Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/165/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310204224 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310204224.5
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: I. 1/ V.. N. N., X.., H. D. H., G. X, X/Anna I., M.. N., H. G. K., R. XX, X/ S. N., H. G. K., M. X, (Ž. X/-X/ Z. S.V. po T. S. N., F. XX.X.XXXX), X/ Z. K., H. D. H., M. XX, X/ Z. Y., M.. K., H. G. K., X. XX (Ž.Z. X/, X/ Z. S. po N. K., F. XX.X.XXXX), X/ S.. V.. I. X., X.., M.. C., H. D. H., Y. XX, X/ V.. N. C., H. D. H., N.R. X, X/ N. C., H. D. H., D. XX, X/ D. C., H. D. H., Š. XX (Ž. X/ Z. X/ Z. S. po B. C., F. XX.X.XXXX), XX/Ondrej N., H. G.Ý. K., R. XX, XX/ R. I., M.. N., H. G., D. XXXX/ XX, XX/ V.. Z. N., H. D. H., H. X (Ž. D. XX. Z. XX. M. Z. S. po T. W. N.X., F. XX.X.XXXX), XX/ D. N., H. D. H., C. X, XX/ I. W., M.. N., H. G. K., C. X (Ž. XX/, XX/ Z. S.V. po T. N. N., F. D. M. XXXX), XX/Peter N., H. C., G. X, XX/ C. N., H. G. K., C. XXA, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T.B. C. N., F. XX.X.XXXX), XX/ X. Y., M.. N., H. U., U. U. X, XX/ G. T., M.. N., H. Č., F. XXX, XX/ N. H., M.. N., H. C. H., G. G. XXX Z., XX/ Z. N., M.. N., H. G. K., C. XX (Ž. XX/ Z. XX/ Z. S. po T. Š. N., F. XX.X.XXXX), proti Ž.Ý.: X/ I. N., H. C., G. XX, X/ J. N., H. C., H. XX, X/ N. D., M.. N., H. C., G. X, Ž. X/, X/ F. U.B. N., H. C., H. XXXX/XX (Ž. X/ Z. X/ Z. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX), X/ Ž. N., H. G., R. XX, X/Adela U., M.. N., H. G. K., X. X, o vyrovnanie dedičských podielov po nebohom Q. N., F. XX.X.XXXX, II. v právnej veci žalobcov: 1/ V.. N. N., X.., H. D. H., G. X, X/Anna I., M.. N., H. G. K., R. XX, X/ S. N., H. G. K., M. X (Ž. X/ Z. X/ Z. S.V. po T. S. N., F. XX.X.XXXX), X/ Z. K., H. D. H., M. XX, X/ Z. Y., M.. K., H. G. K., X. XX, (Ž.Z. X/, X/ Z. S. po N. K., F. XX.X.XXXX), X/ S.. V.. I. X., X.., M.. C., H. D. H., Y. XX, X/ V.. N. C., H. D. H., N.R. X, X/ N. C., H. D. H., D. XX, X/ D. C., H. D. H., Š. XX, (Ž. X/ Z. X/ Z. S. po B. C., F. XX.X.XXXX), XX/Ondrej N., H. G.Ý. K., R. XX, XX/ R. I., M.. N., H. G., D. XXXX/XX, XX/ V.. Z. N., H. D. H., H. X, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T. W. N., F.W. XX.X.XXXX), XX/ D. N., H. D. H., C. X, XX/ I. W., M.. N., H. G. K., C. X, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T. N. N., F. D. M. XXXX), XX/Peter N., H. C., G. X, XX/ C. N., H. G. K., C. XXA, (Ž. XX/, XX/ Z. S. po T. C. N., F. XX.X.XXXX), XX/ I. N., H. C., G.U. XX, XX/ J. N., H. C., H. XX, XX/ N. D., M.. N., H. C., G. X, (Ž. XX/ Z. XX/ Z. S. po T. J. N., F. XX.XX.XXXX, Y.Ý. H. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX), XX/ Ž. N., H. G., R. XX, Z. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX, XX/Adela U., M.. N., H. G. K., X. X, Z. S. po T. N. N., F. XX.XX.XXXX, proti Ž.: X/ X. Y., M.. N., H. U., O.. U. U. X, X/ G. T., M.. N., H. Č., F. XXX, zast. advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, Bratislava, Miletičova 3/a, X/ N. H., M.. N., H. C. H., G. G. XXX Z., X/ Z. N., M.. N., H. G. K., C. XX, (Ž. X/ Z. X/ Z. S. po T. Š. N., F. XX.X.XXXX), o vyrovnanie dedičských podielov po nebohej Z. N., F. XX.X.XXXX, na odvolanie žalovaných 2/, 3/ (J. N., T.. XX.X.XXXX, H. C., H. XX, N. D., T.. XX.XX.XXXX, H. C., G. X) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 26. júla 2013 č. k. 7C 42/2010-569, v časti I., takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti I. a v časti trov konania z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v časti I. rozsudku (vyrovnanie dedičských podielov po nebohom Q. N., F. XX.X.XXXX) prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. K., zapísané na: - W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., U. U.D. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý.I. XXXX I., B. C., G. C. 1., Ž. X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX , Ž. X/, X/, X/, X/ M. Y. po X/XXX, Ž. XX/ po X/XX , Ž. XX/, XX/ Y. po X/
XX, Ž. XX, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX, XX/ Y. po X/XXX, Ž. XX/, XX/, XX/, XX/ Y. po X/XXX, Ž.Ý. X/, X/, X/ M. Y. po X/XXX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Slovenský Grob, zapísané na LV č. 2064, parc. č. 2308, o výmere 3277m2, orná pôda, výlučný vlastník 1/1, žalobcom 1/, 2/, 3/ každému po 1/24, žalobcom 4/, 5/ každému po 1/16, žalobcom 6/, 7/, 8/, 9/ rade každému po 1/32, žalobcovi 10/ 1/8, žalobcom 11/, 12/ každému po 1/16, žalobcom 13/, 14/ každému po 1/24, žalobcom 15/, 16/ každému po 1/48, žalobcom 17/, 18/, 19/, 20/ rade každému po 1/32, žalovaným 1/, 2/, 3/ každému po 1/72, žalovaným 4/, 5/ rade každému po 1/24 - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Slovenský Grob, zapísané na LV č. 1669, parc. č. 2539, o výmere 6265m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXXmX, B. C., G. C. 1., T.Z. W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C.Ô., G. C. 1., Ž. X/, X/, X/ Y. po X/ XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. XX/ po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ M. Y. po X/XX, Ž.Z. XX/, XX/, XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/ M. Y. po X/XXX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Slovenský Grob, zapísané na LV č. 1072, parc. č. 987, o výmere 3478 m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 5/9, na LV č. 1072, parc. č. 988, o výmere 1626 m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 5/9, na LV č. 1072, parc. č. 989, o výmere 1622 m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 5/9, žalobcom 1/, 2/, 3/ každému po 5/216, žalobcom 4/, 5/ každému po 5/144, žalobcom 6/, 7/, 8/, 9/ každému po 5/288, žalobcovi 10/ po 5/72, žalobcom 11/, 12/ každému po 5/144, žalobcom 13/, 14/ každému po 5/216, žalobcom 15/, 16/ každému po 5/432, žalobcom 17/, 18/, 19/, 20/ každému po 5/288, žalovaným 1/, 2/, 3/ každému po 5/648, žalovaným 4/, 5/ každému po 5/216. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. V časti II. rozsudku (vyrovnanie dedičských podielov po nebohej Z. N., F. XX.X.XXXX) prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. K., zapísané na: - W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. X/X, U..N.. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C.S., G. C. X/X, U..N.. 1., Ž. X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž.Z. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. XX/ po X/XX, Ž. XX/, XX/ M. Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/, XX/ Y. po X/XXX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX - LV č. 1845, parc. č. 2874/1, o výmere 860m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1/1, žalobcom 1/, 2/, 3/ každému po 1/24, žalobcom 4/, 5/ každému po 1/16, žalobcom 6/, 7/, 8/, 9/ každému po 1/32, žalobcovi 10/ po 1/8, žalobcom 11/, 12/ každému po 1/16, žalobcom 13/, 14/ každému po 1/24, žalobcom 15/, 16/ každému po 1/48, žalobcom 17/, 18/, 19/ každému po 1/72, žalobcom 20/, 21/ každému po 1/24, žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ každému po 1/32 - LV č. 1617, parc. č. 1004, o výmere 4690 m2, orná pôda, spoluvlastnícky podiel 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G.O. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C.S., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., U. U.. C.Z., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C., G.X. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.Ý. XXXX I., B. C.S., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/ X, B. D. XXXX I., B.Á. C., G. C. 1., na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., Ž. X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. XX/ po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/, XX/ Y. po X/XXX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX - LV č. 2072, parc. č. 2798, o vÝ. XXXX I., B. C., G. C. 1. +X/X, U..N.. X/X, na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.I. XXX I., D., G. C. 1. + 1., U..N.. X/X, na W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D.Ý. XXXX I., U. U.. C., G. C. 1. + X/X, U..N.. X/X, Ž. X/, X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/ XX, Ž. XX/ po X/X, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž.Z. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/, XX Y. po X/XX, Ž. XX/, XX/ Y. po X/XX, Ž. X/, X/, X/, X/ Y. po X/XX. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dedičia po nebohom Q. N., F. XX. X. XXXX, sa domáhali vyrovnania dedičských podielov s poukazom na rozhodnutie D252/52, podľa ktorého bola poľnohospodárska pôda pridelená jeho synovi N. N., T.. XX. X. XXXX, pričom ostatní dedičia žiadali o vyrovnanie tohto dedičstva po 1/8 na každého, t. j. dedič S. N., F. XX. X. XXXX, N. K., M. N., F. XX. X. XXXX, B. C., F. XX. X. XXXX, B. N. ( žalobca 10/ ), W. N., F. XX. X. XXXX, N. N., F. D. M. XXXX, C. N., F. XX. X. XXXX, Š. N., F. XX. X. XXXX. Bolo preukázané, že na dedičskom konaní po nebohom 21. 12. 1954, všetci účastníci vyslovili zásadný nesúhlas s pridelením všetkých pozemkov len jednému z dedičov, nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody a takisto účastníci konania ani nepodpísali zápisnicu, dokonca jeden z dedičov - S. N.- sa okamžite odvolal, jeho odvolanie bolo však zamietnuté bez ústneho prejednávania a bez možnosti podať opravný prostriedok. Bolo preukázané, že účastníci dedičského
konania sa podrobili tlaku vtedy platných zákonov a atmosféry súdnictva a notárstva a diktátu predpisom o obsahu uznesenia konania o dedičstve, takže všetky predmetné nehnuteľnosti na ďalšom dedičskom konaní 17. 3. 1955 ( Dnot 9 - 54 ) boli pridelené len jednému z dedičov, a to N. N.. Po nebohom výlučnom dedičovi N.T. N., ktorý zomrel dňa X. X. XXXX, dedili dolu vyšpecifikované nehnuteľnosti po 1/8 dedičia J. N. (F. XX. XX. XXXX ), Ž. N. ( žalovaný 4/ ), Z. U. ( žalovaná 5/ ). Jedná sa o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. G. K., zapísané ako parcela registra „E“: - W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., U. U. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXXmX, B. C., D. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXXmX, B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXXmX, B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Y. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D. XXXX I., B. C.S., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. X/X. Žalobcovia poukazovali na to, že napriek tomu, že výlučný dedič N. N. bol zaviazaný vyplatiť ostatných dedičov ako odstupujúcich po 1/9 výnosovej hodnoty, k vyplateniu nikdy nedošlo a odstupujúci dedičia vyplatenie ani nepožadovali, keďže ju brali ako reálne nedobytnú pohľadávku (peňažná reforma, zrušenie lístkového systému ako určitej zábezpeky životného minima, spomienky na právnu neistotu prvej polovice päťdesiatych rokov ). Žalobcovia ďalej tvrdili, že po roku 1995 došlo k zníženiu spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností nebohého Q. N. z neznámych dôvodov na: W. Č.. XXXX (C. D. Č.. XX), C.. Č.. XXX B. D. XXXX I., W. Č.. XXXX (C. D. Č.. XX), C.. Č.. XXX B. D. XXXX I., W. Č.. XXXX (C. D. Č.. XX), C.. Č.. XXX B. D. XXXX I., Z. U. F. G. C. X/X na X/X. V rámci ďalšieho žalobného petitu (II. časť rozsudku) mal súd prvého stupňa za preukázané, že sa jedná o majetok po nebohej Z. N., F. S. XX. X. XXXX, kde na základe rozhodnutia D 712/67 - 10 prevzal poľnohospodársku pôdu výlučne syn nebohej Š. N., F.Ý. XX. X. XXXX, pričom ostatní dedičia po nebohej žiadali o vyrovnanie dedičstva po 1/8 pre: S. N., F. XX. X. XXXX, N. K., F. XX. X. XXXX, B. C., F. XX. X. XXXX, B. N. ( Ž. XX/ ), W. N., F. XX. X. XXXX, N. N., F. D. M. XXXX, C. N., F. XX. X. XXXX, N. N., F. X. X. XXXX. Po nebohom N.T. N. výlučný dedič J. N. takisto F. S. XX. XX. XXXX. Celé dedičstvo po nebohej pozostáva z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G. K., zapísaných ako parc. reg. „E“ a to nehnuteľnosti: - W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.Í. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXmX, B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G.O. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C.Ô., G.E. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D.Ý.I. XXXX I., U. U.. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.Ý. XXXX I., B. C., G.U. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXXX I., B. C.S., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D.Ý.I. XXXX I., B. C., G. C. 1., W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, B. D. XXXX I., B. C., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX/X, B. D. XXX I., D., G. C. X/X, W. Č.. XXXX, C.. Č.. XXX, B. D. XXXX I., U. U.. C., G. C. X/X. Z obsahu dedičského spisu sp. zn. D 712/67 mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodnutím z 25. 7. 1967, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 7. 1967, bývalé Štátne notárstvo Bratislava - vidiek rozhodlo v dedičskej veci po Z. N. tak, že na základe právoplatnej dohody dedičov potvrdilo právoplatnosť dedičstva k poľnohospodárskej pôde v užívaní JRD Š. N., pričom štátne notárstvo túto dohodu dedičov schválilo a táto sa stala právoplatnou dňa 25. 7. 1967. Z obsahu dedičského spisu sp. zn. D 252/52 po nebohom Q. N. súd zistil, že rozhodnutím Štátneho notárstva v C. zo 17. 3. 1955 a z 21. 12. 1954 toto potvrdilo nadobudnutie dedičstva podľa § 334 O.s.p. manželke poručiteľa a deťom medzi sebou po 1/8 a súčasne schválilo pridelenie dedičstva jedinému dedičovi N. N. s povinnosťou vyplatiť ostatných ustupujúcich dedičov. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že zákonní dedičia neuzavreli medzi sebou dohodu o spôsobe a obnose, akým budú prenajímatelia ustupujúcich dedičov vyplácať po dobe vyplatenia, tí, ktorí sa dostavili na dedičské konanie, nepodpísali zápisnicu o pojednávaní, nakoľko sa dožadovali deľby nehnuteľností po parceliach v rozpore so zákonom č. 139/1947 Zb. o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy a verejného záujmu. Z genézy jednotlivých úmrtí a pripojených dedičských spisov mal súd prvého stupňa za preukázané právne nástupníctvo po pôvodných žalobcoch (ako oprávnených ) aj žalovaných (ako povinných ). Z pripojených listov vlastníctva a z identifikácii jednotlivých parciel a PK vložiek mal súd prvého stupňa preukázanú totožnosť sporných parciel ( kat. úz.. G. K., C. D. XX, XX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX ). Po právnej stránke súd vec posúdil podľa § 13, 14 ods. 1, ods. 2, 15 ods. 2, ods. 4, 16 ods. 3, 18 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. po úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, § 1 ods. 5, 4 ods. 1 zák. č. 139/1947 Zb. Vyrovnať dedičské podiely možno za splnenia zákonných predpokladov vtedy ak, 1/ k zníženiu prípade opomenutiu ostatných
dedičov došlo pri vyporiadaní dedičstva uskutočnenom v období od 25. februára 1948 do účinnosti zákona 293/1992 Zb., t. j. do 11. júna 1992, čo súd prvého stupňa považoval za preukázané; 2/ pri vyporiadaní dedičstva podľa vtedajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v užívaní socialistickej organizácie pri vyporiadaní dedičstva po oboch nebohých, boli zhora uvedené nehnuteľnosti; 3/ pri vyporiadaní dedičstva muselo dôjsť k zníženiu podielov ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov. Z dedičského spisu sp. zn. D 252/52 mal súd prvého stupňa za preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností pod I / sa stal N. N., dedičia síce neuzavreli dedičskú dohodu, bolo však rozhodnuté v prospech jediného dediča a to práve Jána Jajcaya ( dedičské konanie po nebohom Q. ). V dedičskom konaní po nebohej Z. N. takáto dohoda uzavretá bola, pričom jej uzavretiu došlo v súlade so zákonom č. 139/1947 Zb., kedy platil zákon o zákaze drobenia pôdy. Dedičskú dohodu v rámci konania po nebohej Z.Ž. N. uzavreli dedičia pod vplyvom vtedajšej doby, ťaživej situácie s poukazom na tendenciu nedrobenia pozemkov, poučení v tomto zmysle i zo strany štátneho notárstva. Rovnako tu boli aj viaceré mnohé pokusy o dosiahnutie dohody s povinnými. Žalobcovia preukázali splnenie podmienky, že medzi dedičmi v dedičskom konaní po nebohej Z. N. bola uzavretá dobrovoľne dedičská dohoda aj pri vyporiadaní dedičských podielov k pozemkom v užívaní socialistickej organizácie; 4/ oprávnené osoby sú povinné žiadať vyrovnanie svojho dedičského podielu od povinných osôb v lehote do 30. júna 1993, inak ich právo zaniká. V tomto smere súd prvého stupňa vychádzal z toho, že pôvodne označení žalobcovia v jednom aj druhom konaní, ktoré boli neskôr procesne spojené v jedno konanie, vyzvali povinné osoby na vyrovnanie dedičských podielov a to najneskôr podaním návrhu na bývalý Okresný súd Bratislava - vidiek dňa 25. 6. 1993 a podaním na štátne notárstvo Bratislava - vidiek ešte dňa 10. 2. 1992 právnym zástupcom pôvodných žalobcov Ing. N. N. X.., a podaním W.Z. N., F. XX. X. XXXX, ktoré došlo na Okresný súd Bratislava - vidiek dňa 24. 6. 1993. Prekluzívna zákonom stanovená lehota tak bola riadne dodržaná. Z predložených dedičských rozhodnutí vyplýva, že predmetom dedičských konaní boli poľnohospodárske pozemky, ktoré v celosti nadobudol po nebohom Q. N., N. N. a po nebohej Z. N. Š.U. N., teda išlo o osoby, ktorých dedičský podiel bol zvýšený. Zároveň bola splnená podmienka, že k vyporiadaniu dedičstva došlo v období od 25. februára 1948 do účinnosti zákona č. 293/1992 Zb., t. j. do 11 júna 1992. Z dedičských rozhodnutí ďalej vyplynulo, že žiaden z dedičov dedičstvo neodmietol. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovia oboch žalobných petitov preukázali splnenie podmienok § 13 až § 17 zákona č. 293/1992 Zb., a preto žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže v konaní úspešní žalobcovia sa náhrady trov konania výslovne vzdali, náhradu trov konania im nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalované 2/, 3/ (J. N., T.. XX.X.XXXX, H. C., H. XX, N. D., T.. XX.XX.XXXX, H. C., G. X) a napadli ním výrok, ktorým sa rozhodlo o vyrovnaní dedičských podielov po nebohom Q. N., F. XX. X. XXXX. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že neboli splnené všetky podmienky na priznanie nároku v zmysle § 13 zákona č. 293/1992 Zb. Z uznesení Štátneho notárstva v Pezinku zo dňa 21. 12. 1954 a 17. 3. 1955, v dedičskom konaní po Q. N. vedenom pod sp. zn. D 252/52, Dnot 9/54 vyplýva, že dôvodom, pre ktorý predmetnú poľnohospodársku pôdu nadobudol syn poručiteľa N. N., bolo použitie ustanovení zákona č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy, a nie okolnosť, že išlo o pôdu v užívaní socialistickej organizácie. Z odôvodnenia uvedených uznesení napokon vyplýva aj to, že na predmetnej pôde sami hospodárili, čo potvrdzujú aj žalobcovia v poslednom návrhu z 20. 11. 2012. Majetková krivda niektorého z dedičov teda musela byť v príčinnej súvislosti práve so skutočnosťou, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Ak pri vyporiadaní dedičstva nadobudol poľnohospodárske pozemky poručiteľa len jeden z dedičov, avšak z iných dôvodov, ustanovenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb. nemožno použiť. Súd prvého stupňa ďalej podľa odvolateliek opomenul skutočnosť, že preberatelia dedičstva N. N. ( ktorý prebral poľnohospodársku pôdu ) a B. N. ( ktorý prebral časť domu, a k nemu priľahlých nehnuteľností) boli spoločne a nerozdielne zaviazaní na výplatu ustupujúcim dedičom. Súd prvého stupňa však neskúmal primeranosť tejto výplaty, čo potom neumožňuje zistiť, či skutočne prišlo ku zníženiu dedičského podielu ustupujúcich dedičov. Keďže preberatelia dedičstva boli povinní vyplatiť ustupujúcich dedičov, nebola splnená podmienka predstavujúca zníženie dedičských podielov ostatných dedičov, tak, ako to predpokladá citovaný zákon. Povinnosť vyplatiť ustupujúcich dedičov nebola viazaná na žiadnu podmienku a na zabezpečenie tohto záväzku bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo. Napokon súd prvého neprihliadol na skutočnosť, že B. N. sa stal vlastníkom časti rodinného domu, a k nemu priľahlých nehnuteľností, teda z dedičstva získal viac, ako ustupujúci dedičia.
Žalobcovia vo svojich vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti I. zrušiť. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti odvolania žalovaných 2/, 3/. Ich zástupca U. N. sa osobne zúčastnil na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26. 7. 2013, na ktorom súd prvého stupňa vyniesol napadnutý rozsudok. V zápisnici z tohto pojednávania je zaprotokolované, že „po právnom poučení sporové strany zhodne udávajú, že sa vzdávajú práva podať odvolanie“ ( č. l. 562 ). Uvedená zápisnica o pojednávaní však neobsahuje podpisy prítomných účastníkov konania, resp. ich zástupcov, ktorými by potvrdili vzdanie sa odvolania. U. N. prípisom z 8. 2. 2014 ( č. l. 631 ) súdu prvého stupňa oznámil, že práva podať odvolanie sa či už ústne alebo písomne nevzdal. Za tohto stavu odvolací súd vychádzal z toho, že žalované 2/, 3/ sa prostredníctvom svojho zástupcu nevzdali práva podať odvolanie, keďže opak sa nedá preukázať. Ak podá ten, kto je na to oprávnený včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, pokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 206 ods. 1 O.s.p.). Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.) a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 206 ods. 2 O.s.p.). Z hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich vyrovnanie dedičských podielov, ktoré vyrovnanie nie je obnovením a ani pokračovaním dedičského konania a toto konanie ani nenahrádza, vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu len medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou, nie však medzi niekoľkými povinnými osobami navzájom. Vzťah oprávnenej osoby voči niekoľkým povinným osobám môže byť vyporiadaný rôzne podľa toho, aký postoj má tá-ktorá povinná osoba k žiadosti alebo návrhu oprávnenej osoby na vyrovnanie dedičských podielov. Oprávnená osoba sa vyrovnania podielov ani nemusí domáhať voči všetkým do úvahy prichádzajúcim povinným osobám. Pri vyrovnaní má každá povinná osoba samostatné postavenie. Povinnosť každej povinnej osoby treba preto posudzovať a o nej rozhodovať nezávisle od povinnosti ostatných povinných osôb, ale s prihliadnutím na to, že oprávnená osoba sa vyrovnania dedičského podielu môže domôcť len ohľadne podielu nadobudnutého tou - ktorou povinnou osobou pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva záver, že ak v súdnom konaní o vyrovnanie dedičských podielov vystupuje niekoľko povinných osôb, každá z nich koná sama za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.). povinní teda nemajú postavenie nerozlučných spoločníkov. Odvolanie podané len niektorým z povinných osôb má suspenzívny účinok len na ním napadnutú časť výroku rozhodnutia súdu. Formulácia výroku I. napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa však neumožňuje odvolaciemu súdu vec prejednať len v medziach, v ktorých sa odvolateľky domáhajú preskúmania napadnutého rozhodnutia (t.j. len vo vzťahu k ich spoluvlastníckym podielom) a oddeliť tak časť výroku rozhodnutia vzťahujúcu sa na ich dedičský podiel od časti vzťahujúcej sa na dedičské podiely zvyšných povinných (žalovaných 1/, 4/, 5/). Preto odvolací súd preskúmal napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu. V prípade vyhovenia žalobe mal súd prvého stupňa mali byť potvrdiť len spoluvlastnícke podiely oprávnených osôb (žalobcov), a to vo vzťahu k jednotlivým žalovaným, resp. ich spoluvlastníckym podielom, samostatne a to tak, aby v prípade podaného odvolania len jedným zo žalovaných, bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie len v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu vyporiadania spoluvlastníckeho podielu odvolateľa, bez dopadu na vyrovnanie podielov voči ostatným žalovaným, ktorí odvolanie nepodali. Súčasne nie je možné prikazovať spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach aj samotným žalovaným, pretože títo nie sú oprávnenými osobami (cieľom konania o vyrovnanie dedičských podielov nebolo opätovné prejednanie dedičstva po poručiteľovi - Q. N., ale toto konanie predstavuje spôsob vyrovnania vzťahu medzi oprávnenými osobami a povinnými osobami; nepredstavuje ani vyporiadanie medzi niekoľkými povinnými osobami navzájom). Napokon z napadnutého rozhodnutia resp. jeho odôvodnenia nie je zrejmé ani to, ako súd prvého stupňa dospel k výške jednotlivých spoluvlastníckych podielov žalobcov a žalovaných. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa prijal záver o existencii podmienok vyrovnania dedičských podielov predčasne. Ust. § 13 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam zníženie dedičského podielu dedičov alebo ich
opomenutie pri vyporiadaní dedičstva ako následok podmieňujúci úspešné uplatnenie práva na vyrovnanie dedičských podielov, dáva do súvisu iba so skutočnosťou, že k zníženiu podielu alebo opomenutiu dedičov došlo len z dôvodu, že išlo o pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky vyrovnania dedičských podielov preukazuje oprávnená osoba, t.j. ten, kto bol v dedičskom konaní opomenutý alebo koho dedičský podiel bol znížený, v prípade jeho smrti jeho dedič. Pre použitie ustanovení štvrtej časti tohto zákona nepostačuje samotné opomenutie dediča alebo zníženie dedičského podielu, ak táto majetková krivda nevyplýva práve zo skutočnosti, že pozemky boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Súd prvého stupňa nevenoval tejto otázke potrebnú pozornosť, keď sa bez ďalšieho obmedzil len na konštatovanie, že uvedené nehnuteľnosti boli v užívaní socialistickej organizácie pri vyporiadaní dedičstva po oboch nebohých. Neuviedol však, z akých dôkazov mal tento záver vyplývať. Pre uplatnenie tohto nároku sa vyžaduje, aby v dôsledku vyporiadania dedičstva podľa doterajších predpisov sa nadobúdateľom predmetných pozemkov stal iba jeden, resp. niektorý z dedičov a že tento spôsob vyporiadania, ktorého príčinou bola okolnosť, že poľnohospodársky alebo lesný pozemok v čase smrti poručiteľa užívala socialistická organizácia, mal za následok zníženie podielov ostatných dedičov, prípadne ich celkové opomenutie. V prejednávanej veci z uznesenia býv. Štátneho notárstva v Pezinku sp. zn. D 252/52, D/not 9/54 táto skutočnosť nevyplýva. Práve naopak, v jeho odôvodnení sa uvádza, že dedičia v žiadosti zo dňa 20. októbra 1952 adresovanej Ľudovému súdu žiadali o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim do dedičstva na základe ich skutočnej držby. Tvrdili, že ich otec Q. ešte v roku 1937 podaroval a rozdelil svoje nehnuteľnosti ústnou zmluvou svojím deťom. Rovnako tak urobila aj ich matka. Ocenenie nehnuteľností bolo prevedené v G. K. dňa 9. septembra 1952 v starej mene. Dedičia sa domáhali rozdelenia nehnuteľností po parceliach, lebo vraj nehnuteľností takto užívali už dlhé roky (užívali ich namiesto svojho otca, ktorý pre starobu na nich hospodáriť nemohol). Z odôvodnenia predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že štátne notárstvo nepristúpilo na žiadosť dedičov k rozdeleniu nehnuteľností po parceliach z dôvodu, že by došlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 139/1947 Zb.. Z týchto skutočností teda zatiaľ nevyplýva záver, že nehnuteľnosti, v čase prejednávania dedičstva po poručiteľovi boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov. Podľa vyjadrení samotných dedičov tieto mali byť užívané nimi samotnými, keďže poručiteľ pre starobu na nich hospodáriť už nemohol. Rovnako z uznesenia bývalého štátneho notárstva vyplýva záver, že dôvodom pre priznanie dedičstva N. N. bola požiadavka zabezpečenia zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy podľa vtedy platného zákona č. 139/1947 Zb. Záver súdu prvého stupňa, že išlo o poľnohospodárske pozemky, ktoré v čase smrti poručiteľa boli v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, je teda predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako podľa odvolacieho súdu je predčasný záver súdu prvého stupňa o splnení ďalšej podmienky pre priznanie nároku, a to tej, že zvolený spôsob vyporiadania dedičstva mal za následok zníženie podielov ostatných dedičov, prípadne ich celkové opomenutie. Z obsahu uznesenia bývalého štátneho notárstva totiž vyplýva, že dedičstvo v časti poľnohospodárskych pozemkov nadobudol jeden dedič - N. N., v časti budov - B. N., a to za súčasnej povinnosti spoločne a solidárne, podľa pomeru nimi prevzatých hodnôt z dedičstva, zaplatiť na vyrovnanie dedičských podielov zvyšným dedičom sumu 1270 Kčs ako po 1/9- ine z úhrnnej hodnoty dedičstva. Na zabezpečenie vyplatenia týchto podielov malo byť vložené záložné právo pre všetkých ustupujúcich dedičov a súčasne predkupné právo v poradí zákonnej postupnosti podľa § 8 zákona č. 139/1947 Zb. na dobu 10 rokov. Otázka, či bol znížený dedičský podiel dediča, resp. či došlo k jeho opomenutiu, sa posudzuje podľa stavu existujúceho v čase vyporiadania dedičstva. Bez zistenia, či štátnym notárstvom určená kompenzácia zaplatenia peňažnej sumy na vyrovnanie dedičských podielov zvyšných dedičov, bola v tom čase adekvátna, resp. či predstavovala zníženie podielov ostatných dedičov, nemožno bez ďalšieho ustáliť splnenie ani tejto podmienky. V tomto smere na právne posúdenie veci nemá vplyv tvrdenie žalobcov, že nedošlo k vyplateniu ich dedičských podielov z dôvodu, že títo vyplatenie sami nepožadovali, keďže tieto pohľadávky považovali za prakticky a reálne neodbytné. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - v časti výroku I. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa (v prípade, ak dospeje k záveru o dôvodnosti žaloby) formulovať výrok rozsudku, ktorý bude spĺňať vyššie kladené požiadavky a bude v súlade s hmotnoprávnou úpravou zákona č. 293/1992 Zb. Ďalej bude súd prvého stupňa musieť zamerať pozornosť na zistenie, či nehnuteľnosti - poľnohospodárska pôda bola skutočne v čase vyporiadania dedičstva po poručiteľovi Q. N. v užívaní socialistickej organizácie, a či táto skutočnosť mala za následok zníženie podielov ostatných
dedičov, prípadne ich celkové opomenutie resp. či vzhľadom na povinnosť finančne vyplatiť ustupujúcich dedičov došlo k zníženiu dedičských podielov zvyšných dedičov. Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti musel odvolací súd zrušiť v tejto časti i výrok o trovách konania. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v II. časti, ktorým došlo k vyrovnaniu dedičských podielov po poručiteľke Z. N., nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ).