Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/475/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309213145 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1309213145.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: N.. H. Š., L.., X. P. XX, X., zastúpenom JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, proti odporcovi: MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpenom advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. februára 2013, č.k. 9C/119/2009-281, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,97 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal priznania morálnej satisfakcie; v podobe uloženia povinnosti odporcovi zverejniť ospravedlnenie; a peňažnej satisfakcie; v podobe náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur; zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.275,23 eur. Predmetom konania bola publicistická relácia L.X. odvysielaná v televízii T. dňa XX. T. XXXX v neskorých nočných hodinách, v ktorej mali byť uvedené nepravdivé a znevažujúce informácia o navrhovateľovi ako predsedovi predstavenstva Bytového družstva " S." v Bratislave, spočívajúce v hodnotení konania jeho činnosti a činnosti jemu podriadených pracovníkov ako vydieranie a zastrašovanie, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. S poukazom na § 11, § 13 a § 19b ods. 2,3 Občianskeho zákonníka sa v prvom rade zaoberal odporcom vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nie je vo veci aktívne legitimovaným subjektom. Tento svoj záver odôvodnil tým, že fyzickú osobu - predsedu bytového družstva nemožno spájať s právnickou osobou - Bytovým družstvom "S." v Bratislave. Uviedol, že hoci boli v dotknutej relácii odporcu odvysielané výstupy s navrhovateľom ako predsedom Bytového družstva „S.“, aktívne legitimovaným subjektom je Bytové družstvo „." v Bratislave, nakoľko v celom príspevku, ako aj v napadnutých výrokoch redaktorky odporcu, sa hovorilo vždy len o činnostiach právnickej osoby - Bytového družstva „S. v Bratislave. Dospel preto k záveru, že predmetným príspevkom nebolo zasiahnuté do práv navrhovateľa, ale do práv právnickej osoby - Bytového družstva „S." v Bratislave. Konštatoval, že v predmetnom príspevku sa dotknuté tvrdenia netýkali navrhovateľa, ale prioritne išlo o tvrdenia týkajúce sa činnosti Bytového družstva „S.“, a preto navrhovateľom označené výroky redaktorky, ktoré zazneli v obsahu príspevku, nemožno spájať výlučne iba s navrhovateľom ako fyzickou osobou, vystupujúcou v príspevku v pozícii predsedu Bytového družstva „S." v Bratislave. Vzhľadom na uvedené závery, keď pre nedostatok aktívnej legitimácie bolo potrebné návrh zamietnuť, bližšie sa už nezaoberal tým, či dotknuté odvysielané výroky relácie majú charakter nepravdivých tvrdení vo vzťahu k navrhovateľovi a či zakladajú neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Záverom podotkol, že navrhovaný čas odvysielania ospravedlnenia pred hlavnou spravodajskou reláciou Televízne noviny nie je adekvátny času, v ktorom bola pôvodná relácia odvysielaná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že právnickú osobu - Bytové družstvo „S." v Bratislave a jeho osobu nemožno identifikovať ako tú istú osobu, avšak dodal, že predmetom sporu nie sú jeho vyjadrenia v danej relácii, ale výroky autorky sporného príspevku. Uviedol, že kontext celého príspevku a osobitne deväť ním v návrhu označených výrokov, zasiahlo do jeho vážnosti, dôstojnosti nielen v jeho profesionálnej sfére, ale aj v jeho súkromní, nakoľko sa vykresľuje jeho zmätočné konanie, ako aj kriminálne počínanie (vydieranie a zastrašovanie) vedenia bytového družstva, v ktorom v tom čase vykonával pôsobnosť predsedu družstva a predsedu predstavenstva a bol zodpovedný za činnosť vedenia družstva a pracovné metódy používané jeho pracovníkmi. Ním namietané výroky sa ho týkali buď priamo alebo nepriamo v kontexte kritiky ním riadeného družstva. Vo vzťahu k záveru súdu prvého stupňa, že čas odvysielania ospravedlnenia by mal byť čo možno najviac sa blížiaci času, kedy k porušeniu práva došlo, uviedol, že z tohto záveru vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k zisteniu, že k porušeniu jeho práva došlo, a pokiaľ potom jeho návrh zamietol pre absenciu vecnej aktívnej legitimácii, má to za následok nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu danej veci uviedol, že žiaden právny predpis nevylučuje súbeh neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby súčasne s neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ je splnená podmienka súbehu neoprávnenosti zásahu a jeho spôsobilosti súčasne spôsobiť ujmu fyzickej osobe; pričom uspokojenie práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby nemôže súčasne konzumovať alebo vylúčiť právo na použitie prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby, ktoré bolo porušené, a to aj keď sa tak stalo súčasne v jednočinnom súbehu. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa, že navrhovateľ ako fyzická súkromná osoba nikdy nebol predmetom skutočností tvoriacich obsah príspevku, z obsahu odvysielaných výrokov nie je možné konštatovať, že by v nich odzneli tvrdenia difamujúceho charakteru vo vzťahu k osobe navrhovateľa ako súkromnej osobe. Dodal, že navrhovateľ sa na kameru vyjadril dobrovoľne, vopred mu boli predložené všetky fakty, o ktorých mal príspevok pojednávať, ku všetkým tvrdeniam a skutočnostiam mal možnosť sa vyjadriť a reagovať, túto príležitosť aj využil s tým, že ku všetkým skutočnostiam sa vyjadroval výlučne ako zástupca právnickej osoby, ako zástupca zamestnancov právnickej osoby a výlučne v súvislosti s konaním a obchodnou činnosťou právnickej osoby. Poznamenal, že pred Okresným súdom Bratislava IV prebieha konanie o ochranu dobrého mena a povesti, v ktorom ako navrhovateľ vystupuje Bytové družstvo „S. v Bratislave, zastúpené navrhovateľom ako jeho štatutárnym zástupcom, v ktorom si táto právnická osoba uplatňuje morálnu satisfakciu a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur. Zotrval na svojej argumentácii, ktorou odôvodňoval neadekvátnosť odvysielania ospravedlnenia v čase o 19.00 hodine pred reláciou Televízne noviny. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie navrhovateľa, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu z hľadiska nárokov, ktorých sa v konaní domáha z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu, aj v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených (§ 205 ods.2, písm. d/, f/ O.s.p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). Televízna reportáž je žáner informatívneho charakteru, ktorý dáva recipientovi názornú predstavu o konkrétnej udalosti autentickým priblížením a stvárnením atmosféry opisovanej udalosti, a to prostredníctvom bezprostredného zážitku priamych účastníkov, očitých svedkov, prípadne ďalších dotknutých osôb. Reportáž má za cieľ pohotovo, s nevyhnutnými podrobnosťami a v jasnej forme zovšeobecniť najvýznamnejšie a najzaujímavejšie javy a udalosti; dáva divákovi možnosť, aby uvidel akoby sám, svojimi očami to, čo reportér opisuje. Dominujúcim prvkom je dej, kedy reportér na základe osobného poznania, dojmov a pocitov vykresľuje atmosféru prostredia a udalosti, spravidla postupuje chronologicky, opisuje priebeh tak ako sa deje, skutočnosť neskresľuje; zhromažďuje zaujímavosti a fakty, ktoré potom umocňuje výpoveďami priamych účastníkov, svedkov, ich priamou rečou alebo ich parafrázuje. V reportáži sa uplatňujú na vyjadrenie dynamiky deja aj rôzne spôsoby obrazno-emocionálneho stvárňovania; metafory a prirovnania sa používajú popri prísne a presne vyjadrenej faktografii. Reportáž je teda univerzálny žáner na stvárňovanie rôznych oblastí ľudského života. Publicistické prejavy realizované prostredníctvom masmédií sú určené širokej verejnosti s cieľom oboznamovať, objektívne informovať, prípadne aj vzdelávať, a ich základnými znakmi sú preto objektívnosť, zrozumiteľnosť, vecnosť, pôsobivosť, výstižnosť, nestrannosť a vyváženosť. Publicistika správy a informácie hodnotí, zaujíma ju názor odborníkov a iných zainteresovaných ľudí, je subjektívna - zväčša sa publicistická reportáž prikláňa či už na jednu, alebo druhú stranu. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že môže dôjsť k súbehu neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby súčasne s neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, a teda, že jedným konaním môže dôjsť ako k porušeniu práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, tak aj k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a uspokojenie práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby tak nemôže konzumovať, alebo vylúčiť uplatnenie práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. K neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť nielen zásahom do práv samotnej právnickej osoby ako celku, ale aj zásahmi, ktoré sa dotýkajú jej jednotlivých predstaviteľov, respektíve zamestnancov. Pokiaľ teda existuje vzájomná prepojenosť /väzba medzi jednotlivými fyzickými osobami tvoriacimi právnickú osobu a jej dobrou povesťou, môže útok na konkrétneho predstaviteľa právnickej osoby poškodiť dobrú povesť právnickej osoby a rovnako môže útok na dobrú povesť právnickej osoby mať negatívny vplyv na samotné fyzické osoby; vždy však bude záležať na konkrétnom zásahu, jeho obsahu, forme, okolnostiach prípadu. V preskúmavanej veci postupoval súd prvého stupňa správne, keď; vzhľadom na námietku odporcu; zameral svoje zisťovanie na posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní na základe celého obsahu odvysielaného príspevku a navrhovateľom namietaných konkrétnych pasáží spornej reportáže a dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, odvysielané informácie ohľadne vydierania a zastrašovania; ktoré mali byť podľa tvrdenia navrhovateľa nepravdivé a znevažujúce; sa netýkali osoby samotného navrhovateľa a ani hodnotenia jeho činnosti. Je zrejmé, že snahou reportáže bolo spracovať tému týkajúcu sa zaradenia ženy z výkonu trestu (p. Q. P.) do reálneho života a v tejto súvislosti poukázať aj na riešenie jej bytovej otázky v nadväznosti na ukončenie jej nájomného vzťahu s Bytovým družstvom „S." v Bratislave (ďalej len „bytové družstvo"). Reportáž reagovala na postoj a postup bytového družstva ako vlastníka bytu, ktorý bol pôvodne daný do nájmu pani P.. Navrhovateľ vystupoval v príspevku ako štatutárny zástupca bytového družstva - predseda predstavenstva právnickej osoby, ktorej činnosti a konania sa reportáž dotýkala, navrhovateľ sa vyjadroval v mene tejto právnickej osoby, v sporných pasážach príspevku nebol označený svojím menom, tvrdenia o vydieraní a zastrašovaní sa týkali bytového družstva, resp. jeho vedenia, a pokiaľ sa k problematike vyjadroval, prezentoval názory a postoje bytového družstva ako jeho zástupca, a teda išlo priamo o vyjadrenia právnickej osoby, na riadení činnosti ktorej sa - ako predseda predstavenstva podieľa a znáša s výkonom tejto funkcie aj s tým spojenú zodpovednosť. S poukazom na legitímny zámer reportáže, a to upriamiť pozornosť divákov (verejnosti) na problémy spojené s návratom osoby z výkonu trestu do reálneho života a skutočnosť, že navrhovateľ, vystupujúci ako relevantný zástupca dotknutej právnickej osoby (bytového družstva), nebol v reportáži priamo a ani nepriamo označený ako osoba podieľajúca sa na nezákonnej činnosti bytového družstva, možno v kontexte celého obsahu príspevku vyvodiť záver, že navrhovateľovi svedčí právo domáhať sa ochrany len v mene právnickej osoby ako jej štatutárny zástupca tak, ako aj v spornom príspevku vystupoval, a to titulom svojej zodpovednosti za činnosť právnickej osoby, ako jej najvyšší riadiaci pracovník. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvého stupňa tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci, a preto možno uzavrieť, že rozsudok súdu prvého stupňa je, z hľadiska navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. S poukazom na uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. a úspešnému odporcovi, na základe jeho návrhu, priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,97 eur. Podľa § 10 ods. 1, ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vznikol právnemu zástupcovi odporcu nárok na odmenu vo výške 81,33 eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.06.2013, 1 x paušálna náhrada 7,81 eur a k tomu 20% DPH v sume 17,83 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.