Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/6/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311214499 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311214499.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Z. M. G. V. M. E. Á. S. , bytom G., K. Č.. X, zastúpený JUDr. Martinom Janáčom, advokátom v Bratislave, Wilsonova č. 3, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Bratislava, Kutuzovova č. 8, o zaplatenie sumy 11.585,28 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. októbra 2012, č.k. 15 Cpr 2/2011-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie návrhu na začatie konania n e p r i p ú š ť a ; napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 26.10.2012, č.k. 15 Cpr 2/2011-91, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 11.585,28 €, čomu zodpovedá a/ rozdiel medzi súčtom mesačných služobných platov určených podľa ustanovenia § 139, § 145a zákona č. 346/2005 Z.z., za čas od 10.10.2007 do 13.10.2008, ak by k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby nedošlo a súčtom krátených služobných platov vo výške 30 % podľa ustanovenia § 65 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré mu boli vyplácané v jednotlivých mesiacoch. V rozhodnom obdobní mal služobný plat v sume 25.000,-- Sk mesačne (10.10.2007 - 31.12.2007), v sume 26.000,-- Sk mesačne (1.1.2008 do 31.3.2008), v sume 26.790,-- Sk mesačne (1.4.2008 - 13.10.2008). Krátený hrubý príjem predstavoval sumu 8.100,-- Sk. Nedoplatený rozdiel za obdobie od 10.10.2007 do 31.10.2007 bol v sume 412,27 €/12.420,-- Sk (25.000,-- Sk - 12.580,-- Sk); za obdobie od 1.11.2007 do 31.12.2007 v sume 2 x 560,98 €/16.900,-- Sk (25.000,-- Sk - 8.100,-- Sk), celkom 1.121,96 €; za obdobie od 1.1.2008 do 31.3.2008 v sume 3 x 594,17 €/17.900,-- Sk (26.000,-- Sk - 8.100,-- Sk), celkom 1.782,51 €; za obdobie od 1.4.2008 do 30.9.2008 v sume 6 x 620,39 €/18.690,-- Sk (26.790,-- Sk - 8.100,-- Sk), celkom 3.722,34 €; za obdobie od 1.10.2008 do 13.10.2008 v sume 260,16 €, t.j. 13/31 zo sumy 620,39 € /18.690,--Sk (26.790,-- Sk - 8.100,-- Sk), spolu 7.299,24 €. b/ Súčet nevyplatených príspevkov na bývanie podľa ustanovenia § 169 s poukazom na ustanovenie § 172 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. e/ zákona č. 346/2005 Z.z. za čas od 10.10.2007 do 13.10.2008 (10.10.2007 - 31.12.2007 v sume 250,28 €/7.540,-- Sk mesačne, t.j. 174,27 € nevyplatená časť za mesiac október 2007) + 2 x 250,28 € za obdobie od 1.1.2008 do 13.10.2008 v sume 260,24 €/7.840,- Sk mesiac, t.j. 9 x 260,24 € + 109,13 € ako nevyplatená časť za mesiac október 2008; spolu 3.126,12 €. c/ Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku podľa ustanovenia § 97 zákona č. 346/2005 Z.z. za obdobie od 1.1.2008 do 13.10.2008, t.j. za 28 dní dovolenky krátenej a nepreplatenej pri skončení služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 99 ods. 1 písm. c/ zákona č. 346/2005 Z.z. v sume 829,92 € (29,64 € denne). Základom pre výpočet náhrady bol naposledy ustanovený mesačný služobný plat v sume 26.790,-- Sk (889,27 €) podľa ustanovenia § 97 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. Riadna dovolenka by predstavovala 42 kalendárnych dní za rok. d/ Peňažná náhrada za nevyužité mesačné výstrojové náležitosti, na ktorých poskytnutie má nárok podľa ustanovenia § 174 ods. 2, § 176 a nasl. zákona č. 346/2005 Z.z., § 21 a nasl. Výnosu MO SR č. SEOPMVL-92-172/2008-OdL zo dňa 9.12.2008, služobného predpisu č. 106/2007 a služobného predpisu č. 116/2008 v období od 10.10.2007 do 13.10.2008. Na doplnenie výstrojných náležitostí sa vydávali profesionálnym vojakom výstrojové poukážky obsahujúce výstrojové body v hodnote 0,03 € (1,-- Sk). Za dané obdobie mu patrilo 11.000 výstrojových bodov, ktoré nemohol vyčerpať. Peňažná náhrada teda predstavuje sumu 330,-- €. Skutkovo dôvodil tým, že po jeho zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov (Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 596 zo dňa 27.1.2009) bol Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 1 007 zo dňa 17.2.2009 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka s účinnosťou od 2.3.2009. Teda už nie je v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z.z., a teda nie je možné vec znovu prejednať a rozhodnúť v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009, č.k. 1 S 215/2008-23, čo vyplýva aj z listu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 19.2.2010, č. ÚPS-348-1/2009-PZ. Z tohto dôvodu nemôže byť ani v súčasnosti a ani v budúcnosti vydané akékoľvek ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu - Ministerstva obrany Slovenskej republiky ohľadom ukončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. V prípade právoplatného skončenia trestného stíhania v prospech neho neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 65 ods. 10 zákona č. 346/2005 Z.z. (doplatenie rozdielu, o ktorý bol plat profesionálneho vojaka znížený). Protiprávnosť zrušeného PR RVP č. 407 (nezákonnosť personálneho rozkazu pre jeho nepreskúmateľnosť) žiadnym spôsobom nezapríčinil, ale naopak protiprávny stav vznikol predmetným rozhodnutím, pričom jeho účinky nemožno v súčasnosti už reparovať; tým mu vznikla škoda uvádzaná vyššie. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné rozhodujúce právne skutočnosti. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 314 zo dňa 9.10.2007 podľa § 65 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov navrhovateľ bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 10.10. 2007 s odôvodnením, že je dôvodne podozrivý, že závažným spôsobom porušil základnú povinnosť v § 119 ods. 1 písm. g/ zákona tým, že pri výkone štátnej služby nedodržal ustanovenia Etického kódexu profesionálneho vojaka. Svojim konaním porušil najmä ustanovenie čl. 5 ods. 7 Etického kódexu - štandardy správania a konania pri výkone funkcie, ktoré profesionálnemu vojakovi nariaďuje udržiavať majetok štátu v riadnom stave a chrániť ho pred zničením, poškodením, stratou, zneužitím alebo zmenšením a zverené prostriedky využívať čo najefektívnejšie v súlade s účelom, na ktoré boli určené a nezneužívať ich na osobný prospech. Stal sa dôvodne podozrivým, že svojím konaním závažným spôsobom porušil aj základnú povinnosť ustanovenú v § 119 ods. 1 písm. i/ zákona tým, že narušil vážnosť ozbrojených síl a ohrozil dôveru v ozbrojené sily tým, že na základe medializácie preventívno- bezpečnostnej akcie Úradu boja proti organizovanej kriminalite dňa 1.10.2007 s cieľom zadokumentovať protiprávne konanie, sa začalo trestné stíhanie vo veci sprenevery a porušenia služobných povinností a zneužitia služobného vozidla, pričom ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozuje priebeh objasňovania jeho konania. Uvedené personálne opatrenie sa vykonalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Uznesením Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-59/BOK-B-2007 zo dňa 22.11.2007 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie navrhovateľa spolu s ďalšími piatimi osobami, ako obvinených pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3 a § 411 ods. 2, ods. 3 písm. a/, b/ Trestného zákona, pretože na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že títo príslušníci s doteraz presne neustálenými príslušníkmi Útvaru vojenskej polície 2225 Bratislava v presne nezistenom období najneskôr od 1.1.2006 do 1.10.2007 neoprávnene použili vojenské služobné vozidlá ..., ktoré mali pridelené, alebo ku ktorých používaniu boli určení rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície, prisvojili si PHM, a to tak, že týmto konaním obvinení spôsobili Ministerstvu obrany Slovenskej republiky škodu vo výške asi 1.000.000,-- Sk. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 15 zo dňa 7.1.2008 bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z., ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby navrhovateľa dňa 9.1.2008 s odôvodnením, že menovanému sa ukončuje dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby PR R VP č. 314 zo dňa 9.10.2007, ktorým bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Na menovaného bolo vznesené obvinenie v zmysle § 206 Trestného poriadku pre zločiny sprenevery a porušovanie služobných povinností v spolupáchateľstve vyšetrovateľom Policajného zboru, Oddelenie vyšetrovania Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČVS:PPZ-59/BOK-B-2007 zo dňa 27.11.2007. Uvedené personálne opatrenie sa vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008 podľa § 65 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. navrhovateľ bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby od 10.1.2008 s odôvodnením, že na menovaného bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľom Policajného zboru, Oddelenia vyšetrovania, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČVS:PPZ-59/BOK-B-2007 zo dňa 27.11.2007. Menovaný je v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku obvinený pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3, § 411 ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Uvedené personálne opatrenie sa vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície číslo 407 zo dňa 9.10.2008, bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené navrhovateľovo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dňa 13.10.2008 s odôvodnením, že rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré bolo realizované PR R VP č. 21 zo dňa 8.1.2008, sa vydáva z dôvodu, že v súčasnom období pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie menovaného doposiaľ nebolo skončené. Uvedené personálne opatrenie sa vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009, č.k. 1 S 215/2008-23, bol Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 407 zo dňa 9.10.2008 podľa ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p. zrušený a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Súd zistil, že v odôvodnení rozhodnutia je stručne uvedené, že rozhodnutie o ukončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa vydáva z dôvodu, že v súčasnom období pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie menovaného (v prejednávanej veci navrhovateľa) doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (Ministerstva obrany Slovenskej republiky) je nezákonné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo len z procesných dôvodov, súd sa dôvodmi žaloby vecne nezaoberal. Uvedený rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.12.2009 a vykonateľný dňa 22.1.2010. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 1 007 zo dňa 17.2.2009 podľa § 72 ods. 1 písm. a/, § 70 ods. 2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia, dňa 2.3.2009, s odôvodnením, že dňa 17.2.2009 vedúci služobného úradu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, zistil dôvod prepustenia, pretože menovaný požiadal o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka pred uplynutím doby výsluhy v hodnosti. Uvedené personálne opatrenie sa vykonávalo po dôkladnom preskúmaní všetkých okolností a podkladov. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom pojednávanie v trestnej veci konané dňa 26.9.2012 bolo odročené na 8.11.2012, vykonávali sa dôkazy. Súd prvého stupňa dôvodil, že navrhovateľ konkrétne neuviedol, pod ktoré ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov subsumuje nárok na náhradu škody. Zrejmé je len to, že zodpovednosť odporcu vyvodzuje z toho, že keďže už nie je v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z.z., a teda nie je možné vec znovu prejednať a rozhodnúť v zmysle citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, nemôže byť ani v súčasnosti a ani v budúcnosti vydané akékoľvek rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky ohľadom ukončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby navrhovateľa. Pokiaľ by išlo o nečinnosť odporcu opätovne vydať akékoľvek rozhodnutie ohľadom ukončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, zrejme by prichádzala do úvahy aplikácia § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., teda zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to jeho nečinnosťou. Zdôraznil, že odporca akékoľvek rozhodnutie ohľadom ukončenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby navrhovateľa vydať už ani nemohol. Personálny rozkaz č. 407 bol vydaný dňa 9.10.2008, navrhovateľ podal žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 10.11.2008, Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 19.11.2009, rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.12.2009, vykonateľný dňa 22.1.2010, pričom sám navrhovateľ, z vlastného rozhodnutia, požiadal o skončenie služobného pomeru dňa 17.2.2009, jeho služobný pomer bol skončený prepustením dňa 2.3.2009. Navrhovateľ vlastne sám právne neumožnil Ministerstvu obrany Slovenskej republiky vo veci ďalej konať v zmysle výroku uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nebolo povinné vydať v priebehu konania na Krajskom súde v Bratislave nový personálny rozkaz. Navrhovateľ si pritom musel byť vedomý toho, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky už nebude môcť ďalej vo veci konať a vydať nové rozhodnutie. Zdôraznil, že navrhovateľ z vlastného rozhodnutia požiadal o skončenie služobného pomeru a nevyčkal do právoplatného skončenia trestného stíhania, ktoré, ak by sa skončilo jeho oslobodením alebo zastavením trestného stíhania, čím by sa nepotvrdili dôvody, pre ktoré bol pozbavený výkonu štátnej služby, tak by sa dočasné pozbavenie výkonu služby dňom 10.1.2008 v zmysle Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008 zrušilo a bol by mu ako profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený. Týchto skutočností si musel byť vedomý. Služobný pomer navrhovateľa sa právne riadil do skončenia jeho služobného pomeru prepustením dňa 2.3.2009 Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008, ktorým bol v zmysle § 65 ods. 1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. dňom 10.1.2008 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu vydania uznesenia o začatí jeho trestného stíhania, teda dočasné pozbavenie výkonu jeho štátnej služby dňom 10.1.2008 sa skončilo dňa 2.3.2009 jeho prepustením zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, a preto navrhovateľ nemá nárok na doplatenie rozdielu, o ktorý bol jeho plat znížený. Ten by mal len v prípade zrušenia dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak by sa v trestnom stíhaní nepotvrdili dôvody, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Navrhovateľ sa vlastne skončením služobného pomeru prepustením dobrovoľne zbavil nároku na doplatenie rozdielu, o ktorý bol jeho plat znížený. Na tejto skutočnosti nič nemení ani vydanie Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008, ktorým bolo podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. ukončené navrhovateľovo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dňom 13.10.2008 a ktorý bol následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, právoplatným dňa 22.12.2009, zrušený. Nijakým právnym spôsobom neovplyvnil právny režim založený citovaným personálnym rozkazom č. 21 zo dňa 8.1.2008, ktorým bol navrhovateľ dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 10.1.2008, a to práve z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer prepustením. Pokiaľ by navrhovateľ aj vyčkal v právnom režime dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby do právoplatnosti uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave a následne by skončil služobný pomer prepustením, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby by aj tak skončilo jeho prepustením zo služobného pomeru. Čo sa týka rozhodného obdobia, počas ktorého podľa navrhovateľa mu vznikol nárok na náhradu škody, teda obdobie od 10.10.2007, kedy bol personálnym rozkazom č. 314 zo dňa 9.10.2007 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, do 13.10.2008, kedy bolo ukončené personálnym rozkazom č. 407 zo dňa 9.10.2008 jeho dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, súd poukázal na to, že neboli podané žaloby na Krajskom súde v Bratislave, ktorými mohli byť preskúmané citované personálne rozkazy č. 314, 15 a 21, a preto ich súd nemôže spochybňovať a musí z nich vychádzať; navrhovateľ nemôže uvádzať, pokiaľ by neboli vydané. Znamená to, že právne neexistuje začiatok a priebeh rozhodného obdobia, a teda nemôže právne existovať ani koniec rozhodného obdobia, teda personálny rozkaz č. 407. Personálny rozkaz č. 407, resp. jeho následné zrušenie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, nezakladá neplatnosť personálnych rozkazov č. 314, 15 a 21. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 5 ods. l písm. e, § 6 ods. 2 písm. e/, § 65 ods. l, ods. 2, 3, 9, 10, § 70 ods. l písm. j/, ods. 2 písm. a/, § 72 ods. l, ods. 4 veta pred bodkočiarkou, ods. 7 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých predpisov, § 1 písm. a/, § 3 ods. l písm. a/, b/, c/, d/, § 4 ods. l písm. c/, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu trovy nevznikli. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posudzoval podľa právnej úpravy neúčinnej v čase vydania personálnych rozkazov, najmä neúčinnej v čase vydania nezákonného Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008. Na danú vec je nutné aplikovať zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom v rozhodnom období, t.j. v období, počas trvania ktorého sa domáha svojich peňažných nárokov (10.10.2007-13.10.2008). Súd prvého stupňa daný zákon aplikoval v znení novely uskutočnenej zákonom č. 483/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až 1.10.2010; na zrušené nezákonné rozhodnutie - personálny rozkaz č. 407 sa daná právna úprava vzťahovať nemohla (ani podľa prechodných ustanovení § 215i). O nesprávnej aplikácii ustanovenia § 65 zákona č. 346/2005 Z.z. zo strany štátneho orgánu odporcu sa v obdobných veciach vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch zo dňa 20.10.2010, sp.zn. 2 Sžo 545/2009, zo dňa 27.10.2011, sp.zn. 8 Sžo 14/2011. Tieto rozsudky vylúčili zákonnú nutnosť dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Aj v tomto prípade nebolo dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby viazané na skončenie trestného stíhania. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že nekonkretizoval zákonné ustanovenie, pod ktoré subsumuje uplatnený nárok. V návrhu na začatie konania, v záverečnej reči, zdôvodnil svoj nárok, hoci to nebolo nutné v zmysle ustanovenia § 79 ods. l O.s.p. Zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý stanovil povinnosť uvádzať titul svojho nároku v návrhu, nadobudol účinnosť až dňa 1.1.2013 (po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa). Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku naplnením/nenaplnením jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nezaoberal a presunul dôsledky nezákonného rozhodnutia a následného nekonania Ministerstva obrany Slovenskej republiky na neho. Dňa 9.10.2008 vydal štátny orgán rozhodnutie (rozkaz č. 407), ktoré bolo neskôr zrušené pre nezákonnosť. Je ústavne neprípustné, aby jeho zákonná obrana proti rozhodnutiu správneho orgánu (žaloba podľa ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p.) bola vykladaná na jeho ujmu aj vtedy, ak rozhodnutie správneho orgánu bolo nezákonné a nepreskúmateľné. Ak by nežiadal súd o preskúmanie zákonnosti v zákonnej lehote, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby by bolo navždy skončené a nebolo by možné už o ňom žiadnym spôsobom uvedeným v ustanovení § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. rozhodnúť. Na tom by nič nezmenilo to, žeby bol v služobnom pomere k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, ani žeby trestné stíhanie skončilo jeho oslobodením. Odporca síce považuje návrh za predčasný (neskončenie trestného stíhania voči nemu), ale v konaní neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by v prípade právoplatného skončenia trestné stíhania rozhodlo a ani taký (ani interný) neexistuje. Súd prvého stupňa opomenul aj dôvody, ktoré ho viedli ku skončeniu služobného pomeru. Po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby bez ďalšieho bol znovu pridelený k Útvaru Vojenskej polície Bratislava (hoci stále bol v tom čase obvinený aj z majetkového trestného činu sprenevery podľa ustanovenia § 213 Trestného zákona), pričom plnil strážne a asistenčné funkcie pri prevoze novozavedenej meny euro. V krátkom časovom odstupe od splnenia tejto úlohy bol Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 596 zo dňa 27.1.2009 preradený do zálohy pre prechodne nezaradených vojakov a prevelený do Nitry. Nebol ustanovený do inej funkcie a zaradenie do personálnej zálohy bolo jedným z predpokladov pre skončenie služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 70 ods. l písm. a/, h/ zákona č. 546/2005 Z.z. Nesúhlasil preto s názorom súdu prvého stupňa týkajúceho sa nevyčkania v služobnom pomere. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa v tom, že do prepustenia zo služobného pomeru dňa 2.3.2009 sa jeho služobný pomer riadil Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008, a teda že bol do 2.3.2009 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože bolo preukázané, že dňom 13.10.2008 došlo na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 ku skončeniu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ešte dňa 2.3.2009 nebol tento personálny rozkaz Krajským súdom v Bratislave zrušený. Nesprávny je záver súdu v tom, že sa skončením služobného pomeru dobrovoľne zbavil nároku na doplatenie platu. Nemohol predpokladať, akým spôsobom a kedy súdy o jeho žalobe rozhodnú. Naopak štátny orgán odporcu má konať tak, aby predchádzal škodám. Sám vychádzal z vtedy aktuálneho stavu a každé ďalšie obmedzovanie jeho práv - zotrvaním v služobnom pomere bez funkčného zradenia a so zníženým služobným platom za účelom, aby sa prípadne mohli konvalidovať možné pochybenia správneho orgánu by bolo neodôvodneným a neprimeraným zásahom do jeho ústavných práv v zmysle čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 4, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 21 účinný dňa 10.1.2008 vo výrokovej časti ho nepozbavil výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Toto dočasné pozbavenie malo trvať maximálne tri mesiace a mohlo byť nad túto dobu predĺžené, čo sa nestalo. Je teda otázne, či dočasné pozbavenie neskončilo už dňa 10.4.2008 (uplynutím času). Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. h/ O.s.p., alebo podľa ustanovenia § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Žiadal náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Podaním zo dňa 10.3.2014, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 11.3.2014, podľa § 208 veta prvá O.s.p. navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu, nadväzne na vedomosť, že dňa 12.3.2014 má byť verejne vyhlásený rozsudok odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu navrhol späťvzatie návrhu pripustiť, zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastaviť. Náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nežiadal. Odporca podaním zo dňa 21.3.2014, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 21.3.2014, so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasil a žiadal, aby odvolací súd vo veci právoplatne rozhodol. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu (žaloby) v celom rozsahu závisí od súhlasu druhého účastníka konania (v postavení opačnej procesnej pozície než navrhovateľ). Nesúhlas protistrany so späťvzatím návrhu navrhovateľom bez ohľadu na to, či dôvody nesúhlasu protistrana uviedla alebo neuviedla, má ten (jediný) právny následok, že odvolací súd nepripustí späťvzatie návrhu na začatie konania a v odvolacom konaní ďalej pokračuje (§ 208 veta druhá O.s.p.). Ak teda v prejednávanej veci odporca nesúhlasil so späťvzatím návrhu navrhovateľom, odvolací súd, už bez ďalšieho, nepripustil späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 208 veta druhá O.s.p.). Odvolací súd nedoručoval navrhovateľovi nesúhlas odporcu pred rozhodnutím vzhľadom na vyššie uvedený následok; zostalo bez právneho významu to, či sa navrhovateľ o nesúhlase odporcu so späťvzatím návrhu dozvedel pred rozhodnutím odvolacieho súdu alebo nie, či sa mal možnosť vyjadriť alebo nie. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 9. apríla 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Navrhovateľ dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Dôvody odvolania preukázané neboli; neboli dané. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne vecné, právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil aj správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné okolnosti, prečo návrhu nevyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Je nepochybné, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a túto odvíja od Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008, ktorý bol na základe jeho žaloby rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009, č.k. 1S 215/2008-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2009, vykonateľnosť dňa 22.1.2010, zrušený ako nezákonný pre nedostatok dôvodov a vrátený žalovanému správnemu orgánu (Ministerstvu obrany Slovenskej republiky) na ďalšie konanie; k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z procesných dôvodov, a tak sa súd dôvodmi žaloby vecne nezaoberal. Personálny rozkaz teda nebol zrušený z dôvodu, že nemal byť vydaný a ako taký preto nezákonný, ale (len) z dôvodu nedostatku jeho odôvodnenia. Z Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008 vyplýva, že podľa § 65 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riaditeľ Vojenskej polície končí dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby dňom 13.10.2008 u navrhovateľa (čatár Z. M., narodený dňa XX.X.XXXX). Z odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré bolo realizované PR R VP č. 21 zo dňa 8.1.2008, sa vydáva z dôvodu, že v súčasnom období pominuli dôvody pre dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby a výkon štátnej služby nemá vplyv na priebeh vyšetrovania, pričom trestné stíhanie menovaného nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21 zo dňa 8.1.2008 podľa § 65 ods. l písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. bol navrhovateľ dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 10.1.2008 z dôvodu, že na neho bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľom Policajného zboru, Oddelenia vyšetrovania, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava, Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2007, ČVS: PPZ-59/BOK- B-2007; bol obvinený pre zločiny sprenevery a porušovania služobných povinností v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 213 ods. l, ods. 2 písm. d/, ods. 3, § 411 ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Znamená to, že Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 407 bolo dňom 13.10.2008 ukončené dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u navrhovateľa, tým dňom mu bolo umožnené aktívne sa zaradiť do výkonu štátnej služby, čo v konečnom dôsledku bolo v prospech samotného navrhovateľa. Ak neskôr vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zrušený, zhodne s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd dôvodí, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby u navrhovateľa pokračovalo tak, ako bolo rozhodnuté Personálnym rozkazom riaditeľa Vojenskej polície č. 21. Navrhovateľ ani len netvrdil, žeby sa domáhal ochrany na súde v správnom súdnictve proti Personálnemu rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 21; bolo preto záväzné a už bez ďalšieho bolo nutné z neho vychádzať. Rovnako záväzný bol aj nadväzujúci Personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 596 zo dňa 27.1.2009, ktorým bol navrhovateľ zaradený dňom 29.1.2009 do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov; ani proti nemu sa navrhovateľ nedomáhal ochrany na súde v správnom súdnictve. Niet pochýb o tom, že navrhovateľ požiadal sám z vlastného rozhodnutia o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka pred uplynutím doby výsluhy v hodnosti. Následne Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 1 007 zo dňa 17.2.2009 bol navrhovateľ prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka; služobný pomer skončil dňom 2.3.2009. Napokon v konaní zostalo nepochybné aj to, že všetky vyššie uvádzané personálne rozkazy, opatrenia služobného úradu, následne súdne konanie, boli vyvolané začatím trestného stíhania navrhovateľa. Navrhovateľ naopak dôvodil, že protiprávnosť zrušeného Personálneho rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 407 nezapríčinil, protiprávny stav vznikol predmetným rozhodnutím, pričom jeho účinky nemožno reparovať, keďže bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka s účinnosťou od 2.3.2009, v danom čase nebolo ukončené vyšetrovanie voči nemu, ani vypracovaný návrh na podanie obžaloby. Štát (Slovenská republika) zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci (okrem orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy) a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného zákona). Podľa citovaného zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh orgánov verejnej moci uvedených v ustanovení § 2 citovaného zákona o.i. aj nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené aj ďalšie podmienky zodpovednosti, a to existencia škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 407 zo dňa 9.10.2008 bol realizovaný v súlade so zákonom č. 346/2005 Z.z. (bol vydaný zákonne), zrušený bol (len) pre nepreskúmateľnosť. K jeho opätovnému vydaniu nedošlo, pretože s účinnosťou od 2.3.2009 bol navrhovateľ na vlastnú žiadosť prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Znamená to, že nie je splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia. Zákon bližšie nedefinuje príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím, a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím, a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, vydaním nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku (vecná príčina a následok), pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Je pritom rozhodujúca vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je sprostredkovaný. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 24/2004, 3 M Cdo 12/2005, 3 Cdo 32/2007, 5 M Cdo 13/2010; R 21/1992, R 7/1979). Všetky vyššie uvádzané personálne rozkazy, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, opatrenia služobného úradu, následne súdne konanie, sú skutočnosťami, ktoré sú už same následkom začatého trestného stíhania navrhovateľa. Zostalo už bez právneho významu zaoberať sa aj ďalšou otázkou, otázkou škody, keďže nie sú splnené už dve podstatné podmienky, a síce neexistuje nezákonné rozhodnutie, nie je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.