Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/554/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209730 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310209730.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: Š. F., U. R. R. XX, R., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou K. U., Q. Okresného E. R. B., o zaplatenie 579,58 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. septembra 2012, č. k. 49C 370/2011-52, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 330,63 eur s ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 330,63 eur odo dňa 12.01.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur s príslušenstvom, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 10.09.2007 Zmluvu o pripojení na program služieb „110 Viac“, súčasťou ktorej boli Všeobecné podmienky žalobcu. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému SIM kartu č. 8942102180005833860, pridelil mu telefónne číslo a aktiváciou SIM karty umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Účastníci konania zároveň dňa 10.09.2007 uzatvorili aj Dodatok k Zmluve o pripojení s dobou viazanosti 24 mesiacov, na základe ktorého žalobca predal žalovanému mobilný telefón zn. Nokia 3110 black za cenu 1,- Sk s DPH (0,03 eur). V tomto Dodatku si účastníci konania pre prípad porušenia niektorej zo zmluvných povinností žalovaného dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur (7.500,- Sk). Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas za poskytnuté služby, ktoré mu žalobca vyúčtoval faktúrami č. 7709342388, č. 7710259053, č. 7800541893 a č. 7801472750, spolu vo výške 330,63 eur, čím porušil zmluvné povinnosti. Z týchto dôvodov žalobca v súlade s § 43 ods. 5 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v spojení s čl. 6.7 písm. a/ Všeobecných podmienok odstúpil ku dňu 13.03.2008 od Zmluvy o pripojení a následne vystavil penalizačnú faktúru č. 7811031764 vo výške dohodnutej zmluvnej pokuty 248,95 eur s dátumom splatnosti 11.1.2009, ktorú však žalovaný neuhradil. Vo vzťahu k zmluvnej pokute súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 39C/451/2011 (zrejme chybou v písaní označený ako sp. zn. 39C/451/2012) zo dňa 4.7.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2012 a v ktorom súd v obdobnom prípade určil zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty za neprijateľnú a neplatnú. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca vzhľadom na uvedený rozsudok a v súlade s § 53a ods. 1 Obč. zák. stratil nárok v súdnom konaní sa dovolávať a uplatniť si nárok a výhody zo zmluvnej pokuty, keďže táto zmluvná podmienka bola právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprijateľnú, teda neplatnú. Pre úplnosť súd prvého stupňa zdôraznil, že aj ak by táto zmluvná podmienka nebola právoplatným rozhodnutím súdu v obdobnom prípade určená za neplatnú, aplikoval by ust. § 53 ods. 1 a 5 Obč. zák. Uviedol, že ustanovenie Dodatku k zmluve o pripojení o určení výšky zmluvnej pokuty je potrebné posúdiť ako ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováhu spôsobuje už len samotná skutočnosť, že sankcionovaný pre porušenie zmluvných povinností je výlučne spotrebiteľ (žalovaný). Žalobca taktiež nerozlišuje, či k porušeniu zmluvných povinností došlo na začiatku 24 - mesačnej doby viazanosti alebo na jej konci, a teda aké sumy boli žalovaným medzičasom uhradené na mesačných poplatkoch. Súd prvého stupňa podotkol, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. by vo vzťahu k zmluvnej pokute nemohol využiť ani moderačné právo upravené v § 545a Obč. zák. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb spolu so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ako aj príslušenstva k zmluvnej pokute žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko žalobca bol úspešný v rozsahu 57 %, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrok o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 248,95 eur ako aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvná pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody dodávateľa, nie je neprimeraná a ani neplatná podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. a obstojí v teste neprimeranosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmenej vo výške trhovej ceny zariadenia (ako hodnoty zabezpečovanej povinnosti) poskytnutého žalovanému, inak by sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Podotkol, že trhová cena zľavneného zariadenia v danej veci je podobná ako výška zmluvnej pokuty, ktorá ju zabezpečuje. Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že domnelou ochranou jednej strany, ktorá neplnila zmluvné povinnosti, porušil rovnosť strán a práva strany, ktorá svoje povinnosti plnila riadne. Uviedol, že suma uplatnenej zmluvnej pokuty je podstatne menšia ako reálny dopad na žalobcu vyvolaný nedodržaním zmluvných podmienok žalovaným, a preto nenapĺňa ani reparačnú a už vôbec nie sankčnú funkciu. Vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty iba pre jednu zmluvnú stranu (žalovaného) žalobca poukázal na ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., ktoré pre naplnenie skutkovej podstaty neprijateľnej podmienky predpokladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty iba pre spotrebiteľa však v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 934/2004 zo dňa 16.3.2006 nespôsobuje takú nerovnováhu, ktorá by mohla byť považovaná za značnú, a preto nemôže byť neprijateľné. Súd podľa žalobcu nemôže stavať kritérium rovnosti strán na tom, či spotrebiteľ má alebo nemá možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy. Podotkol, že dodávateľ nemá v tomto prípade inú možnosť ako zakotviť zmluvnú pokutu ako sankciu pre nesplnenie povinnosti spotrebiteľom, nakoľko práve spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s výhodou v podobe zľavneného zariadenia a dodávateľ so stratou. Žalobca mal ďalej za to, že stanovenie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od doby plnenia zmluvných podmienok klientmi by znamenalo degradovanie zabezpečovacieho právneho inštitútu na „poplatok“, čím by sa poprela nielen preventívna a sankčná funkcia zmluvnej pokuty, ale celá jej podstata. Skutočnosť, že zmluvná pokuta nepredstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. vyplýva aj z faktu, že žalobca mení výšku zmluvnej pokuty podľa konkrétneho zmluvného vzťahu, pričom zmluvnú pokutu ako neprijateľnú podmienku nemožno hodnotiť z iných dôvodov ako je jej neprimeraná výška. V závere odvolania žalobca namietal aj argumentáciu súdu prvého stupňa, že obdobnú zmluvnú podmienku už určil za neplatnú. Uvedené, najmä ak sa netýka žalobcu, nemôže v slovenskom právnom poriadku obstáť, nakoľko nie je postavený na precedenčných princípoch, ale každý jeden prípad je potrebné posudzovať individuálne. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil a rozsudok v napadnutej časti aj náležite odôvodnil. Zmluva o pripojení uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 10.09.2007 má nepochybne charakter tzv. formulárovej zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ (žalovaný) podstatným spôsobom neovplyvňuje ani nemôže ovplyvniť obsah dodávateľom (žalobcom) vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Predmetná zmluva teda spĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 Obč. zák.), z čoho vychádzal aj súd prvého stupňa. V prejednávanej veci žalobca ponúkal svoje služby žalovanému ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. Uvedené sa týka aj zmluvnej pokuty, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľa (žalovaného) zaplatiť v paušálnej výške 248,95 eur (7.500,- Sk) bez ohľadu na spôsob porušenia zmluvy. Hrozba zmluvnej pokuty podľa bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 10.9.2007 existovala pre žalovaného pri akomkoľvek porušení zmluvných povinností, pričom v tomto bode boli len príkladmo uvedené najčastejšie spôsoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na jednu z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv vyplývajúcu z ust. § 53 ods. 1 Obč. zák., a to, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). V sporoch zo spotrebiteľských zmlúv môže súd aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 O.s.p.). V predmetnej právnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur (7.500,- Sk). V bode č. 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej účastníkmi konania bolo dojednané, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku (žalobcu), je účastník (žalovaný) povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (t. j. 248,95 eur). Takéto vymedzenie prípadov, v ktorých je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, predstavuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a podľa názoru odvolacieho súdu ho možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd zároveň rovnako ako súd prvého stupňa prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti v rovnakej paušálnej výške, bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení je žalovaný povinný zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu v nezmenenej výške bez ohľadu na to, kedy počas celej doby viazanosti (24 mesiacov) poruší svoje zmluvné povinnosti, a teda aj v prípade, ak si prevažnú časť doby viazanosti plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom a riadne za nich platil úhradu. Žalobca totiž nerozlišoval medzi prípadmi, keď k porušeniu zmluvných povinností žalovaného s následkom vypojenia SIM karty zo strany žalobcu došlo krátko pred uplynutím doby viazanosti a keď sa tak stalo na začiatku doby viazanosti. V dôsledku uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že takto dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda aj absolútne neplatnú. V prejednávanej veci preto, ako správne poznamenal aj súd prvého stupňa, neprichádzala do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a O.s.p. a zníženie neprimeranej výšky zmluvnej pokuty prostredníctvom moderačného práva súdu, nakoľko toto môže byť uplatnené len v prípade platne dojednanej zmluvnej pokuty, čo vzhľadom na uvedené nebolo splnené. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva, že jej účelom je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku ako aj paušalizovaná náhrada škody. Musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá pokiaľ ide o jej povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvná pokutu dohodnutá v prejednávanej veci poškodzuje spotrebiteľa, konkrétne tým, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech ako slabšej zmluvnej strany. Zároveň významnou v tomto smere je aj skutočnosť, že žalobca ponúka svoje služby prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré sú vopred pripravené bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah, čo platí i pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca požaduje zaplatiť v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde, pričom hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa argumentáciu súdu prvého stupňa, že obdobnú zmluvnú podmienku už určil za neplatnú, čo podľa žalobcu, najmä ak sa ho to netýka, nemôže v slovenskom právnom poriadku obstáť, nakoľko nie je postavený na precedenčných princípoch, ale každý jeden prípad je potrebné posudzovať individuálne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia § 53a ods. 1 Obč. zák., z ktorého priamo vyplýva, že v prípade, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa jej používania ako aj používania podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Cit. ust. je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, konkrétne jej čl. 7 ods. 1, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť primerané a účinné prostriedky zabraňujúce súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo strany predajcov alebo dodávateľov. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice totiž členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 575/2009 Z. z., ktorým bolo ustanovenie § 53a zavedené do Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie predstavuje zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie. Takéto rozhodnutie síce nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci res iudicatae, ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v rozpore so zákonom. Z dôvodovej správy však taktiež vyplýva, že povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky súdom právoplatne vyhlásenej za neprijateľnú dodávateľovi nevznikne, ak plnenie uplatnil pred právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa rozhodlo o neprijateľnej podmienke. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.7.2012, sp. zn. 39C/451/2011, v ktorom súd v obdobnom prípade určil zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty za neprijateľnú a neplatnú a na ktorý poukazuje súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2012, kým žaloba bola podaná na súd dňa 5.8.2010. Žalobca preto na základe predmetného rozsudku nemohol v zmysle § 53a ods. 1 Obč. zák. stratiť nárok uplatniť si zmluvnú pokutu v súdnom konaní. Napriek tomu odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené po posúdení nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prejednávanej veci dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto jeho žalobe v tejto časti nemožno vyhovieť. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Zároveň odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o trovách konania, nakoľko súd prvého stupňa aj v tejto časti dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Tak žalobca, ako aj žalovaný, mali v konaní na súde prvého stupňa čiastočný úspech aj neúspech, a preto súd prvého stupňa nepochybil, keď o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 330,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.1.2009 do zaplatenia nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.