Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/423/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206752 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311206752.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému K. A., R.. XX.X.XXXX, D. Ž. X, D., o 15.797,25 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 30/2012-64 zo 17. júla 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb 30/2012-64 zo dňa 17. júla 2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 15.797,25 EUR s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 23. decembra 2010 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 947,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa žalobca domáhal zaplatenia tejto spornej sumy z titulu náhrady škody v zmysle § 373 Obch. zák., avšak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to samotnú existenciu škody, porušenie zmluvnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou. Po prihliadnutí na obsah účastníkmi dňa 26. júla 2006 uzatvorenej zmluvy posúdil túto ako zmluvu nepomenovanú v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., ktorá sa najmä s poukazom na jej článok II. najviac približuje mandátnej zmluve upravenej v § 566 Obch. zák.. Uviedol, že ani z ustanovení o tomto type zmluvy nevyplýva, že by mandatár zodpovedal za škodu zistenú na základe inventúry vykonanej tým spôsobom, ako ju vykonal žalobca, naopak z ustanovenia § 570 Obch. zák. vyplýva, že mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta alebo prevzatých od tretích osôb pri zariaďovaní záležitostí, avšak v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný od žalobcu žiadne mobilné telefóny neprevzal, vždy iba dával požiadavky na ich vyskladnenie a doručenie priamo zákazníkovi alebo predaj veci. Vzhľadom na uvedené nevyhodnotil inventúrny záznam zo 4. novembra 2011, hoci bol nazvaný ako fyzická inventúra „Physical inventory form“ ako skutočnú inventúru, ale len za vykonanú administratívne, porovnaním údajov v informačnom systéme žalobcu s dokladmi, ktoré žalovaný pri svojej činnosti vyhotovoval alebo v mene žalobcu podpisoval. Ďalej konštatoval, že ak sa inventúra vykonala týmto spôsobom, nemožno vylúčiť, že ide len o administratívnu chybu. Pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti poukázal na to, že samotný žalobca potvrdil, že prístup k predzásobe žalovaného mali aj zamestnanci žalobcu z iných oddelení. V súvislosti s preukázaním existencie škody konštatoval, že zo žiadneho dôkazu nie je zrejmé, ktoré konkrétne telefonáty podľa výrobného čísla chýbajú a v zápise z inventúry je uvedený len celkový počet chýbajúcich telefónov. Vyslovil názor, že aj v danom prípade môže byť predpokladom zodpovednosti za škodu tiež iba prevzatie mobilných telefónov a vykonanie skutočnej fyzickej inventúry a iba samotné zmluvné dojednanie o tom, že je žalovaný hmotne zodpovedný za vysporiadanie zvyšných predzásob mobilných telefónov (čl. III. bod 8 zmluvy o postúpení) a že je povinný chrániť jemu zverený majetok spoločnosti pred stratou, poškodením alebo zničením a riadne ho spravovať (čl. II. bod 2 g/ zmluvy) nemôžu založiť zodpovednosť žalovaného nahradiť uplatnenú škodu. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspech žalovaného v konaní a vznik trov a súdnom poplatku za odpor v sume 947,50 EUR. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc ho zrejme zmeniť a žalobe vyhovieť, pričom vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neposúdil správne ani po právnej stránke. Odvolanie neskôr doplnil podaním z 10. októbra 2012. Poukázal na to, že porušenie povinností žalovaným však spočívalo práve v porušení administratívnych úloh, keď žalovaný umožnil pracovníkom logistiky vydať mobilné telefóny zákazníkom, pričom však odovzdanie nezdokladoval príslušnými dokladmi, a teda zákazník ani následne neuhrádzal za mobilný telefón kúpnu cenu. Bez týchto dokladov došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o sumu zodpovedajúcu kúpnej cene mobilných telefónov, ktoré žalovaný nemal spárované s príslušnými dodatkami. Žalovaný navrhol odvolanie žalobcu ako neskoro podané a neodôvodnené odmietnuť, prípadne napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa § 57 ods. 2 veta posledná O.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. V danom prípade bol rozsudok doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24. augusta 2012, posledný deň zákonnej pätnásťdňovej lehoty pripadol na sobotu 8. septembra 2012, preto posledným dňom na podanie odvolania bol 10. september 2012 (pondelok). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal odvolanie dňa 10. septembra 2012, teda v zákonom stanovenej lehote, a preto odvolací súd nepovažoval námietku žalovaného, týkajúcu sa neskoro podaného odvolania za dôvodnú. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje vzhľadom na zásadu hospodárnosti za potrebné opakovať, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ako bolo už uvedené, lehota na podanie odvolania uplynula 10. septembra 2012, preto na dôvody uvádzané žalobcom v doplnení odvolania zo dňa 10. októbra 2012 nemohol odvolací súd už prihliadať. Na pojednávaní dňa 17. júla 2012 samotný žalobca uviedol, že nerozporuje tvrdenie žalovaného o tom, že inventúra bola vykonaná iba na základe dokladov, a to tým spôsobom, ako to uviedol žalovaný na predchádzajúcom pojednávaní, t.j. dňa 8. júna 2012. Nakoľko inventúra nebola vykonaná fyzicky, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal bezpečným spôsobom škodu, t.j. zmenšenie majetku žalobcu, a odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že zodpovednosť žalovaného vylučuje aj skutočnosť, že k predzásobe žalovaného mali prístup aj zamestnanci žalobcu z iného oddelenia. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.