KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 6. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/191/2014 z 29. 6. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2014, sp. zn. 6Co/191/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1311209287.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/191/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209287
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311209287.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: U. P. C., W. X. J.. Č.. XX, W.H.,
zast. advokátom JUDr. Andrejom Garom, Prievozská ul. č. 2/B, Bratislava, proti žalovanému: G.. B. C.,
W. Ľ. J.. Č.. XXA, W., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, spol. s r. o., Nám. Ľ. Štúra
č. 2, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III z 23. januára 2014 č. k. 11C/33/2011- 392, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, ktorou bolo výživné zo strany žalovaného na žalobkyňu
zvýšené zo sumy 500 eur na sumu 1 000 eur mesačne počnúc dňom 22. 7. 2011, m e n í tak, že
výživné na žalobkyňu sa zvyšuje na sumu 1 000 eur mesačne od 1. 1. 2014, ktoré výživné je žalovaný
povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám žalobkyne.

Týmto sa mení uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 22. 4. 2010 č.k. 45C/131/2009- 138 v časti
výživného na žalobkyňu.

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, sa p o t v r d z u j e .

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni zročné
výživné 15 000 eur za obdobie od 22.7. 2011 do 23.1. 2014 sa z r u š u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany žalovaného na žalobkyňu zo sumy
500 eur mesačne na sumu 1 000 eur mesačne od 22. 7. 2011, vyslovil, že týmto sa mení rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava III z 22.4.2010 č.k. 45C/131/2009- 38, ktorým bola schválená rodičovská
dohoda ohľadom výživného na žalobkyňu, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni zročné výživné 15 000 eur za obdobie od 22.7.2011 do 23.1.2014 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a konanie v
časti o zvýšenie výživného presahujúceho sumu 2 000 eur zastavil.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je dcérou žalovaného. Súd prvého
stupňa rozsudkom z č. k. 19C 122/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 3. 2007 rozviedol
manželstvo žalovaného a X. C. - matky žalobkyne a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej
bola v tom čase maloletá žalobkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky a žalovaný sa zaviazal
platiť na ňu výživné vo výške 30 000 Sk mesačne počnúc právoplatnosťou rozvodového rozsudku.
Žalovaný podal dňa 12. 11. 2009 na súd prvého stupňa žalobu o zníženie výživného a táto vec bola na
súde prvého stupňa vedená pod sp. zn. 45C 131/2009. Súd prvého stupňa uznesením z 22. 4. 2010



č. k. 45C 131/2009- 138, právoplatným dňa 14. 5. 2010, schválil zmier uzavretý účastníkmi konania,
podľa ktorého sa žalovaný zaviazal platiť výživné na žalobkyňu vo výške 500 eur mesačne počnúc
právoplatnosťou uznesenia o schválení zmieru. Žalovaný je od 1. 9. 2001 členom predstavenstva a
riaditeľom Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. v roku 2010 dosiahol príjem 263 898,77 eur netto, v roku
2011 281 606,33 eur netto, v roku 2012 339 489,26 eur netto a v roku 2013 jeho priemerný mesačný
príjem predstavoval sumu 27 863,16 eur. Je spolu s manželkou vlastníkom bytu na W. J.. Č.. X/B Q.
W. a bytu na X. J.. Č..XX Q. W., ďalej vlastní rodinný dom na Ľ. J.. Q. W. a vlastníkom bytu a pozemku
na T.. Matka žalobkyne je spoločníčkou spoločnosti Interklinik Derma, spol. s r. o., v roku 2010 základ
jej dane predstavoval sumu 5 829 eur, v roku 2011 sumu 8 799,91 eur a v roku 2012 sumu 782,46 eur.
V tejto spoločnosti matka žalobkyne pracuje na čiastočný pracovný úväzok a dosahuje príjem 400 eur
mesačne brutto. Používa motorové vozidlo zn. Mercedes, ktoré vlastní leasingová spoločnosť, mesačná
leasingová splátka predstavuje sumu 388,48 eur. Žalobkyňa je študentkou 5. ročníka Lekárskej fakulty
UK v Bratislave. Na účte vedenom v W. - K. W. mala ku dňu 1. 2. 2012 sumu XX XXX,XX B.. Žalobkyňa
uvádzala, že so znížením výživného na sumu 500 eur mesačne súhlasila z dôvodu, že žalovaný jej sľúbil,
že jeho skutočné platby v jej prospech sa nezmenia. Jeho záujem o ňu však postupne klesal a prestal
jej platiť to, čo predtým. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do
základu dôvodná. Keďže obaja účastníci konania sú občanmi Spolkovej republiky Nemecko, súd prvého
stupňa sa najskôr zaoberal otázkou, či je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci. V tejto
súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že podľa čl. 15 nariadenia Rady ( ES ) č. 4/2009 z 18. 12.
2008 sa v členských štátoch rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti určuje podľa haagskeho
Protokolu o rozhodnom práve. Podľa čl. 3 tohto Protokolu vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym
poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného v prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od
okamihu zmeny uplatňuje právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu. Vzhľadom na to, že obvyklým
pobytom oboch účastníkov konania je Slovenská republika, je založená právomoc slovenského súdu na
prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

Pokiaľ ide o vec samu, súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že od poslednej úpravy pomerov došlo
k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Zmena pomerov spočíva v tom, že pri
uzavretí súdneho zmieru, ktorým sa výživné znížilo na sumu 500 eur mesačne, účastníci uzavreli aj
dohodu, že žalovaný bude žalobkyni poskytovať okrem výživného aj ďalšie finančné plnenia ( podľa
vyjadrenia samotného žalovaného vo výške 1 932 eur mesačne ) a tieto plnenia žalovaný žalobkyni
poskytoval do októbra 2010. Neskôr žalovaný prestal žalobkyni poskytovať akékoľvek iné plnenia okrem
výživného s výnimkou platieb za služby spojené s užívaním bytu vo výške 140 eur mesačne. Zmenou
pomerov je teda podľa súdu prvého stupňa skutočnosť, že po poslednej úprave výživného žalovaný
prestal žalobkyni poskytovať okrem výživného určeného zmierom ďalšie finančné benefity. Vzhľadom
na to súd prvého stupňa výživné na žalobkyňu zvýšil podľa § 78 Zák. o rodine na sumu 1 000 eur
mesačne a to od podania žaloby, t. j. od 22. 7. 2011. V súvislosti s výškou výživného súd prvého
stupňa uviedol: „Podľa platnej právnej úpravy za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu
úspor. Tvorba úspor dieťaťa zodpovedá aj právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ktoré je
zakotvené v ustanovení § 62 ods. 2 Zák. o rodine. V prejednávanom prípade majetkové pomery odporcu
tvorbu úspor umožňujú, odporcov príjem je nadštandartný, túto skutočnosť konštatoval aj odvolací súd
vo svojom rozhodnutí. Priemerný mesačný príjem odporcu predstavuje čiastku prevyšujúcu 27 000
eur. súd preto určil výživné, ktoré subsumuje aj čiastku určenú na tvorbu úspor. Z vytvorených úspor
možno v budúcnosti zabezpečiť odôvodnené a to aj nadštandartné potreby navrhovateľky, ktoré by
mohli pozostávať napríklad s ďalšou formou štúdia, zadovážením si vlastného bytu, či inými potrebami.
Keďže navrhovateľka je plnoletá, súd čiastku 500 eur, čiastku, ktorú určil ako výživné určené na tvorbu
úspor, zaviazal odporcu poukazovať priamo navrhovateľke.“ S poukazom na tieto závery súd prvého
stupňa výživné na žalobkyňu zvýšil na sumu 1 000 Sk od podania žaloby. Keďže žalobkyňa sa domáha
výživného vo výške 2 000 eur mesačne, súd prvého stupňa žalobu vo zvyšku, teda pokiaľ ide o výživné
presahujúce 1 000 eur mesačne do 2 000 eur mesačne, zamietol. V časti výživného presahujúceho sumu
2 000 eur mesačne súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pretože žalobkyňa v
tejto časti vzala žalobu späť. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni zročné výživné 15 000
eur súd prvého stupňa odôvodnil tým, že výživné zvýšil od podania žaloby, t. j. od 22. 7. 2011, pričom
zmena pomerov nastala pred týmto dátumom. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním všetky výroky rozsudku súdu prvého
stupňa okrem výroku, ktorým bolo konanie zastavené v časti výživného prevyšujúceho sumu 2 000 eur.



Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil tak, že výživné
zvýši na sumu 2 000 eur mesačne od podania žaloby, žalovanému uloží povinnosť zaplatiť jej zročné
výživné a povinnosť nahradiť jej trovy konania. Uviedla, že výživné určené súdom prvého stupňa je
nepostačujúce vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na
zásadu, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V čase po uzavretí súdneho
zmieru jej žalovaný okrem výživného poskytoval aj ďalšie benefity vo výške okolo 2 000 eur. Už v roku
2006 žalovaný platil na žalobkyňu výživné vo výške 995,82 eur, pričom od tej doby došlo k podstatnému
nárastu životných nákladov a finančná situácia žalovaného sa zlepšila. Tá skutočnosť, že žalovaný jej
prenechal do užívania 2 - izbový byt na X. J.. Q. W., je podľa žalobkyne právne bezvýznamná. K tomuto
bytu má totiž iba užívacie právo a žalovaný môže svoj súhlas s užívaním bytu kedykoľvek odvolať.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie i žalovaný a napadol ním všetky výroky rozsudku
súdu prvého stupňa. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že v konaní nebola
preukázaná podstatná zmena pomerov od poslednej úpravy výživného. Benefity, ktoré kedykoľvek
poskytoval žalobkyni, poskytoval jednostranne a na základe dobrovoľnosti. Ich poskytovanie nemožno
považovať za dohodu, ktorou by bolo možné odôvodniť zmenu pomerov. Nikdy na seba neprevzal
záväzok, obsahom ktorého by bolo poskytovanie benefitov žalobkyni, čo vylučuje, aby medzi ním a
žalobkyňou vznikol záväzkovoprávny vzťah. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobkyni
prenechal bezodplatne do užívania 2 - izbový byt. Súd prvého stupňa podľa neho tiež nezistil riadne
zárobkové pomery matky žalobkyne, ktorá používa tri motorové vozidlá a v rámci vyporiadania BSM
nadobudla sumu 156 632,99 eur. Súd prvého stupňa tým, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zročné
výživné jednorázovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, porušil zásadu viazanosti súdu petitom žaloby,
keďže žalobkyňa požadovala, aby jej zročné výživné zaplatil v splátkach po 500 eur mesačne. Napokon
žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa prvým v poradí rozsudkom z 5. 6. 2013 č. k.
11C/33/2011- 172 výživné zvýšil na sumu 2 000 eur mesačne a vo zvyšku žalobu zamietol. Zamietajúci
výrok uvedeného rozsudku nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Preto súd prvého
stupňa nepostupoval správne, keď konanie v časti výživného prevyšujúceho sumu 2 000 eur mesačne
zastavil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
treba zmeniť.

Pri rozhodovaní o zmene výživného podľa § 78 Zák. o rodine treba zistiť, či došlo, v akom rozsahu
a odkedy k zmene pomerov na strane oprávneného dieťaťa i na strane oboch povinných rodičov. Pre
zmenu rozhodnutia o výživnom je rozhodujúca závažná ( podstatná) zmena pomerov ako čo do svojho
rozsahu tak i časového trvania. K takejto zmene môže dôjsť najmä tým, že sa zmenili zárobkové a
majetkové pomery účastníkov, prípadne sa od poslednej úpravy výživného zvýšili odôvodnené potreby
dieťaťa a pod.

V prejednávanej veci poslednú úpravu výživného vykonal súd prvého stupňa uznesením z 22. 4. 2010
č. k. 45C 131/2009- 138, právoplatným dňa 14. 5. 2010. Týmto uznesením súd prvého stupňa schválil
zmier uzavretý účastníkmi konania, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal platiť výživné na žalobkyňu vo
výške 500 eur mesačne od jeho právoplatnosti. Vzhľadom na to bolo pre rozhodnutie predmetnej veci
podstatné porovnanie pomerov účastníkov, ktoré tu boli ku dňu 14. 5. 2010, s ich súčasnými pomermi.

Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že zmenou pomerov je tá skutočnosť, že žalovaný po poslednej
úprave výživného prestal žalobkyni poskytovať finančné plnenia, ktoré jej predtým poskytoval nad
rámec súdom určeného, resp. v zmieri dojednaného výživného. S týmto záverom odvolací súd
nesúhlasí a v tomto smere sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý prezentoval v odvolaní. Aj podľa
odvolacieho súdu nemôže predstavovať zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného,
to, že žalovaný prestal platiť žalobkyni finančné sumy, ktoré jej dobrovoľne platil nad rámec súdom
určeného výživného, teda nad rámec sumy 500 eur mesačne. Na základe týchto dobrovoľných platieb
žalovaného nevznikol medzi účastníkmi konania právny vzťah, na základe ktorého by žalobkyni vznikol
nárok na platby prevyšujúce sumu 500 eur mesačne. Preto žalovanému nič nebránilo, aby jej tieto platby
na základe svojho slobodného prestal poskytovať. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie
je rozhodujúce, aké pohnútky viedli žalobkyňu v tomu, že uzavrela so žalovaným zmier, ktorým došlo
k zníženiu výživného.



Odvolací súd je toho názoru, že od poslednej úpravy pomerov došlo k zmene pomerov na strane
žalobkyne. Táto zmena pomerov spočíva v tom, že v čase od poslednej úpravy výživného do 1. 1. 2014
sa nepochybne zvýšili náklady žalobkyne potrebné na pokrytie jej odôvodnených potrieb, čo súvisí so
zmenou cenovej hladiny. Pokiaľ ide o výšku výživného, v konaní bolo preukázané, že žalovaný dosahuje
výrazne nadštandartné príjmy, takže výživné vo výške 1 000 eur mesačne ho rozhodne nemôže
existenčne ohroziť. Ako vyplynulo z výpovede matky žalobkyne pred odvolacím súdom, dosahuje príjem
1 900 eur mesačne, ktorý tiež treba považovať vzhľadom na úroveň platov v Slovenskej republike za
nadštandartný, je vlastníčkou dvoch luxusných motorových vozidiel a z vyporiadania BSM získala sumu
50 000 eur. Z toho je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že matka žalobkyne je schopná prispievať na výživu
žalobkyne sumou minimálne 500 eur mesačne. Výživné na žalobkyňu vo výške 1 500 eur mesačne zo
strany oboch rodičov je podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce a žalobkyňa bude schopná pokryť
z neho svoje odôvodnené potreby aj s prihliadnutím na to, že žalovaný jej bezodplatne prenechal do
užívania 2 - izbový byt a platí všetky náklady s ním súvisiace.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok tak, že výživné na
žalobkyňu zvýšil na sumu 1 000 eur mesačne počnúc dňom 1. 1. 2014. Vzhľadom na to odvolací súd
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku, t. j. v
časti výživného presahujúceho 1 000 eur mesačne, zamietnutá.

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni zročné
výživné, odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keďže žalovaný platí žalobkyni výživné
vo výške 1 000 eur mesačne a preto mu dlh na výživnom nevznikol.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 45C/131/2009

    zmenené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam