Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/354/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209797 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310209797.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Y., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Q. V., O. B. XX, O., zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, a otec - Q. Y., O. O. XX, O., zast. JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, AK Riečna 2, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 217/2010-167 zo dňa 30.04.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým Q. Y., K.. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod, s tým, že otec si v súdom stanovenom čase maloletého prevezme a odovzdá pred bytom matky dieťaťa. Matke uložil povinnosť maloletého na súdom určený styk riadne pripraviť. Styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky maloletého. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P 217/2010, z 21.11.2002. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 4 Zák. o rodine, keď mal preukázané, že návrh otca je čiastočne dôvodný a je v záujme maloletého Q.. Zákonná úprava je koncipovaná jednoznačne, a to v zmysle budovania a rozvíjania vzťahu toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. Najdôležitejšou z týchto podmienok je pritom vytvorenie priestoru, v ktorom tento rodič môže nerušene realizovať svoj styk s maloletým dieťaťom bez akýchkoľvek rušivých elementov, nakoľko len v rámci realizácie styku rodiča s dieťaťom je možné budovať a rozvíjať vzťahy medzi nimi. Súd prvého stupňa sa stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, ktoré presne a určito pomenovalo problém medzi rodičmi maloletého, ako aj medzi rodičmi a maloletým Q.. Súd prvého stupňa sa stotožnil s doporučením súdnej znalkyne pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým Michalom. Za súčasnej situácie považuje za najdôležitejšie eliminovanie prítomnosti matky pri ich vzájomnej interakcii, a tým aj jej zásahov do realizácie styku a nie v markantnom rozšírení styku otca s maloletým, ktorý by za danej situácie nebol v záujme maloletého, nakoľko tento nie je na stálu prítomnosť svojho otca zvyknutý, vo vzťahu k nemu má svoje problémy. Súd prvého stupňa uviedol, že otec si musí byť vedomý toho, že nemôže život maloletého radikálnym spôsobom meniť, keďže tento už má zaužívaný svoj istý spôsob života, najmä je už vo veku, kedy chce o určitých aspektoch svojho života, najmä trávenie voľného času rozhodovať sám. Na vybudovanie vzťahu syna a otca je potrebné postupovať citlivo a trpezlivo, zmena úpravy styku v otcom navrhovanom rozsahu by nebola v záujme maloletého a neviedla by k náprave vzťahov medzi otcom a synom. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdeniami matky, že bude súhlasiť s úpravou styku len za jej prítomnosti, aby videla, kam sa ich vzájomný vzťah vyvíja. Súd prvého stupňa konštatoval, že matka je pre maloletého Q. preferenčným rodičom, čoho si je matka plne vedomá. Matka je presvedčená, že len ona je schopná riadne sa o maloletého postarať a otec túto schopnosť nemá, absolútne u neho absentuje. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by na strane otca existovali skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho schopnosť sa postarať o maloletého Q.. Súd prvého stupňa na adresu matky uviedol, že si musí uvedomiť, že samotná skutočnosť, že by sa po rozpade vzťahu s otcom výhradne ona starala o maloletého Q. a že otec maloletého neprejavoval o neho taký záujem, ako by si želala, neodôvodňuje bez ďalšieho právo matky rozhodovať o tom, ako bude styk prebiehať, čo budú alebo nebudú robiť a či tam bude alebo nebude prítomná, takéto zasahovanie do realizácie styku otca s maloletým nie je žiaduce. Prítomnosť matky maloletého už nie je žiaduca ani vzhľadom na vek maloletého. Akékoľvek prenášanie zodpovednosti na maloletého je neprípustné a prieči sa to jeho záujmu. Otec i maloletý potrebujú dostať priestor pre rozvíjanie ich vzájomného vzťahu. Realizácia styku otca s maloletým za prítomnosti matky by nevyhnutne viedla k tomu, že akúkoľvek situáciu, ktorá by na strane maloletého vyvstala by riešila matka, čím by opätovne dochádzalo len k posilňovaniu jej postavenia preferenčného rodiča. Tento však s ohľadom na vzťah preferenčného rodiča a dieťaťa je výchovnou úlohou práve preferenčného rodiča, v danom prípade matky, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi a pripravil ho na stretnutie s ním nielen fyzicky, ale aj duševne. Súd prvého stupňa dal do pozornosti obidvom rodičom, že sú povinní kooperovať pri výkone svojich rodičovských práv a povinností tak, aby tieto sa realizovali v záujme maloletého. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Uviedla, že znalecký posudok považuje vzhľadom na dobu jeho vypracovania za neaktuálny, závery v ňom uvedené sú tendenčné a skreslené. Znalkyňa tlačila na maloletého, aby uvádzal skutočnosti, ktoré by sám neuviedol, tlačila na neho, aby dal otcovi ešte šancu, čo do spoločného stretávania sa. Zdôraznila, že otec sa o maloletého Michala nezaujíma, nekontaktuje ho, nenavštevuje ho v škole, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, školské výsledky a záujmy. Otec nevyužíval styk aj keď ho mal upravený, za 13 rokov nebol schopný si s ním vybudovať takmer žiaden vzťah. Preto je paradoxné, že súd na ňu ako matku apeluje, aby otcovi umožnila širší kontakt s maloletým Q. a stavia ju do pozície, že bráni otcovi v styku s Q.. Medzi Q. a otcom nie je nadviazaný kontakt otec - syn. Nie je možné ho nútiť do stretávania sa s otcom, maloletý je vo veku 13 rokov, kedy je spôsobilý vyjadriť svoj názor. Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Nie je pravdou, že by znalec na maloletého vyvíjal neprimeraný nátlak, maloletý má dostatočný vek na to, aby vedel vyjadriť svoju vôľu a znalecký posudok vychádzal z vôle vyjadrenej maloletým Q.. Matka sa účelovo snaží zabrániť styku maloletého s ním, toto neprospieva maloletému, on javí o neho záujem a takisto aj maloletý javí záujem o stretávanie sa s ním. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť, rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zák. o rodine, maloleté dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a súd má prihliadať na zachovanie tohto vzťahu, na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a najmä k schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa z druhým rodičom. Súd má dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom uprednostňuje zákon vždy dohodu rodičov, ktorá je v záujme maloletého. Ak rodičia spolu nie sú spôsobilí komunikovať v záujme dieťaťa, je potrebné aby rozhodol súd, pričom jeho rozhodnutie sú rodičia povinní akceptovať. V danom prípade súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým správne, tento bol upravený v tak minimálnom rozsahu, že nie je ho možné zužovať a taktiež neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné ho obmedzovať. Autoritatívne rozhodnutie súdu s tým, že je presne vymedzený čas a miesto odovzdania prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča na stretávanie dieťa riadne pripraviť, za situácie, keď rodičia nie sú schopní sa dohodnúť je potrebné, pretože takto sa predíde potencionálnej možnosti ďalších konfliktov súvisiacich s stretávaním sa oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom. Pri úprave styku treba vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Tým sa myslí nie len tzv. bežný voľný čas počas dní školského roka, ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin. Takéto množstvo času sa potom upraví v súvislosti s vekom, záujmami a povinnosťami maloletého dieťaťa. Pri úprave by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov. V danom prípade je upravený styk otca s maloletým tak, že styk má otec obmedzený, pričom za danej situácie by už nemalo byť podstatné z akých dôvodov k takejto situácii prišlo, ale mala by sa hľadať cesta ako túto situáciu napraviť. Je predovšetkým na matke, ktorá je preferenčným rodičom, aby uvedenú situáciu maloletému riadne vysvetlila, nestavala sa ku všetkým konaniam otca kriticky a nesúhlasne. Z obsahu spisu vyplýva, že všetko čo vykoná otec nespĺňa predpoklady a očakávania matky. Z uvedených dôvodov sa k správaniu otca matka stavia kriticky a maloletý toto jej správanie preberá. Za tejto situácie preto nie je vhodné, aby matka bola prítomná pri styku otca s maloletým. Vylučuje to jednak vek maloletého, ktorý je spôsobilý sám povedať svoj názor, ako aj skutočnosť, že rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a takéto rozhodnutie by bolo voči oprávnenému rodičovi diskriminujúce. Pokiaľ má povinný rodič dostatok vlastného priestoru na to, aby na dieťa samostatne výchovne pôsobil, má oprávnený rodič minimálne rovnaké právo okrem toho, ak by existovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali kontrolu, takéto okolnosti zistené neboli. Je potrebné upozorniť, že aj len priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť, čo i len jednému z rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, takéto stretnutia nemôžu byť dieťaťu na prospech. Z obsahu spisu bolo zistené, že otec je spôsobilý sa o maloletého riadne po celú dobu stretávania postarať, preto na prítomnosť ďalšej osoby pri styku nie je dôvod. Skutočný záujem dieťaťa je jeho riadna výchova, súčasť takejto riadnej výchovy má byť aj výchova k úcte k druhému rodičovi. Dôvodom na obmedzenie alebo na zákaz styku nemôže byť len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Aj deti sú k svojim rodičom povinné úctou a rešpektom a táto povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani pri rešpektovaní všetkých práv dieťaťa. Zhodne ako súd prvého stupňa ani odvolací súd nezistil také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností, z uvedených dôvodov potvrdil odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p., keďže tento vzhľadom na danú situáciu správne upravil styk otca s maloletým. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.