Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/378/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206128 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311206128.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R.. V. N., bytom B. K. mlyne č. 8, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou AK Balara, s.r.o., so sídlom Košická č. 56, Bratislava, proti odporcovi: APS Alkon a.s., so sídlom Duklianska 51, Spišská Nová Ves, IČO : 36582387, zastúpený JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo nám. č. 5, Spišská Nová Ves, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/84/2011-209, zo dňa 12.12.2012, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 7C/84/2011-209, zo dňa 12.12.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporcovi na náhradu trov konania 2.260,99 eur. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 18.4.2011 je neplatné a pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá. Zároveň žiadal, aby súd určil, že odporca je povinný zaplatiť mu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že zaslaním žiadosti o prijatie do pracovného pomeru reagoval na inzerát odporcu, následne sa uskutočnil osobný pohovor a navrhovateľ nastúpil do práce dňa 1.3.2011 ako prípravár - rozpočtár. Pracovná zmluva bola uzatvorená v priebehu trvania pracovného pomeru, a to dňa 9.3.2011, kedy mu odporca osobne doručil pracovnú zmluvu. Povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu si navrhovateľ plnil riadne a svedomite. Na pracovisku však vládli intrigy a nízka úroveň medziľudských vzťahov, šírili sa nepravdivé informácie. Navrhovateľ niekoľkokrát osobne upozornil odporcu, konkrétne R.. U., na nedobrú atmosféru na pracovisku. Bol ochotný vycestovať aj do sídla spoločnosti. Dňa 15.4.2011 vedúca zamestnankyňa pracoviska ústne oznámila navrhovateľovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Oznámenie o skončení pracovného pomeru navrhovateľ neakceptoval, nakoľko skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Pracovná zmluva bola podpísaná neskôr, až počas trvania pracovného pomeru. Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený ústne alebo konkludentne. Dohodnutá skúšobná doba za týchto okolností je neplatná, písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy zmluvnými stranami v priebehu trvania pracovného pomeru je antidatované. Právne dôsledky neplatne dohodnutej skúšobnej doby spočívajú v tom, že ani jedna zo zmluvných strán nemôže platne skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe. Navrhovateľ nebol zo závažných zdravotných dôvodov schopný práce od 15.4.2011, o čom informoval odporcu zaslaním potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dňa 12.5.2011 odporca mailom oznámil navrhovateľovi, že ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je platné k 18.4.2011. Navrhovateľ reagoval na toto oznámenie tým, že odporcovi oznámil, že trvá na svojom pracovnom pomere, nakoľko výkon práva a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávnych vzťahov alebo spoluzamestnancov. Neskôr navrhovateľ spresnil, že žiada, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu mzdy v sume 1.300,- euro mesačne od 15.4.2011 až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci. Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 28.2.2011 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1.3.2011. V bode 5 pracovnej zmluvy sa dohodli na skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Odporca listom zo dňa 15.4.2011 oznámil navrhovateľovi, že s ním končí pracovný pomer ku dňu 18.4.2011. S obsahom listu, t.j. so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe bol navrhovateľ oboznámený dňa 15.4.2011, ale ho odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia. Tvrdenie navrhovateľa, že konanie odporcu bolo v rozpore s objektívnym právom a je protiprávnym konaním je neopodstatnené, nakoľko odporca postupoval pri uzatváraní pracovného pomeru, aj pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, v zmysle Zákonníka práce. Súd vec posúdil podľa čl. 2 a ust. §§ 18, 38 ods. 4, 59 a 72 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len ZP). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 28.2.2011, keďže podľa ust. § 18 ZP je zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Súd považoval za irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že toho dňa nebol v Bratislave a nemohol podpísať pracovnú zmluvu. Výpoveďou svedkov bolo preukázané, že štatutár odporcu nemá sídlo v Bratislave a preto jeho podpis na pracovnej zmluve nemohol byť uskutočnený v totožný deň ako bola zmluva podpísaná navrhovateľom. Navyše, ak by aj bol uvedený nesprávny dátum na pracovnej zmluve, nie je to dôvod jej neplatnosti. V konaní bolo preukázané, že do práce navrhovateľ nastúpil v zmysle pracovnej zmluvy dňa 1.3.2011. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že dňa 15.4.2011 odmietol prevziať písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa ustanovenia § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa sa splní, ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca, teda účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. Súd preto považoval oznámenie o skončení pracovného pomeru za doručené navrhovateľovi práve dňa 15.4.2011. Pracovný pomer navrhovateľa v zmysle ust. § 72 ZP skončil dňom uvedeným v oznámení, a to dňa 18.4.2011. Pri skončení pracovného pomeru v skúšobne dobe nie je potrebné brať zreteľ na prekážky v práci, preto navrhovateľova dočasná práceneschopnosť je právne irelevantná. Tvrdenia navrhovateľa, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi, neboli v konaní preukázané. Aj keď navrhovateľ poukazoval na podľa neho nesprávne praktiky vo firme, konanie odporcu, keď využil svoje právo na ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v celkovej sume 2.260,99 eur. Navrhovateľ napadol rozsudok v celom rozsahu včas odvolaním. Namieta v ňom jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť, čím bolo jednoznačne porušené jeho právo na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pod ktoré spadá aj právo na odôvodnenie výroku rozsudku tak, aby odôvodnenie bolo jasné a zrozumiteľné, a v ktorom sa súd presvedčivo vysporiada s dôkazmi a argumentmi sporových strán. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Soumienen v. Fínsko z 1.7.2003; Tatishvili v. Rusko z 22.2.2007, ako aj na nálezy Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 311/2007, II.ÚS 200/2009 a III.ÚS 44/2011. Zdôraznil, že závery, ktoré súd uvádza vo svojom stručnom odôvodnení sú nezrozumiteľné a rozporné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd považoval dohodu o skúšobnej dobe za platne uzavretú, alebo nie. Hoci v predmetnom konaní je najdôležitejšou otázkou existencia dohody o skúšobnej dobe, v odôvodnení rozsudku sa neuvádza nič o tom, či vôbec bola dohodnutá, alebo či bola platne dohodnutá. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd považoval pracovnú zmluvu za uzavretú dňa 28.2.2011, t.j. deň pred nástupom navrhovateľa do práce u odporcu (1.3.2013). Zrejme súd považoval pracovnú zmluvu za platne uzavretú v písomnej forme (úvaha o tom, že nesprávny dátum na zmluve nespôsobuje jej neplatnosť), avšak z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k dátumu uzavretia písomnej zmluvy, keďže len konštatuje, že navrhovateľova neprítomnosť v Bratislave dňa 28.2.2011 je irelevantná, a že z výpovede svedkov vyplýva, že štatutár odporcu nemá sídlo v Bratislave, preto nemohlo dôjsť k podpisu pracovnej zmluvy v totožný deň. Zistený skutkový stav a závery súdu prvého stupňa sú v nesúlade s tým, čo bolo uvedené účastníkmi konania a svedkyňou počas ich výsluchu (poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 332/09, v ktorom je riešená otázka hodnotenia dôkazov). Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd prvého stupňa neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď ignoroval skutkové okolnosti uvedené navrhovateľom, najmä to, že navrhovateľovi boli doručené dve vyhotovenia pracovnej zmluvy s dňom vyhotovenia 28.2.2011 a boli podpísané len jednou konajúcou osobou odporcu, čo navrhovateľ preukázal originálom listiny pracovnej zmluvy, ktorú má v držbe. Namietol tiež, že v konaní neboli vypočutí svedkovia, ale len jeden svedok (p. U.) a jeden člen štatutárneho orgánu odporcu (R.. U.), ako účastník konania. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že pracovná zmluva bola uzavretá dňa 28.2.2011, keďže vyjadrenia Ing. U. k tejto otázke boli zmätočné a vzájomne si odporujúce (zápisnica z pojednávania zo dňa 6.2.2012). Takáto skutočnosť nevyplynula ani z výpovede svedkyne U.. Keď priamo z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ a odporca nemohli podpísať pracovnú zmluvu v ten istý deň, nie je zrejmé, na základe čoho mal súd preukázané uzavretie pracovnej zmluvy sporovými stranami dňa 28.2.2011. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1299/2004, v ktorom je riešená otázka vzniku zmluvy v pracovnoprávnych vzťahoch. Zdôraznil, že počas konania argumentoval, že k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy nikdy nedošlo, pretože písomný návrh (ofertu) navrhovateľa odporca nikdy písomne neakceptoval. Je nesporné, že pracovná zmluva bola navrhovateľom podpísaná v dvoch vyhotoveniach, pričom vyhotovenie pracovnej zmluvy v držbe navrhovateľa nie je dodnes podpísané riadne odporom (osobami oprávnenými konať v jeho mene). Je irelevantné, koľko podpisov je na vyhotovení pracovnej zmluvy v držbe odporcu, pretože akceptácia písomného návrhu zmluvy je účinná doručením písomného prejavu vôle o akceptácii zo strany akceptujúceho účastníka zmluvy do sféry dispozície oferenta (navrhovateľa). Doručenie riadnej písomnej akceptácie navrhovateľovi odporca nedokázal a ani sa o to nepokúšal, len poukazoval na podpisy na svojom vyhotovení pracovnej zmluvy. Súd tieto argumenty navrhovateľa úplne ignoroval. Namietal aj odôvodnenie výroku o trovách konania, ktoré je tiež nezrozumiteľné, keďže nie je možné zistiť, prečo súd priznal náhradu vo výške 2.260,99 eur, t.j. ako k tejto sume dospel. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie, pretože jeho právo na súdnu ochranu môže byť naplnené len kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok možno zmeniť, uplatnil si pre prípad úspechu v konaní právo na náhradu trov konania vniknutých zaplatením súdneho poplatku za návrh a odvolanie a nákladmi právneho zastúpenia vo výške 4.225,75 eur. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Zo spisového materiálu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 18.4.2011 je neplatné. V odvolaní navrhovateľ namietal, predovšetkým nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže sa súd prvého stupňa v jeho odôvodnení nevysporiadal so základnými otázkami, ktorými je otázka uzatvorenia písomnej pracovnej zmluvy a s tým súvisiaca otázka platného dojednania skúšobnej doby. Podľa § 45 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Podľa § 45 ods. 3 ZP, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Podľa ust. § 59 ZP, (ďalej len), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. V zmysle ust. § 72 ZP, v skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie daného sporu je otázka, či medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami došlo k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy najneskôr v deň nástupu zamestnanca do práce. Až na základe objektívneho posúdenia tejto otázky bude možné ustáliť, či medzi zmluvnými stranami došlo k platnému dojednaniu skúšobnej doby a v závislosti od toho určiť, či skončenie pracovného pomeru navrhovateľa v skúšobnej dobe je platné, resp. neplatné. Podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike platí, že ak pracovnú zmluvu účastníci podpíšu neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer bol založený na základe ústnej pracovnej zmluvy a jej písomné vyhotovenie by sa považovalo len za potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. V písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy, účastníkmi podpísanej neskôr než prvý deň vzniku pracovného pomeru, nemôže byť platne dohodnutá skúšobná doba. Po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku je dôvodná. Zdôvodnenie skutkových záverov a právneho posúdenia veci je veľmi stručné, neúplné, nepresvedčivé a v dôsledku toho skutočne aj nepreskúmateľné. Podľa § l57 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, za takýto nemožno považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva/ napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A č. 303-A, Ústavného súdu Slovenskej republiky / nález z 12.5 2004 sp.zn. I ÚS 226/O3 / a Najvyššieho súdu SR / rozsudok sp. zn. 4 Cdo 171/2005 / treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie § l57 ods.2 O.s.p.. Korektným a i ústavne konformným výkladom tohto citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pritom treba dospieť k záveru, že v ňom uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V dôsledku odvolacej námietky navrhovateľa, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú odvolací súd považuje za dôvodnú, podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj vo výroku o trovách konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie bude, aby sa dôsledne zameral predovšetkým na vysporiadanie sa so základnou otázkou, ktorou je uzatvorenie písomnej formy pracovnej zmluvy najneskôr v deň nástupu navrhovateľa do práce (1.3.2011), a v prípade potreby aby za týmto účelom doplnil dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy platná právna úprava nepostihuje neplatnosťou, ak sa účastníci nedohodli inak (napr., ak si výslovne vyhradili ako podmienku vzniku pracovného pomeru dodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy), avšak forma pracovnej zmluvy je rozhodujúca pre platné dojednanie skúšobnej doby. Vyriešenie vyššie uvedenej základnej otázky je teda v danej veci rozhodujúce pre ustálenie, či bola medzi účastníkmi platne dojednaná skúšobná doba. Otázkou platného dojednania skúšobnej doby (ust. § 45 ZP) sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. V závislosti od výsledku posúdenia vyššie uvedených otázok sa súd prvého stupňa bude zaoberať aj uplatnenými mzdovými nárokmi navrhovateľa a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o trovách konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.