Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/92/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213008 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311213008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa P.J.Servis, s.r.o., Staré Grunty 36, Bratislava, IČO: 44 488 980, práv. zast. JUDr. Annou Mokrou, advokátkou, Švéniho 3E5/7, Prievidza, proti odporcovi R. F. - R., P. F. G. XXXX/XX, V., C.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, o 861,80 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 30/2012-162 zo 14.1.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 30/2012-162 zo dňa 14.1.2013 mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 140,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 71,11 EUR, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 861,80 EUR spolu s 0,05 % zmluvnou pokutou za každý deň omeškania od 29.6.2010 do zaplatenia, predstavujúcej cenu za činnosť, vykonanú pre odporcu (pomocné stavebné práce - výber tehál zo zbúranej sute a ich čistenie) brigádnikmi získanými navrhovateľom ako agentúrou dočasného zamestnávania, pričom cena prác bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXX/XX z 21.6.2010. Súčasne zamietol návrh aj v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sadzbe 0,05 % za každý deň omeškania z celkovej fakturovanej sumy. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v provízii užívateľského zamestnávateľa si na základe objednávkového formulára zo dňa 14.6.2010 objednal u navrhovateľa - agentúry dočasného zamestnávania brigádnikov v počte 7 - 10 na pomocné stavebné práce - výber tehál zo zbúranej sute a ich čistenie, pričom ako kontaktná osoba pre brigádnikov bol určený R. F.. Poukázal na ustanovenie § 58a ods. 2 Zákonníka práce, ktoré taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti dohody o dočasnom pridelení. Ďalej konštatoval, že Zákonník práce síce v ust. § 17 obsahuje špeciálnu úpravu neplatnosti právnych úkonov, avšak s poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zák. práce, je nevyhnutné akceptovať aj ďalšie Obč. zák. uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu, ku ktorým podľa § 39 Obč. zák. patrí aj rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom, jeho obchádzanie, prípadne rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko účastníkmi uzatvorená zmluva zo dňa 14.6.2010 neobsahuje náležitosť predpísanú v § 58a ods. 2 písm. g/ Zákonníka práce, súd prvého stupňa posúdil zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom. Súd prvého stupňa posudzoval uplatnený nárok následne titulom bezdôvodného obohatenia, pričom konštatoval, že napriek šiestim nariadeným pojednávaniam a vykonanému dokazovaniu navrhovateľ v konaní nepreukázal rozsah prospechu, o ktorý sa mal odporca obohatiť, keď nepreukázal, aký rozsah pomocných stavebných prác bol zo strany navrhovateľom poskytnutých pracovníkov skutočne vykonaný. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôkaz bezpečne preukazujúci rozsah obohatenia ani dodacie listy č. XXX, XXX, XXX a XXX, obsahujúce počet odpracovaných hodín, nakoľko ani jeden z nich nepodpísal odporca, ale sú podpísané Š. F., skutočnosť ktorú odporca od počiatku namietal a navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu dohody medzi ním a odporcom, v ktorej by poveril Š. F. na prevzatie diela. Rozsah obohatenia nemal za preukázaný ani výpoveďami svedkov L. Č. a P. M.. Poukázal na to, že odporca bol ochotný zaplatiť navrhovateľovi 140,- EUR, avšak navrhovateľ tento návrh neakceptoval. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že to bol navrhovateľ, ktorý spôsobil neplatnosť právneho úkonu, nakoľko bola zmluva podpísaná na navrhovateľom vopred predtlačenom formulári a absencie taxatívne vymedzených náležitostí v § 58a Zák. práce si bol navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 25.7.2012 vedomý. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspech odporcu v konaní a vznik trov na súdnom poplatku v sume 51,50 EUR a právnom zastúpení v sume 1.105,14 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietal, že konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď účastníci ospravedlnili vzhľadom na kalamitné počasie svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 14.1.2013 a žiadali pojednávanie odročiť, avšak márne. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď účastníkmi uzatvorenú dohodu, ktorá neobsahovala podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, považoval za neplatnú v celom rozsahu, pričom podľa názoru odvolateľa ide o čiastočnú neplatnosť. Na podporu správnosti svojho názoru poukázal na viaceré rozhodnutia, a to Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 29Cb 23/2012, platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34Rob/106/2012 z 25.7.2012 a platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Rob/166/2012 z 13.7.2012. Vytýkal súdu, že ak považoval dohodu za absolútne neplatnú, mal postupovať hospodárne a návrh zamietnuť bez nariadenia ďalších štyroch pojednávaní. Poukázal na to, že odporca od začiatku nespochybňoval vykonanie prác, ktoré boli predmetom dohody, spochybňoval len ich rozsah a kvalitu, počas celého konania však bol ochotný uhradiť navrhovateľovi 140,- EUR. Vyslovil názor, že pokiaľ súd nepriznal navrhovateľovi ani túto čiastku, konal v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov. Namietal ďalej, že svedeckými výpoveďami preukázal, že práce boli skutočne vykonané. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že na miesta výkonu práce, ktorým bola stavba - U. X. Č., bol odporcom poverený R. F., ktorý dodacie listy aj podpísal. Pokiaľ sa svedkovia vo výpovediach odlišujú v časovom rozsahu vykonávania prác denne cca o 1 hodinu, je tak z dôvodu časového odstupu, ako aj preto, že niektorí rátali obedňajšiu prestávku, a iní nie. V súvislosti s výrokom o náhrade trov namietal, že mal súd prvého stupňa postupovať podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že okrem náležitostí dohody uvedenej súdom prvého stupňa v zmluve chýbali aj ďalšie náležitosti, keď je v zmluve uvedený len približný počet zamestnancov, ktorí majú byť pridelení, bez uvedenia ich identifikačných údajov, vyžadovaných zákonom. Poukázal na rozporné a zmätočné výpovede svedkov, ktoré sa líšili v počte odpracovaných hodín aj v počte kusov paliet, ktoré mali byť podľa navrhovateľa očistené. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa trov konania namietal, že sa nejedná o drobný spor, a nie sú tak splnené podmienky pre postup podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkov stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, až na nepriznaných 140,- EUR odporcom priznaných. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa takmer v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal s jednotlivými námietkami, ako aj vykonanými dôkazmi, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, až na časť týkajúcu sa zaplatenia sumy 140,- EUR, potvrdil. Aj keby sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil zásadou hospodárnosti konania, nemalo by podľa názoru odvolacieho súdu toto pochybenie vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku navrhovateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa vec dňa 14.1.2012 prejednal a vo veci rozhodol napriek tomu, že právni zástupcovia obidvoch účastníkov sú z Prievidze a pre nepriaznivú situáciu v doprave sa nemohli zúčastniť pojednávania a žiadali odročenie pojednávania, keď z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 14.1.2013 odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa pokúšal spojiť s právnym zástupcom, avšak bezúspešne, ale uviedol, že pred pojednávaním mu povedal, že ak by bolo vo veci rozhodnuté, nemá nič proti tomu, lebo už nemajú ďalšie dôkazy, ktoré by predložili. Naopak, zo zápisnice ďalej vyplýva, že navrhovateľ trval na pojednávaní bez prítomnosti jeho zástupcu s tým, že má potrebné doklady. Navyše predmetné pojednávanie nebolo jediným pojednávaním vo veci, takže navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k veci a predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Odvolací súd sa však stotožnil s navrhovateľom v tom, že nebolo správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď návrhu nevyhovel ani v sume 140,- EUR napriek tomu, že samotný odporca na pojednávaní dňa 22.10.2012 potvrdil, že v tomto rozsahu boli práce vykonané a vôľu platiť v tomto rozsahu vyjadril aj v liste z 9.2.2011. Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom, že keď súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi ani túto čiastku, konal v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu z priznanej sumy, pretože právo na jej zaplatenie vyplýva z účastníkmi dňa 14.6.2010 uzavretej zmluvy a keďže aj odvolací súd považoval zmluvu za neplatnú, nemohol navrhovateľovi zmluvnú pokutu zo v sume 140,- EUR prisúdiť. Odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, nakoľko v danom prípade nemožno aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p., keďže sa nejedná o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p.. Odporca mal neúspech iba v nepatrnej časti, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu z 5.3.2013 v sadzbe 51,45 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,81 EUR a náhrade DPH v sume 11,85 EUR, t.j. v celkovej sume 71,11 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.