Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/525/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310202027 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310202027.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: HAKEM s.r.o., Gajary č. 933, IČO: 35 853 026, zast. JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, AK, Záhorácka 5478, Malacky, proti odporcom: 1/ U. Q., bytom O., V. W. XX, 2/ W. Q., bytom O., V. W. XX, zastúpení JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, AK Drieňová 1/D, Bratislava, o zaplatenie 18.263,79 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. júna 2013, č.k. 28C 101/2010-229, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Navrhovateľovi nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia 18.263,79 € (550.215,- Sk) s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 22.4.2008 až do zaplatenia za zhotovenie rekonštrukcie a stavby podkrovia rodinného domu vo B. a na chate v O. -B.. Vychádzal z ustanovení § 831, § 633 ods. 1, § 634 ods. 2, § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a dospel l záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi ním ako zhotoviteľom diela a odporkyňou 1/, keď táto poprela, že by bola objednávateľkou predmetných stavebných prác s tým, že nepodpísala žiadnu objednávku vykonania diela a nevyplácala mu úhrady za čiastkové výkony stavebných prác a zhodnými výpoveďami konateľa navrhovateľa a svedka S. a svedka P. mal za preukázané, že objednávateľom diela bol odporca 2/, voči ktorému si navrhovateľ uplatnil nárok podaním zo dňa 4.2.2011 a uznesenie, ktorým súd pripustil vstup odporcu 2/ do konania nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2011. Vzhľadom na odporcami vznesenú námietku premlčania sa zaoberal zisťovaním skutočností, kedy došlo k skončeniu diela, t.j. k ukončeniu stavebných prác na oboch zákazkách, teda kedy nastala splatnosť pohľadávky navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním (výzvy navrhovateľa na zaplatenie dohodnutej ceny diela z 10.3 2008, 14.3.2008, predfaktúry č. 6/04/2008, faktúry od svedka P.) mal za preukázané, obe zákazky boli ukončené k 14.10.2005, podľa z faktúry predloženej svedkom P. najneskôr 30.10.2005 (faktúra č. 10/01/2006 vystavená 30.10.2005). Vyslovil, že podľa ust. § 634 ods. 2 Obč. zák. sa cena platí až po skončení diela, v danom prípade bola teda pohľadávka navrhovateľa splatná dňa 31.10.2005, odkedy začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota a uplynula dňa 31.10.2008. Pokiaľ v priebehu konania navrhovateľ zhodne so svedkom S. tvrdil, že dohoda s odporcom 2/ bola taká, že mu tento pohľadávku uhradí, keď odporkyňa 1/ odpredá chatu na Ahoji, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 1/ uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj chaty dňa 24.11.2006, kedy jej mala byť vyplatená podľa čl. II kúpnej zmluvy aj kúpna cena- záloha 6.000.000,- Sk, mal za to, že aj v prípade tohto dátumu trojročná premlčacia lehota by začala plynúť dňom 25.11.2006 s tým, že uplynula 24.11.2009 a navrhovateľ podal návrh na súd voči odporkyni 1/ dňa 25.2.2010 a voči odporcovi 2/ dňa 6.8.2011, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Dospel tak k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný a u odporkyni 1/ nemal za preukázanú ani jej pasívnu legitimáciu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. a odporcom ako plne úspešným v konaní, priznal náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Dôvodil tým, že vzťah medzi účastníkmi konania bol dohodnutý ústne a tento bolo možné považovať za zmluvu o vykonaní diela podľa Občianskeho zákonníka a nebolo obligatórnou povinnosťou účastníkov tohto vzťahu zmluvný vzťah upravovať v písomnej forme. Súd prvého stupňa podľa neho opomenul skutočnosti v konaní uvedené prostredníctvom svedeckej výpovede X.. P. S., ktorý okrem iného uviedol, že akoby jeho splnomocnenec pri riešení okruhu problémov súvisiacich s úhradou jeho pohľadávky voči odporcom 1/ a 2/ s odporcami dohodol termín úhrady dlhu 31.12.2008, resp. koniec roka 2008. Preto sa oprávnene domnieval, že lehota na uplatnenie jeho práva vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ začala plynúť až dňom 1.1.2009 a z tohto dôvodu jeho právo premlčané nebolo. Uviedol, že vo všeobecnosti práce neboli ukončené, naopak mali pokračovať ďalšími dohodnutými prácami. Za ukončené ich označil zaslaním preddavkovej faktúry č. 06/04/2008. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nepripustil vypočutie ďalších navrhnutých svedkov, ktorí by boli potvrdili a preukázali pravdivosť jeho tvrdení. Mal za to, že vec prejednávajúca sudkyňa bola voči nemu zaujatá, keď rozhodla spor v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právnej zástupkyne nerešpektujúc jej riadne ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Skutočnosť, že odporcovia mu mali uhradiť svoj záväzok najneskôr do konca roku 2008, vyplýva z výpovede svedka X.. P. S. ako nespochybniteľná, ktorú si podľa neho môže aj odvolací súd preveriť jeho výsluchom. Doložil Čestné prehlásenia Q. P., V. B.. Navrhovateľ súčasne požiadal o odpustenie povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie odvolania, nakoľko ako podnikateľský subjekt v súčasnosti nemá z dôvodu nezaplatenia predmetnej pohľadávky odporcami dostatok prostriedkov na úhradu súdneho poplatku za odvolanie, doložil daňové priznania za roky 2011 a 2012. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať im náhradu trov konania nepovažujúc dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní za relevantné. Poukázali na to, že navrhovateľ od počiatku sporu uvádzal rôzne dátumy splatnosti jeho údajnej pohľadávky a tvrdenia o splatnosti jeho pohľadávky zmenil vždy po tom, ako boli jeho tvrdenia nimi vyvrátené, pričom deň 31.12.2008 ako deň splatnosti začal prezentovať až oveľa neskôr, po vznesení námietky premlčania z ich strany. Konštatovali, že uplynutie času je objektívna právna skutočnosť a ak na základe nej už splatnosť pohľadávky raz nastane, zákonným následkom je plynutie premlčacej doby a plynutie premlčacej doby, ktoré už začalo, nie je možné ovplyvniť dodatočnou zmenou splatnosti pohľadávky, na plynutie premlčacej doby môžu mať vplyv len skutočnosti uvedené v ust. §§ 112 až 114 a nie dohoda zmluvných strán, pričom k žiadnej dohode medzi zmluvnými stranami o tom, že splatnosť pohľadávky navrhovateľa bude dňa 31.12.2008 alebo inokedy, nedošlo. Boli tiež toho názoru, že X.. P. S. nebol splnomocnený konať za navrhovateľa, navyše z výsluchu tohto svedka, ktorú navrhovateľ nespochybnil, vyplývajú zreteľné pochybnosti o účinnosti prijatia údajného návrhu dohody o zmene termínu splatnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo (§ 631 Obč. zák.). Zmluvou o dielo vzniká záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je vyhotovenie diela za odplatu. Ide o dvojstranný právny úkon, v ktorom sa strana, ktorej bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) zaväzuje, že ho vykoná na vlastné nebezpečenstvo a druhá strana (objednávateľ diela) sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi dojednanú cenu. Pre platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Vykonať dielo riadne znamená, že zhotoviteľ musí pri jeho vykonávaní postupovať odborným spôsobom tak, aby výsledok diela zodpovedal tomuto postupu. Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád). Ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. Podľa § 634 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Na základe absencie dohody účastníkov zmluvy o diele o dobe splatnosti ceny diela je s poukazom na citované ustanovenie § 634 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka potrebné vychádzať z právneho záveru, že doba splatnosti ceny za dielo vyplýva priamo zo zákona, teda že cena sa platí až po skončení diela. Právnou otázkou je, či na základe skutkových okolností prejednávaného prípadu, vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, nastala splatnosť ceny za dielo a kedy. Vyriešenie tejto otázky závisí od posúdenia, či zistené skutočnosti napĺňajú pojmové znaky právneho pojmu „skončenie diela“ v zmysle § 634 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Samotný Občiansky zákonník nedefinuje, čo možno rozumieť pod pojmom „skončené dielo“ v zmysle § 634 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu je tento pojem potrebné vykladať na základe zákonnej povinnosti zhotoviteľa dokončiť dohodnuté práce. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ vykonal rekonštrukčné práce a stavbu podkrovia rodinného domu odporkyne 1/ vo B. a na chate v O.- B., ktoré práce objednával u neho odporca 1/. Sporná však zostala otázka splatnosti ceny za vykonané práce, čo bolo aj základnou dovolacou námietkou odporcu voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa však s jeho záverom ohľadom splatnosti pohľadávky stotožnil a tým aj s jeho záverom o premlčaní nároku navrhovateľa, nakoľko odporcovia 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania. Sám navrhovateľ v predfaktúre č. 06/04/2009 na sumu 18.263,79 € (sumy, ktorej sa v predmetnom konaní domáhal) vystavenej ním dňa 6.4.2009 uviedol, že touto fakturuje za dodávku a montáž materiálu, prác, dopravných nákladov vynaložených na stavbách rodinného domu B. O.-B. (AHOJ) za obdobie do 14.10.2005. Vo výzve na zaplatenie ceny za zrealizované dielo zaslanej navrhovateľom odporkyni 1/ navrhovateľ uviedol, že práce boli dohodnuté do 14.10.2005, čo aj zabezpečil a na pojednávaní dňa 25.11.2010 konateľ navrhovateľa uviedol, že práce na predmetnej rekreačnej chate a rodinnom dome sa skončili v roku 2005. Keďže navrhovateľovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že medzi účastníkmi bola ústna dohoda o tom, že cena za vykonané práce navrhovateľom bude navrhovateľovi uhradená do konca roku 2008, bolo potrebné vychádzať z právneho záveru, že doba splatnosti ceny za dielo vyplýva priamo zo zákona, teda že cena sa platí až po skončení diela § 634 ods. 2 prvá veta Obč. zák. Námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa opomenul skutočnosti v konaní uvedené prostredníctvom svedeckej výpovede X.. P. S., ktorý akoby jeho splnomocnenec pri riešení okruhu problémov súvisiacich s úhradou jeho pohľadávky voči odporcom 1/ a 2/ s odporcami dohodol termín úhrady dlhu 31.12.2008, resp. koniec roka 2008 a že sa oprávnene domnieval, že lehota na uplatnenie jeho práva vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ začala plynúť až dňom 1.1.2009, nebola dôvodná. Svedok X.. P. S. pritom ani jednoznačne túto skutočnosť nepotvrdil a ani nebol účastníkom daného záväzkovo právneho vzťahu, preto dohodu o cene a jej splatnosti mohli uzavrieť medzi sebou len objednávateľ a zhotoviteľ diela. Pokiaľ v priebehu konania navrhovateľ zhodne so svedkom S. tvrdili, že dohoda s odporcom 2/ bola taká, že mu tento pohľadávku uhradí, keď odporkyňa 1/ odpredá chatu na Ahoji, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 1/ uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj chaty dňa 24.11.2006. Preto keď odporcami bola v konaní vznesená námietka premlčania, bolo potrebné sa vysporiadať predovšetkým s otázkou premlčania navrhovateľom uplatneného nároku a nakoľko súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že tento nárok navrhovateľa bol premlčaný, tak ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd stotožnil, nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil vyčísliť výšku trov prvostupňového konania po právoplatnosti svojho rozhodnutia (§ 151 ods. 7 O.s.p.) a tento rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Navrhovateľ v odvolaní súčasne požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie, nakoľko ako podnikateľský subjekt nemá z dôvodu nezaplatenia predmetnej pohľadávky odporcami dostatok prostriedkov na úhradu súdneho poplatku za odvolanie. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podnikateľovi (§ 2 ods. 2 Obch. zák.) Občiansky súdny poriadok nevylučuje, avšak v takýchto prípadoch by išlo aj o prenášanie podnikateľského rizika na štát, ktoré musí sám znášať. Každé podnikanie prináša totiž so sebou aj podnikateľské riziko a nemožno dôsledky podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Avšak aj podnikateľskému subjektu môže byť za splnenia zákonných predpokladov priznané (celkom alebo sčasti) oslobodenie od súdnych poplatkov, ak sú preukázané majetkové a sociálne pomery a ak sa skutočne nachádza v situácii, ktorá mu bráni a znemožňuje uplatňovať nárok voči žalovanej strane. Skúmanie pomerov podnikateľského subjektu smeruje predovšetkým do majetkovej sféry a za splnenia aj podmienky, či nejde o zrejme svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pritom obidve kumulatívne podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov musia byť splnené súčasne. Odvolací súd dospel preto k záveru, že pokiaľ nie je u navrhovateľa splnená jedna z týchto podmienok a to, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.