Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/500/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210049 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311210049.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Športový klub 1. FBC Trenčín, so sídlom Inovecká 3, Trenčín, IČO: 37 922 114, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi: Slovenský zväz florbalu, so sídlom Junácka 6, Bratislava, IČO: 31 795 421, zastúpenému JUDr. Jozefom Madejom, advokátom so sídlom Vysoká 20, Bratislava, o zaplatenie 22.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 22. apríla 2013, č. k. 43C 116/2011-193, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.892,45 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 241,42 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Uznesením zo dňa 22. apríla 2013 č. k. 43C 116/2011-193 zastavil súd prvého stupňa, s poukazom na ust. § 111 ods. 3 O.s.p., konanie o návrhu navrhovateľa; ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 22.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01.08.2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za podaný návrh, krátený o sumu 13,20 Eur, cestou Daňového úradu Bratislava. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiaden z účastníkov nepodal návrh na pokračovanie v konaní v lehote 1 roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, t.j. od 11.04.2012. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Proti tomuto uzneseniu, do výroku o trovách konania, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že svojím rozhodnutím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie, keď jeho rozhodnutie je vo výroku o trovách konania nezákonné, pretože zastavenie konania v plnom rozsahu zavinil navrhovateľ svojou nečinnosťou, keď nepodal návrh na pokračovanie v ním iniciovanom konaní, pričom práve navrhovateľ je ten, kto sa domáhal súdnej ochrany, a preto je na ňom, aby v konaní aktívne vystupoval. V zmysle uvedeného má za to, že od neho - ako odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby inicioval trvanie konania, ak toto môže byť zastavené, keď zastavením konania dosiahne obdobný úspech vo veci ako keby súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Kritérium procesného zavinenia je totiž podľa jeho názoru potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal a skutočnosťou, s akým výsledkom sa ním iniciované konanie skončilo. Vzhľadom na uvedené, mu nemožno dávať spravodlivo za vinu, že konanie bolo zastavené vzhľadom na jeho predchádzajúce prerušenie, pričom jeho súhlas s prerušením konania je potrebné vykladať ako úspešnú procesnú obranu, ktorá viedla k úspechu vo veci samej. Záverom si uplatnil i trovy odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa § 151 ods. 4 O.s.p., ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ani aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ O.s.p.. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania podstatné zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, v danej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 22.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01.08.2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. V predmetnej právnej veci je nesporné, že toto sporové konanie, ktoré bolo prerušené podľa § 110 O.s.p.; keďže to účastníci konania zhodne navrhli na pojednávaní dňa 16.02.2012; bolo zastavené v zmysle § 111 ods. 3 vety druhej O.s.p. z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do jedného roka od prerušenia konania. O tomto následku boli účastníci poučení súdom prvého stupňa v uznesení o prerušení konania, ktoré im bolo riadne doručené v súlade s platnými ustanoveniami O.s.p.. Ďalej zo súdneho spisu vyplýva, že odporca zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na základe výzvy súdu prvého stupňa, kvalifikované vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom žiadal návrh navrhovateľa z viacerých dôvodov zamietnuť. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné daný skutkový stav posúdiť tak, že navrhovateľ ako dominus litis (pán v spore) nesie pre svoje správanie spočívajúce v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré sám vyvolal, a ktoré je v príčinnej súvislosti so zastavením konania, zodpovednosť za zastavenie konania, v ktorom sa nepokračovalo pre jeho správanie. Je totiž potrebné uznať argument odporcu, že nebol iniciátorom konania, a preto ho nezaťažuje dôkazné bremeno a nemá taký záujem na predmetnom konaní ako navrhovateľ, preto nemožno od neho rozumne očakávať a žiadať, aby inicioval pokračovanie v konaní a konal tak za navrhovateľa, ktorého návrh požadoval od začiatku v celom rozsahu zamietnuť a uložiť mu i povinnosť nahradiť mu trovy konania. Vydané uznesenie súdu prvého stupňa vrátane napadnutej časti týkajúcej sa trov konania by malo za následok, že odporca by bol nútený v súvislosti s podaným návrhom znášať už vzniknuté trovy, ktoré vynaložil na účelné bránenie svojho práva v začatom konaní a to len preto, že navrhovateľ svojou nečinnosťou spôsobil a pripustil zastavenie tohto konania, na ktorom mal mať záujem práve on. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., keď mal skúmať procesné zavinenie zastavenia konania, a tak by dospel k záveru, že procesná zodpovednosť za zastavenie konania a za zbytočne iniciované súdne konanie musí byť vyvodená voči navrhovateľovi, čím potom odporcovi vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov prvostupňového konania. Na základe uvedeného odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu uzavrel, že o náhrade trov prvostupňového konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., keďže z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť odporcovi jeho trovy. Odvolací súd preto priznal odporcovi voči navrhovateľovi právo na náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 1.892,45 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia odporcu vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania dňa 30.12.2011, účasť na pojednávaní dňa 19.01.2012 a 16.02.2012) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon vo výške 386,74 Eur zo základu 22.000,- Eur spolu s tzv. režijným paušálom vo výške 30,08 Eur (2 x 7,41 Eur, 2 x 7,63 Eur) a DPH vo výške 20%. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď pre postup podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nebol v danom prípade zákonný dôvod. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov vzniknutých v odvolacom konaní vo výške 241,42 Eur, titulom trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby - podanie odvolania proti rozhodnutiu; ak nejde o rozhodnutie vo veci samej; zo dňa 29.05.2013, pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon vo výške 193,37 Eur (1/2 z 386,74 Eur) spolu s tzv. režijným paušálom vo výške 7,81 Eur a 20% DPH. Za tento úkon priznal odvolací súd odmenu len vo výške jednej polovice a nie v plnej výške tak, ako to uplatňoval odporca, nakoľko sa nejedná o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, ale len o odvolanie voči trovám konania (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.