Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/359/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311212576 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311212576.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (do 31.12.2012 SR - Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava, IČO: 42 131 111 zast. JUDr. Róbert Papp, advokát) proti odporcovi: GASTRO MB s.r.o., Ďumbierska 6, 831 01 Bratislava, IČO: 35 886 765, zast. JUDr. Michaela Voleková, advokátka, AK Trnavská 27, Bratislava, o zaplatenie 26.402,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb20/2012-95 zo dňa 02.07.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/20/2012-95 zo dňa 02.07.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že 1.) v časti istiny vo výške 97,12 Eur konanie zastavil, 2.) odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 41,61 Eur, 3.) odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 25 037,15 eura s úrokom z omeškania takto: - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2009 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2009 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2009 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2009 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2009 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2009 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 05. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 06. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 07. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 08. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 09. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 10. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 11. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 12. 2010 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 01. 2011 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 02. 2011 až do zaplatenia, - vo výške 9 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 03. 2011 až do zaplatenia, - vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 111,30 eura od 16. 04. 2011 až do zaplatenia, - vo výške 9,25 % ročne zo sumy 588,55 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia, 4.) súd návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 1.111,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.06.2009 do zaplatenia, v časti istiny vo výške 97,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 16.05.2011 do zaplatenia a vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 Eur zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.211,80 Eur titulom trov právneho zastúpenia, ako aj povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1.578,-- Eur. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.10.2011 domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 57,90 Eur a sumy 26.344,27 Eur s 9% úrokom z omeškania z jednotlivých čiastok 1.111,30 od splatnosti do zaplatenia a vo výške 9,25% zo sumy 1.210,-- Eur a zo sumy 685,67 Eur od splatnosti do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že predmetom sporu je pohľadávka vyplývajúca zo správy majetku štátu - Slovenskej republiky, pričom predmetný majetok spravuje na základe zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov Obvodný úrad Bratislava ako správca, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu napojenou finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Dňa 22. 04. 2009 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme, predmetom ktorej bolo odplatné užívanie nehnuteľnosti - nebytových priestorov v budove súpisné č. 595, zapísanej na I.e W.. Konkrétne išlo o časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú, a to od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2014. Mesačné nájomné za celý predmet nájmu bolo dohodou zmluvných strán stanovené na sumu 1 210,- eura. (1 210,- eura x 12 = 14 520,- eura). Nájomné bolo splatné do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Listom zo dňa 14. 07. 2009 Ministerstvo financií SR poskytlo správcovi súhlas so zmluvou o nájme zo dňa 22. 04. 2009. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve o nájme si zmluvné strany (okrem iného) upravili aj rozsah predmetu nájmu tak, že predmet nájmu bol zúžený na časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 21 m2, ktoré pozostávali z kuchyne a sociálnych priestorov. Výška mesačného nájomného za predmet nájmu bola týmto dodatkom č. 1 zmenená na 98,70 eura. Ďalšou zmenou obsiahnutou v uvedenom dodatku bolo vypustenie čl. VII bodov 2. a 3. zmluvy o nájme, ktoré upravovali právo zmluvných strán zmluvu o nájme vypovedať. Úprava dodatku č. 1 z pohľadu prenajímateľa negatívne zasiahla do obsahu nájomného vzťahu. Správca požiadal Ministerstvo financií SR o schválenie dodatku č. 1, avšak listom zo dňa 13. 06. 2011 oznámilo Ministerstvo financií SR správcovi, že z dôvodov materiálnych a formálnych vád dodatku č. 1 predmetný dodatok č. 1 neschvaľuje. Tým, že Ministerstvo financií SR odmietlo schváliť dodatok č. 1, nedošlo k splneniu zákonných predpokladov ohľadom platnosti tohto dodatku, v dôsledku čoho sa predmetný dodatok nemohol stať platným ani účinným. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany nemali záujem na ďalšom trvaní nájomného vzťahu, dohodou zo dňa 16. 06. 2011 sa zmluvné strany dohodli na ukončení nájomného vzťahu ku dňu 17. 06. 2011. Na základe zmluvy o nájme odporca poskytol navrhovateľovi nasledovné plnenia: - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 12. 03. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 16. 03. 2010, - sumu 592,30 eura (6 splátok po 98,70 eura), zaplatenú dňa 14. 04. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 14. 04. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 13. 05. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 16. 06. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 15. 07. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 13. 08. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 21. 09. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 19. 10. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 19. 11. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 21. 12. 2010, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 31. 01. 2011, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 15. 02. 2011, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 11. 03. 2011, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 07. 04. 2011, - sumu 98,70 eura, zaplatenú dňa 17. 05. 2011. Listami zo dňa 22. 06. 2011 a 25. 07. 2011 správca vyzval odporcu na úhradu dlžných pohľadávok. Odporca listom zo dňa 08. 08. 2011 oznámil, že ohľadom platnosti a účinnosti dodatku č. 1 bol dobromyseľný (nemal vedomosť o zákonných obmedzeniach vyplývajúcich zo zákona č. 278/1993 Z. z.) a teda tento dodatok považuje za platný a účinný právny nástroj, ktorým došlo k úprave podmienok nájomného vzťahu. Podaním zo dňa 14.06.2012 zobral navrhovateľ návrh v časti 97,12 Eur späť, preto súd podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom vznikol záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, ktorý mal všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 1 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 je obchodnou zmluvou podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluvnou stranou predmetnej zmluvy je navrhovateľ ako prenajímateľ, ktorý je miestnym orgánom štátnej správy v rámci územnej samosprávy, pričom je právnickou osobou podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a druhou zmluvnou stranou je odporca ako nájomca, ktorý je právnickou osobou ako obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, pričom predmetom zmluvných (záväzkových) vzťahov na základe uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo odplatné užívanie nehnuteľnosti - nebytových priestorov v budove súpisné číslo XXX XXX, pozemok - parcela K.ísaných B.lo o časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi, pričom tento majetok štátu je správca oprávnený a povinný užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním a nakladať s ním podľa osobitného zákona (ust. § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov). Správcom tohto majetku je navrhovateľ, ktorý podľa ust. § 13 ods. 1 prvá veta, zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len odplatne, a to za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Na základe uvedeného mal navrhovateľ oprávnenie uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 a v zmysle článku II bod 2 predmetnej zmluvy prenechať špecifikované nebytové priestory do užívania nájomcovi, nakoľko ich navrhovateľ nepotreboval pre svoju činnosť. V článku II bod 3 predmetnej zmluvy sa nájomca zaviazal užívať prenajaté priestory výlučne v rozsahu a na účel dohodnutý v predmetnej zmluve, a to na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorou bolo prevádzkovanie stravovacieho zariadenia pre zamestnancov pracujúcich v budove Obvodného úradu Bratislava, čím bola naplnená zákonná podmienka, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia vlastnej prevádzky navrhovateľa, tj. zabezpečenie stravovacích služieb pre zamestnancov navrhovateľa. Skutočnosť, že záväzkový vzťah sa týkal zabezpečenia vlastnej prevádzky Obvodného úradu Bratislava preukazuje aj článok IV bod 2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého bol nájomca zaviazaný platiť nájomné pravidelne mesačne odo dňa 01. 07. 2009 vo výške 1 210,- eura na príjmový účet Obvodného úradu Bratislava (navrhovateľa), a to v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Na základe ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka možno konštatovať, že na nájomnú zmluvu upravenú ako osobitný zmluvný typ v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je uzavretá medzi zmluvnými stranami uvedenými podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, sa použijú osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa nájomnej zmluvy. Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon v zýmysle ust. § 720 Občianskeho zákonníka, konkrétne zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, takže na úpravu zmluvných vzťahov zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 súd použil tento osobitný zákon (ako lex specialis) a v prípade, ak tento osobitný zákon (č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov) určité riešenie zmluvných a právnych vzťahov z predmetnej zmluvy vo svojich ustanoveniach neupravuje, subsidiárne (podporne) súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka (ako lex generalis). Ustanovenia Obchodného zákonníka (ako lex specialis) súd použil z hľadiska posúdenia povahy zmluvných strán predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 (ust. § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka). Podľa článku III predmetnej zmluvy bol nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú, a to odo dňa 01. 07. 2009 do dňa 30. 06. 2014 (teda na 5 rokov). Podľa článku IV predmetnej zmluvy bolo mesačné nájomné za celý predmet nájmu stanovené dohodou zmluvných strán na sumu 1 210,- eura, čo je ročne suma 14 520,- eura). Nájomné bolo splatné v termíne vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred. Listom zo dňa 14. 07. 2009 Ministerstvo financií SR udelilo správcovi (navrhovateľovi) súhlas s predmetnou zmluvou o nájme nebytových priestorov, nakoľko na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, ak nejde o krátkodobý nájom nehnuteľného majetku štátu, pričom za krátkodobý nájom sa považuje nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci. Keďže bol nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2014 (teda na 5 rokov), v zmysle ust. § 13 ods. 5 druhá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu bol súhlas Ministerstva financií SR správcovi (navrhovateľovi) s predmetnou zmluvou o nájme nebytových priestorov striktnou podmienkou pre nadobudnutie platnosti tejto zmluvy zo dňa 22. 04. 2009. Dodatkom č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 k predmetnej zmluve zmluvné strany upravili okrem iného aj rozsah predmetu nájmu tak, že predmet nájmu bol zúžený na časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 21 m2, ktoré pozostávali z kuchyne a sociálnych priestorov. Ministerstvo financií R listom zo dňa 13. 06. 2011 žiadosť správcu, t.j. navrhovateľa na schválenie uvedeného dodatku reagovalo tak, že predmetný dodatok neschválilo z dôvodov materiálnych a formálnych nedostatkov tohto dodatku, čím nebola splnená zákonná podmienka udelenia súhlasu Ministerstvom financií SR podľa ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa predmetný dodatok nemohol stať platným ani účinným. Nakoľko doba nájmu nebola uvedeným dodatkom č. 1 zmenená, t.j. nebolo zmenené zmluvné dojednanie týkajúce sa článku III. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, a teda stále nešlo o krátkodobý nájom, ktorého trvanie s tým istým nájomcom nesmie prekročiť desať dní v kalendárnom mesiaci (ust. § 13 ods. 5 druhá veta zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu), aj keď zmluvné strany v „dobrej viere“ uzavreli tento dodatok. Bez ohľadu na „dobromyseľnosť“ zmluvných strán nemohol predmetný dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 nadobudnúť platnosť a účinnosť. Výška mesačného nájomného za predmet nájmu bola uvedeným dodatkom zmenená na 98,70 eura. Ďalšou zmenou obsiahnutou v tomto dodatku bolo vypustenie čl. VII bodov 2. a 3. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, ktoré upravovali právo zmluvných strán predmetnú zmluvu písomne ukončiť do doby, na ktorú bol nájom nebytového priestoru dohodnutý, t.j. dňom 30. 06. 2014. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2014 (t.j. na 5 rokov), avšak predmetný dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 neupravoval zmenu článku III samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom na platnosť uvedeného dodatku sa vyžadoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky. Nakoľko príslušným dodatkom č. 1 nebola dohodnutá zmena dlhodobého nájmu na krátkodobý nájom nehnuteľného majetku štátu je zrejmé, že obdobný mechanizmus (súhlas ministerstva financií) bolo potrebné dodržať aj pri zmene podmienok nájomného vzťahu (zmluvy o nájme nebytových priestorov). Nakoľko príslušný dodatok č. 1 nenadobudol z dôvodu neudelenia súhlasu Ministerstva financií SR platnosť a účinnosť, avšak došlo k reálnemu plneniu zmluvných strán na základe tohto dodatku č. 1 a samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov dňom jeho podpísania, t.j. dňom 31. 07. 2009, čím došlo na základe tohto dodatku k plneniu zmluvných povinností prenajímateľa a nájomcu je jednoznačné a nepochybné, že zmluvné strany prejavili svoj súhlas s tým, že budú dodržiavať predmetný dodatok č. 1, pričom tak robili v dobrej viere, t.j. plnili si zmluvné povinnosti na základe predmetného dodatku, i keď je tento neplatný. Dobromyseľnosť odporcu spočívala v jeho konaní v dobrej viere tým, že platil nájomné v súlade s uzatvoreným dodatkom č. 1, čo súdu preukázal výpis z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, kde sú realizované platby nájomného pre navrhovateľa už v zmenenej výške 98,70 eura, pričom navrhovateľ tieto platby nenamietal, z čoho je zrejmé, že tiež mal záujem dodržiavať povinnosti vyplývajúce z tohto dodatku č. 1. Vzhľadom na realizované platby nájomného v zníženej výške 98,70 eura v zmysle dojednaní z uvedeného dodatku odporcom pre navrhovateľa, ktorý bez námietok prijímal platby nájomného od odporcu považoval súd preukázané, že odporca konal v dobrej viere, t.j. odporca bol presvedčený, že súhlas Ministerstva financií SR s príslušným dodatkom sa nevyžaduje. Nakoľko však predmetný dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009 nemohol bez súhlasu Ministerstva financií SR nadobudnúť platnosť a účinnosť, nemohlo dôjsť k zmene samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, a to ani jej článku IV, týkajúceho sa spôsobu a výšky nájmu, a teda odporca bol povinný počas celej doby nájmu uhrádzať mesačné nájomné vo výške 1 210,- eura za prenajatú plochu 254,7 m2, a to bez ohľadu na to, že využíval prenajatú plochu len v zmenšenej výmere 21 m2. Odporca síce konal v dobrej viere tým, že realizoval platby nájomného pre navrhovateľa už v zmenenej výške 98,70 eura v zmysle uzavretého dodatkom č. 1, avšak platnosť a účinnosť právneho úkonu pri nakladaní s majetkom štátu vyplýva priamo zo zákona, a teda predmetný Dodatok č. 1 zo dňa 31. 07. 2009, uzavretý bez súhlasu Ministerstva financií SR nemohol nenadobudnúť platnosť a účinnosť platného právneho úkonu. Dohoda zmluvných strán ohľadom platnosti a účinnosti takéhoto úkonu, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne podmienku ustanovenú v ust. § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorou je súhlas Ministerstva financií SR, má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu a teda jeho právnu neúčinnosť. Nakoľko súhlas MF SR nebol daný, platnosť a účinnosť zmluvy zo dňa 22.04.2009 zostala zachovaná v pôvodnom znení až ku dňu ukončenia nájmu dohodou podľa čl. VII bod 1 písm. b) zmluvy ku dňu 17.06.2011. Súd ďalej konštatoval, že odporca predmet nájmu, t.j. časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy o celkovej výmere 254,7 m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi v budove súpisné číslo 100 595, nachádzajúcej sa na parcele K. katastrálne územie U. reálne prevzal do nájmu, pričom tieto nebytové priestory užíval odo dňa 01. 07. 2009 do dňa 31. 07. 2009, kedy po uzavretí dodatku č. 1 odporca užíval v zmysle tohto dodatku zmenený predmet nájmu - časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy vo výmere 21 m2 (časť kuchyne a sociálnych priestorov) a tieto nebytové priestory užíval odporca až do dňa 17. 06. 2011 (kedy bol zmluvný vzťah zmluvných strán ukončený vyššie uvedenou dohodou). I keď odporca užíval reálne menšiu časť nebytových priestorov od 31. 07. 2009, robil tak na základe neplatne uzavretého dodatku č. 1 k samotnej zmluve o nájme, takže vzhľadom na neplatnosť tohto dodatku ostala v platnosti predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, teda aj jej dojednanie ohľadom výšky nájomného. Odporca od 31. 07. 2009 za prenajaté nebytové priestory uhrádzal platby - nájomné vo výške 98,70 eura, dojednané v zmysle článku I. bod 2 predmetného dodatku č. 1 zo dňa 31. 07. 2009. Nakoľko však je tento dodatok č. 1 neplatný a neúčinný, bol odporca ako nájomca povinný platiť nájomné v pôvodne dohodnutej výške, t.j. mesačné nájomné vo výške 1 210,- eura, čo predstavuje ročne sumu 14 520,- eura, a to podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009. Nakoľko však odporca platil mesačné nájomné v nižšej sume, t.j. vo výške iba 98,70 eura na základe neplatného dodatku č. 1, vznikol navrhovateľovi právny nárok na doplatenie nájomného v pôvodne stanovenej výške, t.j. do výšky 1 210,-- eura mesačne na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 po celú dobu nájmu predmetných nebytových priestorov až do ukončenia nájmu, t.j. do dňa 17. 06. 2011, pričom doplatok nezaplateného nájomného predstavuje za každý mesiac nájmu (do 17. 06. 2011) sumu vo výške 1 111,30 eura. Súd poukázal na čl. IV bod 2. Zmluvy o nájme zo dňa 22.04.2009, v zmysle ktorého bol odporca povinný platiť nájomné pravidelne mesačne vo výške 1 210,-- eura navrhovateľovi v termíne vždy do 15 dňa príslušného mesiaca vopred, pričom ak nájom nebude trvať celý kalendárny rok, nájomné je splatné najneskôr do dňa skončenia nájmu. Nakoľko došlo k ukončeniu predmetu nájmu nájomcom Dohodou o ukončení nájmu zo dňa 16. 06. 2011 ku dňu 17. 06. 2011, patrí navrhovateľovi nájomné aj za mesiac jún 2011, ktoré bol povinný odporca uhradiť v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred, t.j. do dňa 15. 06. 2011. Povinnosťou odporcu uhradiť nájomné v termíne do 15 dňa príslušného mesiaca vopred súd rozumel zaplatiť nájomné do 15 dní v danom mesiaci, v ktorom nájom nebytových priestorov trvá, pričom slovo vopred súd vyložil tak, že nájomca zaplatí nájom najneskôr 15 dňa toho mesiaca, v ktorom užíva prenajaté nebytové priestory. Ak by chcel navrhovateľ ako prenajímateľ, aby odporca ako nájomca platil nájomné za príslušný mesiac v čase, kedy ešte príslušný mesiac nezačal plynúť, tak by v predmetnej zmluve o nájme muselo byť dojednané ustanovenie v tom zmysle, že „povinnosťou odporcu je uhradiť nájomné do 15 dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa prenájom nebytových priestorov poskytol“. V článku IV. Bod 2. prvá veta zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009 si zmluvné strany dojednali, že „nájomca sa zaväzuje od 01. 07. 2009 poukazovať nájomné vo výške 1 210,- eura pravidelne mesačne na účet navrhovateľa v termíne vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred“, z čoho je zrejmé, že odporca nemusel uhradiť nájomné za mesiac júl 2009 dopredu, t.j. už dňa 15. 06. 2009, nakoľko predmetné prenajaté priestory dostal do užívania až dňa 01. 07. 2009, a až od tohto dňa vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť prvé nájomné v stanovenej lehote do 15 dní mesiaca júla 2009, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že nájomné sa malo zaplatiť najneskôr do 15 dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nájomca reálne začal užívať prenajaté nebytové priestory. Podľa názoru súdu by bolo neštandardné v rámci zmluvných vzťahov, ak by si zmluvné strany zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2012 dohodli odlišný mechanizmus platenia prvej splátky nájomného nájomcom od mechanizmu platenia ostatných splátok nájomného. Platenie nájomného dopredu, t.j. za kalendárny mesiac, v ktorom sa ešte len bude nebytový priestor užívať nájomcom, by bolo možné súdom akceptovať, ak by si zmluvné strany toto výslovne (teda gramaticky jednoznačne definovane) dohodli. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa čl. IV bod 6 zmluvy, § 517 ods. 2 Obč. zák. a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Prvý deň omeškania odporcu s platením nájomného odporcom za prenajatý nebytový priestor za mesiac júl 2009 bol deň 16. 07. 2009 (v zmysle vyššie uvedeného), t.j. deň po dni splatnosti nájomného podľa článku IV. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 04. 2009, nakoľko nájomné bolo splatné do 15 dní od začatia užívania nájmu nebytových priestorov odporcom, t.j. odo dňa 01. 07. 2009, kedy vznikla aj povinnosť odporcu platiť za prenajaté nebytové priestory nájomné (ako bolo uvedené vyššie). Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 1 111,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 06. 2009 až do zaplatenia ako nedôvodný zamietol. Súd mal preukázané na základe výpisu z účtu odporcu zo dňa 06. 06. 2012, že odporca uhradil nájomné za máj 2011 dňa 16. 05. 2011 vo výške 98,70 eura a za jún 2011 dňa 16. 06. 2011 taktiež vo výške 98,70 eura, pričom za posledný mesiac, t.j. jún 2011 platil odporca len časť nájomného. Nakoľko odporca užíval nájom predmetných nebytových priestorov v kalendárnom mesiaci jún 2011 len 17 dní, t.j. do dňa 17. 06. 2011, pričom odporca za jún 2011 mal uhradiť splatné nájomné vo výške 685,67 eura, avšak uhradil len časť splatného nájomného vo výške 97,12 eura ( znížené o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe ), vznikol navrhovateľovi právny nárok na doplatenie nájomného vo výške 588,55 EUR (ako nájomného za jún 2011). Nakoľko si navrhovateľ zaplatenie zvyšnej časti istiny vo výške 588,54 eura za mesiac jún 2011 neuplatnil; preto súd znížil výšku nájomného za máj 2011 navrhovateľom na sumu 588,55 eura; čo predstavuje zníženie nájomného za máj 2011 o časť zaplateného nájomného vo výške 97,12 eura (znížené o úrok z omeškania zodpovedajúci tejto platbe) za mesiac jún 2011, ktoré zaplatil odporca dňa 16. 06. 2011 na účet navrhovateľa, takže návrh navrhovateľa v časti výšky nájomného za máj 2011 vo výške 97,12 eura (spolu s navrhovaným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16. 05. 2011 až do zaplatenia) zamietol ako nedôvodne podaný. Ohľadom úroku z omeškania stanoveného navrhovateľom pevnou sumou vo výške 59,47 eura súd rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi pevný úrok z omeškania vo výške 41,61 eura, ktorý je vypočítaný zo zaplatenej čiastočnej sumy nájomného vo výške 98,70 eura za každý jeden mesiac v období od júla 2009 do apríla 2011 so stanovenou úrokovou sadzbou vo výške 9 % ročne, takže vo zvyšku vypočítaného úroku z omeškania vo výške 17,86 eura súd návrh navrhovateľa ako neodôvodnený zamietol. Súd sa pri posudzovaní obrany odporcu ohľadom vzniku škody v prípade úspechu navrhovateľa v konaní (vzhľadom na skutočnosť, že od 31. 07. 2009 odporca musí navrhovateľovi doplatiť nájomné za užívanie nebytových priestorov v rozlohe 254,7 m2, i keď reálne užíval nebytové priestory v rozlohe 21 m2) priklonil k tvrdeniam navrhovateľa, že týmto odporcovi vznikne škoda po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom súd nemohol vo veci inak rozhodnúť vzhľadom na fakt, že predmetný dodatok č. 1 považoval za neplatný zo zákona, a teda dojednania z neho (práve týkajúce sa zníženia rozlohy užívaných nebytových priestorov a z toho rezultujúce zníženie mesačného nájomného) nemohol brať do úvahy, pretože aj keď reálne sa plnili, ale právne sú neplatné, teda právne nevznikli a nemožno na takéto dojednania viazať právo. Súd rozhodol o nároku navrhovateľa s poukazom na § 261 ods. 2, 5 Obchod. zák., § 2 ods. 1, 2 zák. č. 515/2003 Z.z., § 18 ods. 2 písm. a) Obč. zák., § 671 a násl. Obč. zák., § 720 Obč. zák., § 1 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb., § 1 ods. 1 písm. a) § 3 ods. 1, 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, § 8c, § 13 ods. 1, 2, 3 , 5, § 13 ods. 10, 11 zák. č. 278/1993 Z.z., § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ podal odvolanie proti časti výroku, ktorým súd zamietol nárok v časti 1.111,30 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.06.2009 až do zaplatenia, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ poukázal na to, že všetky nároky uplatnené v súdnom konaní (splátky nájomného) existovali, v čase podania žaloby boli splatné, pričom trvá na tom, že boli splatné vopred. Ak navrhovateľ (podľa súdu) nesprávne určil splatnosť nároku, nie je to dôvodom na zamietnutie nároku ako celku. Pokiaľ bol súd názoru, že navrhovateľ na základe nesprávne určenej splatnosti žalovaných nárokov žaloval viac, mal súd určiť splatnosť záväzku (ako aj s tým súvisiaci začiatok omeškania odporcu) podľa práva a v tejto časti nárok priznať. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a priznal mu nárok vzniknutý z titulu úhrady nájomného za júl 2009, t.j. sumu 1.111,30 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.06.2009 do zaplatenia a trovy odvolacieho konania vo výške 82,58 Eur. Odporca podal odvolanie proti výrokom rozsudku, ktorým žalobe vyhovel a súvisiacom výroku o trovách konania. Odporca namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože návrhu navrhovateľa bolo vyhovené v rozpore so zmluvnými podmienkami dohodnutými medzi zmluvnými stranami, ako aj v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je postavený právny poriadok - princíp dobrých mravov a princíp právnej istoty. Odporca poukázal na to, že účastníci Dodatkom č. 1 k zmluve jednoznačne a nepochybne prejavili vôľu, že dôjde k zmene zmluvných podmienok, a to k zmene výmery prenajatej plochy a k tomu zodpovedajúce zníženie výšky mesačného nájomného. K uzavretiu Dodatku došlo z dôvodu, že nájomca ako poskytovateľ stravovania nepotreboval priestory na prípravu jedál, ale mu postačovali len priestory na ich výdaj. Suma nájomného za 1m2 plochy zostala zachovaná a nájomca užíval len túto zmenšenú plochu a platil tomu zodpovedajúce nájomné. Odporca je presvedčený, že Dodatok č. 1 je platný a účinný dňom, kedy bol podpísaný oboma zmluvnými stranami. Ministerstvo financií udelilo dňa 14.07.2009 súhlas s nájomnou zmluvou v celom jej znení, teda platným a účinným sa stalo aj ustanovenie čl. VIII ods. 1, kde bolo dohodnuté, že formou písomných dodatkov možno zmeniť podmienky nájmu. Predmetné ustanovenie, ani zák. č. 278/1993 neuvádza, že aj na zmenu zmluvných podmienok je opätovne potrebný súhlas MF SR. Odporca poukázal i na to, že navrhovateľ po celú dobu nájmu nijako nenamietal a nespochybňoval výšku nájomného, ktorú odporca riadne a včas platil. Po celú dobu prijímal platby vo výške 98,70 Eur v súlade s Dodatkom č. 1, čo dosvedčuje dobromyseľnosť oboch strán. Ak by aj odvolací súd rozhodol, že Dodatok č. 1 by bol neplatný a neúčinný, bolo by to z dôvodov pochybenia na strane navrhovateľa bez pričinenia odporcu. Navrhovateľ o súhlas s Dodatkom nepožiadal Ministerstvo financií včas, keďže tak spravil až skoro 2 roky po jeho uzatvorení. Dovtedy bez námietok využíval dobromyseľnosť odporcu, ktorý využíval zmenšené prenajaté priestory a za tieto platil nájomné, aby neskôr navrhovateľ následne účelovo požiadal MF SR o udelenie súhlasu a vymáhal nájomné v pôvodnej výške. V dôsledku tohto postupu došlo k porušeniu právnej istoty odporcu, keďže kto, ak nie štátne orgány by mali dodržiavať právne predpisy, resp. ich aplikovať v súlade s dobrými mravmi. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a návrh zamietol v celom rozsahu, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu trovy konania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril, ani odporca k odvolaniu navrhovateľa. Po predložení veci odvolaciemu súdu oznámil navrhovateľ, že v zmysle § 8 a) ods. 4 zák. č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok štátu, pohľadávky a záväzky vrátane súdnych sporov, ktoré mal v správe Obvodný úrad, k 31.12.2012 prechádzajú do správy Ministerstvu vnútra SR. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľom je Slovenská republika, ktorú do dňa 31.12.2012 zastupoval Obvodný úrad Bratislava a zákonom č. 345/2012 Z.z. nastal prechod podľa § 8a) ods. 4 na MV SR, odvolací súd ďalej pokračoval na strane navrhovateľa s účastníkom, ktorý je označený v záhlaví tohto rozsudku, t.j. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 04.03.2014. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, s odvolaním navrhovateľa a odporcu a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku, ktorý je podrobne a presvedčivo odôvodnený, vysporiadal so všetkými argumentami odvolateľov, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 13 ods. 10 zák. č. 278/1993 Z.z., na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas Ministerstva financií; to neplatí, ak ide krátkodobý nájom. V predmetnej veci je nepochybné, že dňa 22.04.2009 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo odplatné užívanie nehnuteľnosti nebytových priestorov v budove Krajského úradu v Bratislave zapísanej na I. E. a to časť nebytových priestorov v suteréne administratívnej budovy v celkovej výmere 254,7m2, ktoré pozostávali z kuchyne so skladovými a sociálnymi priestormi. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 01.07.2009 do 30.06.2014. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.210,-- Eur. Nájomca sa zaviazal poukázať nájomné na účet prenajímateľa v termíne vždy do 15- teho dňa príslušného mesiaca vopred. Ministerstvo financií SR podľa § 13 ods. 10 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu listom zo dňa 14.07.2009 udelilo súhlas s predmetnou Zmluvou o nájme uzatvorenej dňa 22.04.2009. Dňa 31.07.2009 uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 22.04.2009, účinnej od 14.07.2009, na základe ktorého, okrem iného, došlo k zmene výmery prenajatej plochy na 21 m2 a k zmene výšky mesačného na sumu 98,70 Eur, teda k podstatnej zmene nájomnej zmluvy. Ministerstvo financií SR súhlas s Dodatkom č. 1 neudelilo, teda Dodatok č. 1 je zo zákona neplatný a neúčinný. Námietka odporcu, že Ministerstvo financií SR dňa 14.07.2009 udelilo súhlas s nájomnou zmluvou v celom jej znení, teda aj s článkom VIII. ods. 1 podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že je možné zmeniť podmienky nájmu formou písomných dodatkov podpísaných oboma stranami, nemá vplyv na skutočnosť, že v zmysle § 13 ods. 10 zák. č. 278/1993 Z.z. sa vyžaduje súhlas MF SR aj s takýmito dodatkami. Platnosť a účinnosť právnych úkonov pri nakladaní s majetkom štátu vyplýva priamo zo zákona, ktorého neznalosť nikoho neospravedlňuje. Akákoľvek dohoda zmluvných strán ohľadom platnosti a účinnosti právneho úkonu, ktorá je v rozpore so zákonom, je neplatná a neúčinná. Odporca sa preto nemôže odvolávať na dobromyseľnosť ohľadom platnosti Dodatku č.1. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. Odporca sa v odvolaní nedôvodne bráni s poukazom na citované ustanovenia na konanie navrhovateľa, pretože právo navrhovateľa požadovať nájomné v pôvodne dohodnutej výške je zákonným nárokom, vyplývajúcim zo Zmluvy o nájme zo dňa 22.04.2009. Skutočnosť, že odporca platil, a navrhovateľ prijímal nájomné v nižšej výške na základe neplatného právneho úkonu pre jeho rozpor so zákonom (neplatného Dodatku č. 1), neznamená, že požiadavka navrhovateľa na doplatenie nájomného do zmluvne dohodnutej výšky podľa Zmluvy o nájme zo dňa 22.04.2009 je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožňuje aj s určením splatnosti jednotlivých nárokov (splátok) nájomného tak, ako ho určil vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Z čl. IV. bod 2 Zmluvy nepochybne vyplýva, že „nájomca sa zaväzuje od 01.07..2009 poukazovať nájomné vo výške 1.210,-- Eur pravidelne mesačne v termíne vždy do 15- teho dňa príslušného mesiaca vopred“, teda súd prvého stupňa správne určil, že prvé nájomné za júl 2009 bolo splatné 15.07.2009, t.j. do 15 dňa mesiaca, v ktorom nájomca reálne začal nebytové priestory užívať. Súd prvého stupňa, preto správne nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.111,30 Eur s 9% úrokom z omeškania od 16.06.2009 až do zaplatenia zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože obaja účastníci mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.