Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/436/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311212482 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311212482.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: TERNO Group k.s., Ivánska cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO: 35 818 913, zast. JUDr. Dávid Soukeník, advokát, Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: eD´ system Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, IČO: 36 413 658, zast. agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie 13.334,53 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/16/2012-373 zo dňa 17. 09. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/16/2012-373 zo dňa 17. 09. 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.334,53 Eur, s úrokom z omeškania, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.989,19 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 12.10.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 13.334,53 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 25.09.2006 uzavrela spoločnosť BGS Distribution a.s. (od 01.06.2006 zmenou obchodného mena BGS LEVI Slovakia a.s.) ako predávajúci s navrhovateľom v zastúpení spoločnosťou Ahold Central Europe, s.r.o., zmluvu č. RMAL/ ASR/09/06/30/0043 o základných podmienkach predaja a dodávania výrobkov a Osobitnú dohodu č. RMAL/ASR/09/06/31/0044 k tejto zmluve. Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie o predaji podniku zo dňa 01.11.2007, podľa ktorého spoločnosť BGS LEVI Slovakia a.s., v postavení predávajúceho uzavrela zmluvu o predaji podniku s odporcom v postavení kupujúceho, pričom táto zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.11.2007, ktorým prešli všetky práva a záväzky spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s., na odporcu, teda aj všetky pohľadávky, ktoré navrhovateľ eviduje voči spoločnosti GBS LEVI Slovakia a.s. Navrhovateľ eviduje voči spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s., (resp. voči odporcovi, v dôsledku predaja podniku tejto spoločnosti odporcovi) viacero nezaplatených pohľadávok, ktoré navrhovateľovi vznikli na základe dobropisov, ktoré vystavila spoločnosť BGS LEVI Slovakia a.s., na základe tovaru, ktorý spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s., navrhovateľ vrátil. Tieto pohľadávky vznikli z dobropisov špecifikovaných v návrhu. Uvedené dobropisy boli vystavené z dôvodu vrátenia tovaru navrhovateľom. Keďže zmluvou o predaji podniku prešli všetky práva a záväzky spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s. na odporcu, navrhovateľ vyzval odporcu predsporovou výzvou zo dňa 11.04.2011 na úhradu všetkých pohľadávok, ktoré navrhovateľ evidoval voči spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s., resp. voči odporcovi. Dňa 28.04.2011 bolo navrhovateľovi doručené vyjadrenie k predsporovej výzve odporcu s uvedením, že pohľadávka navrhovateľa v celkovej výške 12.233,72 Eur je neoprávnená, nakoľko pohľadávky navrhovateľa v uvedenej výške mali zaniknúť na základe oznámenia odporcu o jednostrannom započítaní č. 2408001051. Uvedený zápočet nie je možné považovať za platný, nakoľko odporca si ním jednostranne započítal aj pohľadávky, ktoré boli navrhovateľom už predtým započítané navrhovateľovým vzájomným zápočtom pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008, alebo pohľadávky, ktoré boli už predtým uhradené navrhovateľom. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ eviduje voči odporcovi splatnú pohľadávku vo výške 13.334,53 Eur, ktorá mu nebola odporcom uhradená. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a uviedol, že záväzok odporcu z dobropisov uplatnený navrhovateľom bol zo strany odporcu v celom rozsahu vysporiadaný a zanikol. Odporca k dnešnému dňu nemá voči navrhovateľovi žiaden dlh a všetky svoje záväzky vzniknuté medzi účastníkmi v minulosti má v plnom rozsahu vysporiadané, pretože odporca žiaden dlh voči navrhovateľovi neeviduje. Naďalej trvá na tom, že pohľadávka navrhovateľa z neuhradených dobropisov vo výške 13.334,53 Eur zanikla započítaním vzájomných pohľadávok s pohľadávkami odporcu, a to v celkovej výške 950.606,78 Sk (31.554,36 Eur). Oznámenie o jednostrannom započítaní č. 2408001051 zo dňa 09.09.2008 bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.09.2008, preto je zrejmé, že pohľadávka uplatnená navrhovateľom v tomto konaní je neexistujúca, nakoľko zanikla započítaním. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že k započítaniu vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcu došlo na základe oznámenia o uskutočnení vzájomného zápočtu pohľadávok zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008, a týmito zápočtami zanikli vzájomné pohľadávky a záväzky navrhovateľa a odporcu v rozsahu, v ktorom sa kryli navrhovateľove pohľadávky voči odporcovi. Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa spočívajúci v splatnej pohľadávke, ktorá nezanikla žiadnym zo zápočtov navrhovateľa ani odporcu. Z predloženej zmluvy o províziách a faktúr k tejto zmluve je zrejmé, že na ich základe vznikol navrhovateľovi nárok na fakturované nároky, pričom fakturovaná marketingová odmena predstavovala výšku 2% obratu a fakturovala sa štvrťročne a štvrtá faktúra bola dopočtom. To isté sa týka fakturovaného fixného bonusu, nárok na ktorý vznikol navrhovateľovi z tej istej zmluvy o províziách a spôsob fakturácie bol tiež obdobný ako pri marketingovej odmene. Nárok na zmluvnú pokutu vznikol navrhovateľovi na základe podmienok predaja výrobkov, pričom odporca bol v omeškaní, lebo nedodal načas výrobky, ktoré už boli uverejnené v propagačných materiáloch (letákoch), čo osvedčujú aj Rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá za toto navrhovateľa sankcionovala. Odporca v konaní namietal, že odporca faktúry vo svojom účtovníctve neeviduje a nenachádzali sa ani v účtovníctve spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť BGS LEVI Slovakia a.s., nebola výlučným dodávateľom tovaru pre navrhovateľa, a preto ani nemôže niesť zodpovednosť za všetky pokuty, ktoré boli navrhovateľovi zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie uložené. Odporca má zato, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, kedy a či boli uvedené faktúry odporcovi doručené, preto nie je zrejmé kedy bol podľa navrhovateľa ten správny čas, v ktorom mal odporca tieto faktúry navrhovateľovi reklamovať. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Zmluvný vzťah účastníkov konania vyhodnotil ako vzťah založený uzavretím písomnej kúpnej zmluvy č. RMAL/ASR/09/06/30/0043 zo dňa 25.09.2006, a na všetky práva a povinnosti zmluvných strán sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej mal preukázané, že dňa 25.09.2006 uzavrela spoločnosť BGS - Distribution a.s.(od 01.06.2006 spoločnosť BGS LEVI Slovakia a.s.) s navrhovateľom zmluvu č. RMAL/ASR/09/06/30/0043 o základných podmienkach predaja a dodávania výrobkov a Osobitnú dohodu č. RMAL/ASR/09/06/31/0044 k tejto zmluve. Súd túto zmluvu posúdil ako kúpnu zmluvu kde spoločnosť BGS - LEVI Slovakia a.s., bola predávajúcim a navrhovateľ bol kupujúcim. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bola podľa čl. 1 „Úprava základných podmienok, za ktorých sa uzatvárajú individuálne predajné zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcim, a podľa ktorých bude predávajúci predávať alebo dodávať kupujúcemu výrobky, predávajúci bude predávať a dodávať výrobky na kupujúcich určené miesto dodania ako aj práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vyplývajú z týchto vzťahov“. Prílohou č. 2 si zmluvné strany dohodli, že kupujúci má právo na vrátenie produktov (v oddiele VII bod 1. Zmluvy) ďalej si dohodli povinnosť prevziať produkty u kupujúceho (oddiel VII bod 3. Zmluvy), že v prípade že, predávajúci vyhotovil faktúru na produkty, ktoré sa vracajú, predávajúci vyhotoví opravenú faktúru (oprava daňového dokladu) a predloží ju kupujúcemu (oddiel VII bod 4. Zmluvy). Spoločnosť BGS LEVI Slovakia a.s., vystavila na základe tovaru, ktorý jej navrhovateľ vrátil v prospech navrhovateľa dobropisy špecifikované v návrhu. Súd prvého stupňa v rámci dokazovania riešil dve základné sporné otázky, či preukázal navrhovateľ existenciu svojich pohľadávok, ktoré si započítaval v započítaniach zo dňa 18.11.2007 a dňa 15.06.2008, a či zápočet odporcu zo dňa 09.09.2008 bol platný, alebo či predmetné pohľadávky zanikli na základe započítania navrhovateľa zo dňa 18.11.2007 a dňa 15.06.2008. Otázku preukázania existencie pohľadávok navrhovateľa, ktoré si započítal v započítaniach zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008 súd vychádzal pri riešení tejto otázky z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, zo zmluvy č. RMAL/ASR/09/06/32/0045 zo dňa 25.09.2006, ktorú súd podľa jej obsahu posúdil ako nepomenovanú zmluvu (inominátnu zmluvu). Uvedenou zmluvou si spoločnosť BGS LEVI Slovakia a.s., ako dodávateľ a navrhovateľ ako poskytovateľ dohodli provízie a spoluprácu počas propagácie s tým, že navrhovateľovou zmluvnou povinnosťou bolo propagovať logo, meno a ochranné známky dodávateľa a dodávateľovou zmluvnou povinnosťou bolo za takúto činnosť platiť navrhovateľovi odplatu, teda fixný bonus za obrat (článok III bod 3.2. písm. a, b,) a marketingovú odmenu (článok IV § 1 bod. 1). Pôvodná zmluvná strana, ktorou bola spoločnosť BGS - Distribution a.s., uzavrela zmluvu o predaji podniku ako predávajúci dňa 01.11.2007 s odporcom ako kupujúcim, pričom uzavretím tejto zmluvy dňom 01.11.2007 prešli všetky práva a záväzky spoločnosti BGS LEVI Slovakia a.s., na odporcu v zmysle ust. § 477 ods. 1 Obch. zák. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľom fakturovaná marketingová odmena, a to faktúrami č. 8903017247, č. 8903017258, č. 8903017272 a č. 8903019348 predstavovala výšku 2% obratu a fakturovala sa štvrťročne a faktúra č. 8903017489 bola dopočtom, pričom navrhovateľov nárok na túto marketingovú odmenu vznikol v zmysle článku IV § 1 zmluvy č. RMAL/ASR/09/06/32/0045 zo dňa 25.09.2006. Navrhovateľom fakturovaný fixný bonus (a to faktúrami č. 8904010763, č. 8904010774, č. 8904010788, č. 8904011032, č. 8904011034, č. 8904012714) predstavovala výšku 2,5% obratu a fakturoval sa tiež štvrťročne, pričom navrhovateľov nárok na tento fixný bonus vznikol v zmysle článku III bod. 3.2. písm. a), b) zmluvy č. RMAL/ASR/09/06/32/0045 zo dňa 25.09.2006. Navrhovateľom fakturovaná zmluvná pokuta (a to faktúrami č. 8910000385, č. 8910000383, č. 891000381 a č. 8910000427) bola preukázaná letákmi, na ktorých sa propagovali výrobky odporcu (resp. jeho právneho predchodcu), pričom omeškanie odporcu s dodaním týchto výrobkov na trh preukázali rozhodnutie od Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktoré zhodne konštatovali, že v týchto rozhodnutiach uvádzané výrobky sa v čase začatia akcie nenachádzali v ponuke na predaj, pričom produkty na predmetných letákoch boli odporcove. Z vyššie uvedeného mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ dôvodnosť vystavenia svojich faktúr, z ktorých mu plynuli pohľadávky voči odporcovi, a ktoré svojimi zápočtami zo dňa 18.11.2007 a dňa 15.06.2008 započítaval s pohľadávkami odporcu voči nemu hodnoverne a nepochybne preukázal. Tak isto súd vyhodnotil mailovú komunikáciu účastníkov konania tak, že osvedčila, že tieto faktúry navrhovateľ doručil odporcovi aj prostredníctvom e-mailu aj poštou. Na základe uvedeného, teda súd považoval zápočty navrhovateľa zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008 za platné. V uvedených dňoch pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a odporcu voči navrhovateľovi uvedenými započítaniami navrhovateľa zanikli, a to ku dňu kedy sa tieto vzájomné pohľadávky stretli vo výške, v ktorej sa navzájom kryli. Súd prvého stupňa zdôraznil, že na započítanie ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, a je možné ho vykonať proti jeho vôli, preto nesúhlas odporcu so započítaniami navrhovateľa zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008 nebol právne relevantný, takže ho súd považoval za právne neúčinný. Nakoľko súd prvého stupňa sa ustálil v názore, že navrhovateľ preukázal existenciu svojich pohľadávok, ktoré si započítaval v započítaniach zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008, teda tieto jeho zápočty boli platné, takže pohľadávky odporcu, ktoré si odporca ako svoje pohľadávky započítaval vo svojom započítaní zo dňa 09.09.2008 zanikli už dňom vykonaným zápočtom navrhovateľa, dňom 18.11.2007 a 15.06.2008, pretože sa v uvedených dňoch stretli a navrhovateľ vykonal potrebný úkon na ich zánik. Keďže pohľadávky odporcu z uvedených faktúr, ktoré si odporca ako svoje pohľadávky započítaval zo dňa 09.09.2008 zanikli pred dňom tohto odporcovho zápočtu, je z uvedeného zrejmé, že odporcov zápočet zo dňa 09.09.2008 nemohol byť platný, pretože jeho pohľadávky, ktoré v tomto zápočte započítaval boli v čase tohto zápočtu už zaniknuté, neexistujúce. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil fakturované, odporcom dobropisované sumy v lehote splatnosti odporcom dostal sa odporca do omeškania s vrátením preplatku kúpnej ceny, teda sa dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku a preto právo na úrok z omeškania od odporcu z uvedených nevrátených faktúrovaných súm navrhovateľovi vzniklo a súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania tak ako je vyčíslený vo výroku rozsudku. Ako prvé dni omeškania odporcu s vrátením jednotlivých dobropisovaných súm v súčte predstavujúcich žalovanú istinu súd prvého stupňa uznal dni, nasledujúce po dňoch kedy jednotlivé faktúry - dobropisy odporcu nadobudli splatnosť. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí z týchto dôvodov: Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Nesprávne posúdil zápočty navrhovateľa zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008 keď ich vyhodnotil za platné a to aj napriek tomu, že odporca neoprávnenosť existencie nimi započítaných pohľadávok navrhovateľa od počiatku namietal a navrhovateľ ich existenciu a oprávnenosť v konaní nepreukázal. Nedostatočne vyhodnotil odporcove námietky voči nároku navrhovateľa. Odporca uvádza, že pravosť a oprávnenosť dobropisov uvedených v návrhu odporca nikdy nespochybňoval, ale namietal, že záväzky odporcu z nich zanikli jednostranným započítaním odporcu zo dňa 09.09.2008 a to započítaním so záväzkami navrhovateľa, v celkovej výške 950.606,78 Sk (31.554,36 Eur). Má za to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu nezobral do úvahy to, na základe čoho mal vzniknúť nárok navrhovateľa na marketingovú odmenu, či bol v danom období dodaný tovar odporcom navrhovateľovi a v akom množstve, či bol v danom období nejaký obrat tovaru odporcu kúpeného navrhovateľom a aká bola jeho výška, ani tvrdeniami a e-mailami odporcu, ktorými boli spochybnené a odmietnuté faktúry navrhovateľa. Súd podľa názoru odporcu tým porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, keď bez ďalšieho odôvodnenia a preukázania považoval tvrdenia navrhovateľa za nesporné. Nevzal pritom vôbec do úvahy to, že navrhovateľ okrem zmluvy, faktúr a demonštratívneho výberu kópií letákov nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by mal potvrdiť oprávnenosť a výšku nároku na marketingovú odmenu. Rovnako súd prvého stupňa na strane 12 rozsudku bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia uvádza, že navrhovateľom faktúrovaný fixný bonus predstavoval výšku 2,5% obratu, pričom navrhovateľov nárok na tento fixný bonus mal vzniknúť v zmysle článku III. bod 3.2 písm. a) a b) zmluvy. Ďalej namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa v rozhodnutí uvádza, že navrhovateľom faktúrovaná zmluvná pokuta bola preukázaná letákmi, na ktorých sa propagovali výrobky odporcu, pričom omeškanie odporcu s dodaním týchto výrobkov na trh preukázali rozhodnutie od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd si bez ďalšieho osvojil tieto tvrdenia a pritom nevzal do úvahy tvrdenia odporcu, že si žiadneho porušenia povinnosti nie je vedomý a že navrhovateľ toto údajné porušenie povinnosti odporcu vôbec v konaní nepreukázal. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nedostatočné a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania resp. aby rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 09.11.2012 vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje odvolanie odporcu za účelové a nezodpovedajúce skutkovému stavu. Má za to, že navrhovateľ preukázal právny titul zakladajúci nárok navrhovateľa na zaplatenie marketingovej odmeny a fixného bonusu t.j. zmluvou o províziách vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie tak fixného bonusu ako aj marketingovej odmeny voči spoločnosti BGS LEVI Slovakia resp. odporcovi ako jeho právnemu nástupcovi v zmysle zmluvy o predaji podniku a demonštratívnym výberom reklamých letákov navyše navrhovateľ preukázal skutočný výkon propagačnej a reklamnej činnosti zo strany navrhovateľa týkajúci sa odporcu. Má za to, že navrhovateľ preukázal svoj relevantný dôkazný nárok, naopak odporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by potvrdil a preukázal svoju argumentáciu v prvostupňovom konaní. Poukazuje na určité rozpornosti viacerých odporcových tvrdení v prvostupňovom konaní. Zdôrazňuje, že oprávnenosť fakturácie a teda aj uznanie podľa odporcu sporných nárokov navrhovateľa na zaplatenie marketingovej odmeny a fixného bonusu spoločnosťou BGS LEVI Slovakia vyplýva priamo z e-mailovej komunikácie, ktorá bola ako jediný listinný dôkaz predložená zo strany odporcu. Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že odporca namietal len absenciu jednotlivých daňových dokladov k uskutočnenému jednostrannému zápočtu navrhovateľa zo dňa 18.11.2007 a zo dňa 15.06.2008 t.j. konkrétne k jednostrannému zápočtu zo dňa 18.11.2007. Odporca ale nenamietal oprávnenosť žiadnej z fakturácií. Súčasťou odporcom predloženej e-mailovej komunikácie bol aj e-mail R.. E. N., zamestnankyne navrhovateľa zo dňa 15.08.2008, z ktorého vyplýva, že predmetné faktúry boli už predtým viackrát zasielané tak spoločnosti BGS LEVIS Slovakia ako aj odporcovi. E-mailom zo dňa 19.08.2008 II.. N. opätovne preposlala odporcovi všetky faktúry, pričom zároveň upozornila odporcu, že v prípade akejkoľvek reklamácie ohľadom zápočtu resp. vystavených je potrebné kontaktovať na to vyhradeného zamestnanca navrhovateľa. Nakoľko zo strany odporcu následne nedošlo k žiadnej reklamácii spôsobom na to uvedeným v danom e-maile, navrhovateľ má za to, že daný zápočet ako aj faktúry v ňom uvedené boli zo strany odporcu v celom rozsahu akceptované. V opačnom prípade by zo strany odporcu došlo k súdnemu vymáhaniu predmetných započítavaných pohľadávok tak ako uviedol R.. F. N., zamestnanec odporcu v e-maili zo dňa 15.08.2008, k čomu však zo strany odporcu nedošlo. Má za to, že z listinného dôkazu, predloženého samotným odporcom v prvostupňovom konaní vyplýva uznanie odporcom následne účelovo namietaných pohľadávok navrhovateľa voči spoločnosti BGS LEVI Slovakia resp. odporcovi na zaplatenie marketingovej odmeny a fixného bonusu. Navrhovateľ má za to, že tým, že spoločnosť BGS LEVI Slovakia, resp. odporca nenamietal a nereklamoval navrhovateľom vystavené faktúry, ktorými bola spoločnosto BGS LEVI Slovakia faktúrovaná marketingová odmena a fixný bonus a v ktorej boli započítané jednostrannými zápočtami zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008 v čase ich doručenia resp. spoločnosť BGS LEVI Slovakia a odporca žiadnym relevantným spôsobom nereklamovali navrhovateľom uskutočnené jednostranné zápočty zo dňa 18.11.2007 a 15.6.2008, spoločnosť BGS LEVI Slovakias uvedenou fakturácou súhlasila. K namietanej fakturácii zmluvných pokút navrhovateľ uvádza, že právnym titulom zakladajúcim nárok na faktúrovanie zmluvnej pokuty je základná zmluva uzavretá medzi navrhovateľom ako kupujúcim a spoločnosťou BGS LEVI Slovakia ako predávajúcim a to pre omeškanie spoločnosti BGS LEVI Slovakia s dodaním tovaru, ktoré boli navrhovateľom v danom období propagované v reklamných akciových letákoch navrhovateľa. Poukázal na článok X. základnej zmluvy bod 1 písm. h) základnej zmluvy, kedy navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené dodanie výrobku vo výške 0,1% z hodnoty individuálnej predajnej zmluvy za každé oneskorenie a navyše v zmysle uvedeného článku bod 3 základnej zmluvy vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu škody v plnej výške vrátane ušlého zisku, ktorá bola navrhovateľovi konaním spoločnosti BGS LEVI Slovakia. Samotné tvrdenie odporcu, že si nie je vedomý žiadneho porušenia povinnosti je podľa názoru navrhovateľa irelevantné. Ďalej poukázal na závery šetrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá sankcionovala navrhovateľa pre propagáciu výrobkov v akciových letákoch, pričom dané výrobky sa v čase začatia akcie nenachádzali v ponuke na predaj a to práve aj z dôvodu omeškania spoločnosti BGS LEVI Slovakia. Ďalej navrhovateľ uvádza, že odporcovi doručené faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu odporca nereklamoval v čase ich doručenia resp. spoločnosť BGS LEVI Slovakia a ani odporca žiadnym relevantným spôsobom nereklamoval jednostranné zápočty navrhovateľa zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008. Má za to, že súd prvého stupňa dodržal zásadu rovnosti účastníkov konania pri dokazovaní. Skúmal listinné dôkazy ako i tvrdenia účastníkov konania a tieto i v zmysle zásady hodnotenia a v zmysle ust. § 132 O.s.p., i riadne vyhodnotil. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať odporcu na úhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení z ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu oboznámil s obsahom spisu a zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje z odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a ktorými by bolo potrebné sa dôslednejšie zaoberať v rámci odôvodnenia rozhodnutia odvolacím súdom. I napriek tomu odvolací súd k námietkam odporcu a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie k predsporovej výzve zo strany odporcu adresovanému právnemu zástupcovi navrhovateľa, v ktorom samotný odporca prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že obdržal predsporovú výzvu od navrhovateľa, kde navrhovateľ oznamuje odporcovi, že eviduje pohľadávky v celkovej výške 12.233,72 Eur, ktoré jej vznikli z dobropisov uvedených v predsporovej výzve, ktoré sú totožné s výpočtom dobropisov uvedených v návrhu tejto žaloby. Vo vyjadrení k predsporovej výzve zo dňa 21.04.2011 oznamuje odporca, že nesúhlasí s údajnou pohľadávkou spoločnosti Ahold Retail Slovakia k.s., a považuje ju za neoprávnenú keď mal za to, že započítal dňa 09.09.2008 oznámením o jednostrannom započítaní č. 2408001051 doručeným dňa 24.09.2008 na adresu spoločnosti Ahold Retail Slovakia k.s., všetky pohľadávky v celkovej výške 12.233,72 Eur, ktoré vznikli z dobropisov uvedených vo výzve. Týmto samotným vyjadrením odporca potvrdil oprávnenosť predmetných dobropisov uvedených v návrhu, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko uskutočniť kvalifikovaný zápočet je možné len voči existujúcej pohľadávke tzn. pokiaľ odporca mal za to, že zápočet zo dňa 09.09.2008 bol platný a pohľadávka navrhovateľa z dobropisov zanikla započítaním zo strany odporcu, potvrdil existenciu a dôvodnosť samotných dobropisov. Preto tvrdenie, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť pohľadávok, ktoré si mal v roku 2007 a 2008 jednostranným úkonom započítať voči pohľadávkam odporcu je i z tohto pohľadu irelevantná. Je nesporné, že navrhovateľ preukázal existenciu a dôvodnosť svojich pohľadávok, správne súd prvého stupňa posudzoval či k zániku pohľadávok došlo na základe zápočtu zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008 alebo až následne jednostranným započítaním zo strany odporcu dňa 09.09.2008. Odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa mal za to, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dôvodnosť vystavenia svojich faktúr, z ktorých mu plynuli pohľadávky voči odporcovi riadne preukázal a to i samotnou skutočnosťou, že voči predmetným pohľadávkam samotný odporca započítaval svoje pohľadávky, čiže uznal ich za existujúce, nespochybniteľné a reálne existujúce. Taktiež doručenie jednotlivých faktúr bolo preukázané v rámci prvostupňového konania, pričom táto skutočnosť vyplynula i z mailovej komunikácie založenej v spise a následne odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa preskúmal jednostranné zápočty uskutočnené zo strany navrhovateľa dňa 18.11.2007 a dňa 15.06.2008, ktoré vyhodnotil za platný právny úkon, nakoľko predmetné právne úkony spĺňali všetky zákonom predpísané náležitosti na takýto právny úkon. Odvolací súd tak ako i súd prvého stupňa nezistil žiadne nedostatky započítacích prejavov navrhovateľa voči odporcovi, došlo k zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok a keďže predmetné pohľadávky zanikli započítaním zo dňa 18.11.2007 a 15.06.2008, nemohlo dôjsť k platnému započítaniu následne na základe jednostranného započitacieho prejavu zo strany odporcu dňa 09.09.2008, nakoľko pohľadávky zanikli už pred týmto započítacím prejavom tak ako už bolo i vyššie uvedené. Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa voči odporcovi, ktorý vznikol tým, že vzájomné pohľadávky a záväzky navrhovateľa a odporcu v rozsahu v ktorom sa kryli, zanikli, avšak časť nároku navrhovateľa týmto spôsobom nezanikla, navrhovateľ si tento rozdiel uplatnil dôvodne, nakoľko preukázal dôvodnosť uplatnenej pohľadávky a preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil keď návrhu navrhovateľa vyhovel. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si síce náhradu trov odvolacieho konania uplatnil, avšak trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z týchto dôvodov s poukazom na ust. § 151 ods. 2 O.s.p., rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.