúčtovaní uviesť skutočný dátum úkonu a o tomto predložiť potvrdenie, tak, aby bolo jeho podanie možno posúdiť ako kvalifikované a riadne preskúmateľné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd zobral do úvahy uplatnenie si trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní žalobcom v jeho odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, no vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobcu sa týkalo len časti trov konania, v ktorej nebol úspešný, náhrada trov odvolacieho konania mu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.