Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/248/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215378 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215378.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. L.. Č.. X, A., 2/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. L.. Č.. X, A., 3/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. L.. Č.. X, A., všetci zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej ul. č. 14, Bratislava, proti odporkyni: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., A. P. X. XXXX, T. T., o zaplatenie istiny 21. 500 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. septembra 2012, č. k. 10C/152/2011 - 111, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 1. 290 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v sume 1. 359, 44 eur, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O. s. p., čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006, čl. 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006, čl. 2 písm. b), c) a čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní a vecne tým, že navrhovatelia zobrali svoj návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 21. 12. 2011 (správne 22. 12. 2011, keďže v uvedený deň bol návrh podaný na súd prvého stupňa) v celom rozsahu späť po vydaní európskeho platobného rozkazu zo dňa 27. 03. 2012, sp. zn. 10C/152/2011 a po podaní odporu odporkyňou, ktorej súhlas so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k pojednávaniu nedošlo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 2, § 151 ods. 1, 2, 4 O. s. p. a vecne tým, že navrhovatelia preukázali pri späťvzatí návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 21.12.2011 (správne dňa 22. 12. 2011) dôvodnosť jeho podania, ako aj zavinenie odporkyne (nesplnenie si povinnosti odporkyne voči navrhovateľom 1/ až 3/, týkajúcu sa včasného informovania navrhovateľov o vyhlásení konkurzu na jej majetok), z dôvodu ktorého priznal navrhovateľom právo na náhradu trov, ktoré im v konaní vznikli, za tri úkony právnej služby á 370, 14 eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (rok 2011), návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 21.12.2011 (správne dňa 22. 12. 2011) a späťvzatie návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu zo dňa 05. 09. 2012, 2 á 7, 41 eur režijný paušál, 1 á 7, 63 eur režijný paušál, 20% DPH, spolu v sume 1. 359, 44 eur. Vrátenie súdneho poplatku navrhovateľom odôvodnil právne ust. § 11 ods. 6, 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a vecne tým, že navrhovatelia zaplatili súdny poplatok za návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu v sume 1. 290 eur. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že jej povinnosťou bolo informovať navrhovateľov o začatí konkurzného konania na jej majetok, nakoľko podľa § 74 Insolvenčného poriadku sa o začatí konkurzného konania vydáva uznesenie, ktoré sa podľa § 225 zverejňuje vo Výpise z databázy konkurzov, čím odpadá povinnosť informovať veriteľov, t. j. navrhovateľov. Poukázala na skutočnosť, že v prípade povinnosti zverejniť uznesenie, nastávajú jeho účinky doručenia všetkým účastníkom už samotným zverejnením, bez ohľadu na to, či a kedy dôjde k osobitnému doručeniu účastníkom. Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správne. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať iba to, či má žalovaný vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá prichádza do úvahy ako dôsledok správania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo dôvodom späťvzatia návrhu. Súd nie je povinný skúmať dôvod späťvzatia návrhu a ak tento nie je zrejmý zo samotného späťvzatia alebo z verbálneho prejavu účastníka konania, o náhrade trov rozhodne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby ho však nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p., t. j. súd môže posudzovať dôvodnosť podania žaloby iba procesne, nakoľko nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby, ale to, že žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha a iba preto žalobca vezme žalobu späť. Z uvedeného vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, súd zaviaže na náhradu trov konania odporcu, avšak iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania; ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktoré nespočíva v správaní odporcu, súd zaviaže na náhradu trov konania navrhovateľa; ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku zavinenia (teda správania) niektorého z účastníkov konania, ktoré nespočívalo v späťvzatí návrhu na začatie konania, súd zaviaže na náhradu trov toho z účastníkov, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, t. j. správal sa tak, že súd nemal inú možnosť ako konanie zastaviť; v ostatných prípadoch skončenia konania súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V posudzovanej veci sa navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ návrhom zo dňa 22. 12. 2011 voči odporkyni domáhali zaplatenia istiny 21. 500 eur s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania, ktorý podaním zo dňa 06. 09. 2012 zobrali späť. Súd prvého stupňa v konaní rozhodol európskym platobným rozkazom dňa 27. 03. 2012, proti ktorému podala odporkyňa, zastúpená správkyňou konkurznej podstaty Dr. Ilse Korenjak odpor z dôvodu, že na majetok odporkyne bol uznesením Obchodného súdu vo Viedni zo dňa 07. decembra 2011, sp. zn. 2 S 145/11b vyhlásený konkurz, a nakoľko v prípade nároku uplatneného navrhovateľmi v konaní, nejde o pohľadávku voči konkurznej podstate, je nutné ju uplatniť ako konkurznú pohľadávku v konaní vedenom na Obchodnom súde Viedeň, pod sp. zn. 2 S 145/11b. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením priznal navrhovateľom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania dôvodiac tým, že odporkyňa zastavenie konania zavinila, keďže si nesplnila svoju povinnosť oznámiť navrhovateľom, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz, nakoľko uvedená povinnosť odporkyni zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, nakoľko uniklo zrejme pozornosti súdu prvého stupňa, že z článku 40 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29. mája 2000 o konkurznom konaní nevyplýva povinnosť dlžníka, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz informovať o tejto skutočnosti jemu známych veriteľov, ale táto povinnosť je uložená vymenovanému likvidátorovi. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ tým, že svoj návrh zobrali späť a preto sú povinní znášať trovy konania. Odvolací súd vzhľadom na uvedené preto dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správne a preto ho v súlade s ust. § 220 O. s. p. zmenil tak, že odporkyni náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodala (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.