Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/557/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210391 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310210391.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Q. U., C. N. D. Č.. X, C., zastúpený Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, Bratislava, proti odporcovi : A.. B. Z., C. Q. V. Č.. XX/X, C., zastúpený Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská č.25, Nitra, o zaplatenie 27.450,- € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C 103/2011-110 zo dňa 30. apríla 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania z m e ň u j e tak , že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.647€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.609,61€ na účet advokátskej kancelárie STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Nitra, Farská č. 25 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o zaplatenie 27.450,- €. Vychádzal z rozporných tvrdení účastníkov konania. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 17. 2. 2010 vložil na účet odporcu sumu 27. 450,- €, pričom s odporcom nemá uzatvorenú žiadnu písomnú ani ústnu zmluvu, ani mu nebola zo strany odporcu poskytnutá žiadna služba, ani dodaný žiadny tovar a teda neexistuje dôvod na prijatie uvedenej finančnej čiastky a jedná sa o plnenie bez právneho dôvodu. Odporca uviedol že medzi účastníkmi konania existuje písomná zmluva zo dňa 15. 9. 2009 na získanie spoločnosti GG, a.s. a rozdelenie funkcií po v nákupe akcií. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že dňa 3. 12. 2009 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o budúcej zmluve o kúpe akcií a budúcom pristúpení k časti záväzku, obsahom zmluvy bol záväzok odporcu že v priebehu januára 2011 prevedie na základe výzvy navrhovateľa a uzatvorí s ním do desiatich dní zmluvu o kúpe 49 % akcií podľa spoločnosti GG, a.s, so sídlom v Bratislave. Zložená suma bola poukázaná dňa 17. 2. 2010 z toho účtu do spoločnosti Griya Ganesha CV Jakarta v Indonézii, ide o finančné plnenie na základe právneho dôvodu, neexistuje preto dôvod na vymáhanie tejto sumy. Svedkovia RNDr. G. H. B. P. D. potvrdili, že účastníci majú spoločne záujem o projekt výstavby golfového ihriska. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 120 O.s.p. záver, že navrhovateľ nepreukázal ani existenciu zmluvy o pôžičke, ani žiadnu skutočnosť, ktorá by súd oprávňovala konštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu. A keďže dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo navrhovateľa, ktorý neprodukoval žiadne dôkazy, naopak sa vyjadril v tom zmysle, že preukázať môže iba vloženie peňazí na účet a všetko ostatné sa dialo medzi účastníkmi konania vo verbálnej rovine žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 1.647,-€. Náhradu trov právneho zastúpenia súd úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko považoval za preukázané, že odporca má právnické vzdelanie, pracuje ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii a preto trovy právneho zastúpenia súd nepovažoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie. Uviedol, že východiskovým tvrdením navrhovateľa bola neexistencia dohody, neexistencia záväzku podieľať sa na úhrade nákladov odporcu spojeným so získaním úveru. Bolo na odporcovi preukázať, že existuje právny dôvod, na základe ktorého je oprávnený nevrátiť navrhovateľovi žalovanú istinu. Samotná existencia obchodného vzťahu medzi dvoma subjektami nemôže byť dostatočným dôkazom na preukázanie tvrdení odporcu o konkrétnej dohode. Odporca nepreukázal legitímny dôvod, na základe ktorého by si mohol poskytnutú sumu ponechať. Pre posúdenie nároku je potrebné komplexné pochopenie úkonov v rámci celého kontextu zamýšľaných transakcií a nielen posúdenie jednotlivého úkonu vytrhnutého z kontextu. Záver sa však v konečnom dôsledku neuskutočnil, keďže odporca nepreukázal predávajúcim dostatočné financovanie pre kúpu 100 % akcií spoločnosti GG, a.s.. Ak by žalovanú sumu poskytol navrhovateľ odporcovi na jeho žiadosť nie zo skutkových okolností zistených v konaní pred súdom prvého stupňa, tak by uvedené plnenie navrhovateľ považoval za pôžičku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 196/2009, kedy je občiansko-súdne konanie ovládané zásadou iura novit curia. Peňažná suma nebola odporcovi poskytnutá ako nevratná. Nebola plnením žiadneho záväzku a predstavovala odporcom prijatú formu zálohy, o ktorú odporca sám požiadal navrhovateľa a ktorú by si navrhovateľ neskôr mohol zapožičať pri prevzatí 49 %-tného záväzku voči financujúcemu subjektu, resp. s kúpnou cenou zo 49 % akcií. Uvedená suma predstavuje podiel cca 73 % zo sumy 50 USD. Pokiaľ sa súd prvého stupňa priklonil k tvrdeniu odporcu a konštatoval, že existovala dohoda o spoločnom financovaní, mal by priznať navrhovateľovi minimálne nárok zodpovedajúci uvedenému rozdielu, t. j. 8.000,-€, nakoľko v tejto časti je bezdôvodné obohatenie preukázané. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok v časti o náhrade trov konania odvolaním napadol odporca. V dôvodoch odvolania uviedol, že pri vyhlásení rozsudku prvostupňový súd rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške bližšie vyšpecifikovanej v písomnom vyhotovení rozsudku. Odporca si na základe vyhláseného rozsudku trovy konania vyčíslil. Napriek skutočnosti, že si odporca priznanú náhradu trov konania včas uplatnil, prvostupňový súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku rozhodol len o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor. O náhrade trov právneho zastúpenia v písomnom vyhotovení rozhodol v rozpore s vyhláseným rozsudkom. Iba v zdôvodnení rozsudku uvádza, že náhradu trov úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko ich nepovažoval za účelné. Takéto rozhodnutie považuje za nesprávne, naviac výroková časť rozsudku ani neobsahuje výrok súdu o nepriznaní trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie nie je ani v súlade s aplikačnou praxou súdov, ktoré bežne priznávajú trovy právneho zastúpenia účastníkom konania, advokátom, ktorí sú zastúpený inými advokátmi. Podľa § 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom ktorého si zvolí. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Kvalifikované uplatnenie ochrany práv a záujmov fyzickej osoby nepostačuje len právnické vzdelanie ale aj dĺžka praxe a úspešné zloženie skúšky, ktoré sú kritériami pre samostatné poskytovanie právnych služieb, tomu zodpovedá aj aplikačná prac (R 75/1999), advokáta teda môže zastúpiť jeho advokátsky koncipient na jednotlivom súdnom pojednávaní, ak s tým zastúpený klient súhlasí. Odporca považuje za adekvátne a potrebné na účelné uplatňovanie jeho práv s ohľadom na nedostatok jeho praktických skúseností byť zastúpený advokátom a jeho legitímnym právom ako úspešného účastníka, aby mu bola priznaná náhrada nákladov právneho zastúpenia, ktoré musel vynaložiť na úspešnú ochranu svojich práv. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.609,61 €. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a žiada ho potvrdiť. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že nemá s odporcom uzatvorenú žiadnu písomnú ani ústnu zmluvu ani mu nebola zo strany odporcu poskytnutá žiadna služba ani dodaný tovar a neexistuje právny dôvod na prijatie uvedenej finančnej sumy, teda sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu. V súdnom konaní navrhovateľ menil nielen právnu ale aj skutkovú kvalifikáciu. V neskoršom štádiu konania uznal existenciu ústnej dohody. Navrhovateľ argumentoval v súdnom konaní vo vzťahu k odporcovi účelovo, kedy popieral princíp spoločného financovania nákladov na projekt. Akýkoľvek záväzok odporcu na plnenie voči by mohlo v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka vzniknúť len na základe zákonom predpokladaných skutočností, okolnosť, ktorú navrhovateľ napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nesplnil. Z vykonaných dôkazov nevyplynula taká skutočnosť, na základe ktorej by mohla byť konštatovaná existencia záväzku odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke, keď skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke, ani žiadnu skutočnosť, ktorá by oprávňovala konštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, resp. inú, zákonom predpokladanú existenciu povinnosti plniť navrhovateľovi. Dôvodnosť nároku, ktorá podlieha preskúmaniu odvolacím súdom, navrhovateľ odvodzoval ( a to tak v návrhu na začatie konania, ako aj v rámci prednesu žaloby na pojednávaní konanom dňa 16.1.2012) od skutočnosti, že vložil dňa 17.2. 2010 v hotovosti na účet odporcu žalovanú sumu, pričom navrhovateľ nemá s odporcom uzatvorenú žiadnu ústnu, ani písomnú zmluvu. Navrhovateľ neskôr na základe účinnej obrany odporcu, uznal existenciu ústnej dohody (výpoveď navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 12.3. 2012) za účelom plnenia záväzkov odporcu voči spol. EBVIS Slovakia, ktorá poskytla finančné prostriedky na kúpu spoločnosti GG a.s., sumu ktorú mal odporca vrátiť navrhovateľovi dvoma spôsobmi, a to buď tým, že po odkúpení firmy GG a.s. bude navrhovateľovi umožnené odkúpiť 49 % tejto spoločností a navrhovateľom poskytnutá suma bude považovaná za zálohu kúpnej ceny, alebo ak sa tak nestane, odporca túto sumu vráti do konca januára 2011. Až do skončenia konania pred súdom prvého stupňa zotrval navrhovateľ na vydaní bezdôvodného obohatenia, avšak nebolo možné z nim tvrdených skutočností ustáliť o ktorý z prípadov vydanie majetkového prospechu by v danom prípade išlo; či vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v dôsledku právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, keďže uznal existenciu ústnej dohody, alebo ide o vydanie plnenia vzniknutého na základe neplatnej zmluvy, keďže účastníci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o kúpe akcií a budúcom pristúpení k časti záväzku, prípadne o vydanie prospechu v dôsledku absencie právneho dôvodu od počiatku, argument ktorý sa vzhľadom na chronologicko-logické okolnosti vychádzajúce z vykonaného dokazovania javí ako vylúčený. Navrhovateľ vložil na účet odporcu žalovanú sumu, však túto sumu si odporca neponechal, ale vložil ju na účet spoločnosti Griya Ganesha CV Jakarta v Indonézii, sledujúc obchodný zámer účastníkov konania, preto nie je naplnený základný predpoklad vydanie bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech odporcu na úkor navrhovateľa. Navrhovateľ v odvolaní zdôrazňuje zásadu iura novit curia, ktorú môže súd dôsledne naplniť iba na základe rozhodných skutočností, ktoré súdu umožnia kvalifikáciu nároku. Je potrebné zdôrazniť, že zásada iura novit curia nastupuje až potom čo účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, avšak s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky. V tomto prípade súd nie je viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom istený skutkový stav dopadajú, o aký prípad sa však v súdenej veci nejedná. Rozhodné skutočnosti uvádzané navrhovateľom totiž neumožňujú súdu tvrdené skutočnosti podriadiť pod hypotézu nielen právnej normy pojednávajúcej bezdôvodné obohatenia, ale ani pod hypotézu žiadnej právnej normy, tak aby z jej dispozície bolo možné vyvodiť plnenie a preto ani nemôže nastúpiť zásada iura novit curia, v dôsledku čoho uplatnená námietka v odvolaní zostala bez právnej relevancie. Snaha navrhovateľa privodiť pre seba úspech spočívala v zjednodušenej skutkovej a právnej argumentácii, že dňa 17.2. 2010 vložil v hotovosti na účet odporcu žalovanú sumu, ktorú mu odporca nevrátil. Súd hodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil súd prvého stupňa, že medzi účastníkmi existovala dohoda o spoločnom financovaní konkrétneho projektu. Uvedený záver nespochybnil ani navrhovateľ, ktorý v odvolacom petite alternatívne žiada priznať minimálne nárok zodpovedajúci uvedenému rozdielu, čím potvrdil vágnosť svojho žalobného nároku založenom na vydaní bezdôvodného obohatenia. Plnenie odporcu voči navrhovateľovi by mohlo v zmysle § 489 Obč. zák. vzniknúť len z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Keďže v konaní nebola preukázaná existencia žiadnej skutočnosti v zmysle § 489 Obč.zák., z ktorej by mohol vzniknúť záväzok odporcu plniť navrhovateľovi správne konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti ( § 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ho ako vecne správny vo veci samej potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Súd prvého stupňa správne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. ak však ale nepriznal odporcovi náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia z dôvodu, že odporca má právnické vzdelanie, pracuje ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii a preto trovy právneho zastúpenia nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva tento jeho právny záver je nesprávny. Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (§ 25 O.s.p.). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám a každý účastník konania bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta a takto zvolený advokát sa môže dať zastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej plnej moci. Aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za správny a zákonu zodpovedajúci postup prvostupňového súdu, keď vyhodnotil udelenie plnomocenstva odporcu ako advokátskeho koncipienta na zastupovanie v konaní advokátovi a s tým súvisiace náklady za neúčelné vynaložené. Konanie odporcu a úkony advokáta v súvislosti zo zastupovaním v konaní sú plne súladné s § 24 a § 25 O.s.p. a nepriečia sa ani zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, a tieto skutočnosti nemôžu byť zohľadnené v neprospech odporcu, nakoľko jeho konanie dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov prvostupňového konania podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil a priznal v konaní úspešnému odporcovi, ktorý podal návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konanie vo výške 1.647€ / súdny poplatok za odpor /a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.609,61€ / odmena vo výške 2.132,01€€ + náhrada cestovného vo výške 203,07€ + náhrady za stratu času vo výške 276,53€ / ktorú zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu . Trovy právneho zastúpenia pozostávajú : a) z odmeny advokáta za 4 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 4.10.2011, účasť na pojednávaniach dňa 16.1.2012,12.3.2012, 30.4.2012 v celkovej výške 2.132,01€. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavovala s poukazom na § 10 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej v čase vykonania úkonov právnej služby vzhľadom na tarifnú hodnotu veci / 27.450,-€ / sumu 436,54€/. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby potom predstavuje s poukazom aj § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. sumu 1.776,68€ / 4 x 436,54€ + 4 x 7,63€ režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 355,33 € / 1.776,68€ x 20% /. Celková odmena potom prestavuje sumu 2.132,01€ / 1.776,68€ + 355,33 €/. b) z náhrady hotových výdavkov - cestovného v celkovej výške 203,07€ /169,23€ + 33,84€/. Cestovné prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľov v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie za použitie motorového vozidla Volvo XC60 / priemerná spotreba 8,3l//100 km / EČ: NR656FN na vykonanie cesty na pojednávanie z Nitry do Bratislavy a späť- 186km celkovo vykonaná 3 krát a to dňa 16.1.2012,12.3.2012, 30.4.2012. Náhrada cestovného vo výške 169,23€ / priemerná spotreba 8,3l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,083 l, cena za 1 km = 1,45€ x 0,083 = 0,120€ + 0,183€/km = 0,303€/km x 186km x 3 = 169,23€/ bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 33,84 € / 169,23€ x 20% /. c ) z náhrady za straty času v celkovej výške 274,53€ / 228,78€ + 45,75€/. Náhrada za stratu času patrí právnemu zástupcovi navrhovateľov za účasť na pojednávaniach pred Okresným súdom Bratislava dňa16.1.2012,12.3.2012, 30.4.2012. Táto náhrada predstavuje § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za rok 2012 sumu 12,71€ za každú i začatú polhodinu. Vzhľadom na uvedené potom prináleží právnemu zástupcovi odporkyni náhrada za 6pol hodiny za čas spojený z dopravou na pojednávanie v celkovej výške 228,78€, / 6 x 12,71€ x 3 =228,78€/, keď táto náhrada bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 45,75 € / 228,78€ x 20% /. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade bol v odvolacom konaní úspešný odporca, ktorý v písomnom podaní odvolaní zo dňa 13.6.2012 a aj v písomnom podaní-vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 23.10.2012 podal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktoré mali spočívať v trovách právneho zastúpenie. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku nevyčíslil a preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.