Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/1/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200683 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312200683.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: C. H. , F. R. R., A. XX, štátny občan SR, zastúpený Mgr. Andrejom Vlkom, advokátom, AK Gallayova 21, Bratislava, proti odporcovi: SITA Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Kukuričná 8, IČO: 36 046 221, zastúpená SKLEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 10, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 44Cpr/1/2012-86 zo dňa 26. novembra 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 81,45€ na účet advokátskej kancelárie SKLEGAL, s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nám. č. 10 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady mzdy. Vychádzal zo skutkového zistenia, že na základe pracovnej zmluvy z 10.12.2008 vznikol pracovný pomer medzi účastníkmi konania, od 11.12.2008 na dobu neurčitú. Navrhovateľ bol prijatý na prácu „robotník manipulačný a pomocný“. Navrhovateľ bol dlhodobo práceneschopný (ďalej len PN) od 13.03.2009 do 12.03.2010, pričom ukončenie PN odporcovi neoznámil a ani nenastúpil do práce. Na základe zisťovania u ošetrujúceho lekára bolo odporcovi zaslané oznámenie o ukončení PN a začiatok novej PN od 22.03.2010. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 22.03.2010 č. J 646130 súd zistil, že navrhovateľ je práceneschopný od 22.03.2010. Z listu odporcu - upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny z 24.10.2011 ( navrhovateľ prevzal 31.10.2011 ) súd zistil, že odporca vyzval navrhovateľa na okamžitý nástup do práce a na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, alebo na predloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti do piatich dní odo dňa doručenia upozornenia. Zároveň odporca navrhovateľa upozornil v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP na to, že týmto konaním porušuje pracovnú disciplínu, pričom z tohto dôvodu môže byť s ním ukončený pracovný pomer výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) ZP , resp. okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Z listu odporcu - skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.11.2011 ( navrhovateľ prevzal dňa 25.11.2011 ) súd zistil, že odporca ukončil s navrhovateľom pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP z dôvodov, pre ktoré by so zamestnancom mohol zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer pre dlhodobú neospravedlnenú absenciu v práci, resp. pre dlhodobé nepredloženie dokladov o práceneschopnosti, čo je závažným porušením pracovnej disciplíny. Odporca vo výpovedi uviedol, že v súvislosti s uvedeným porušením pracovnej disciplíny bol navrhovateľ v posledných dvoch mesiacoch písomne upozornený na možnosť výpovede listom zo dňa 24.10.2011 ( doručený navrhovateľovi dňa 31.10.2011), ktorým bol zároveň vyzvaný na okamžitý nástup do práce, resp. na predloženie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti . Na takto zistený skutkový stav aplikoval § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v znení platnom ku dňu výpovede (ďalej len ZP); § 61 ods. 1 a 2; § 77 ; § 64 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. c) ; § 141 ods. 1 a § 144 ods. 2 v dôsledku čoho dospel k záveru, že odporca postupoval pri dlhodobej neprítomnosti navrhovateľa v práci korektne, keď ho počas dlhodobej neprítomnosti v práci najprv vyzval na nástup do práce, resp. preukázanie trvania práceneschopnosti s upozornením na možnosť výpovede. Navrhovateľ svoje tvrdenie, že odporcovi preukázal trvanie práceneschopnosti súdu nepreukázal, keď existencia telefonátu s obsahom tohto oznámenia prokuristom odporcu nebola potvrdená. Za tejto situácie súd považoval postup odporcu, ktorý vyhodnotil nečinnosť navrhovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a pristúpil k doručeniu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, za dôvodné. Intenzitu tohto porušenia pracovnej disciplíny súd posudzoval s prihliadnutím na celkový prístup navrhovateľa k plneniu pracovných povinností (ktorých súčasťou je preukazovanie existencie a trvania prekážok v práci na jeho starne), keď v konaní vyšlo najavo, že navrhovateľ neoznámil odporcovi trvanie a ukončenie ani pri predchádzajúcej práceneschopnosti, po jej skončení nenastúpil do práce, nepreukázal vznik novej prekážky v práci pri ďalšej práceneschopnosti a nereagoval na výzvu odporcu pred podaním výpovede. Súd má za to, že nebolo povinnosťou odporcu pri nečinnosti navrhovateľa zisťovať si dôvod jeho neprítomnosti výzvami na ošetrujúceho lekára resp. Sociálnu poisťovňu, lebo takúto povinnosť zákonník práce zamestnávateľovi neukladá. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 64 ods. 3 písm. c) ZP zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi pre iné porušenie pracovnej disciplíny považoval súd prvého stupňa návrh navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu ( t.j. aj v časti náhrady mzdy ) . O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O. s. p. tak, že priznal úspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa, že v rámci rozhodovania nesprávne posúdil vec a na základe vykonaných dôkazov aj dospel k neprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že v čase doručenia výpovede v zmysle § 64 ods.1 písm. a) Zák.práce bol navrhovateľ v ochrannej dobe, keďže bol uznaný za práceneschopného. Túto skutočnosť sa snažil opätovne odporcovi oznámiť osobne v súlade s ust. § 38 ods. 3 Zák.práce na mieste jeho sídla zapísaného v obchodnom registri spoločnosti, avšak bez úspechu, keďže spoločnosť na tejto adrese fakticky nesídli a tiež ju oznámil prokuristovi p. A.. Namietal porušenie ust. § 38 ods. 1 Zák.práce tvrdiac, že odporca sa o osobné doručenie výpovede ani nepokúsil. Navrhuje by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia navrhovateľa považuje za účelové a zavádzajúce, všetky dôkazy boli vykonané riadne prvostupňovým súdom, ktorý náležite zistil skutkový stav, dôkazy vyhodnotil a posúdil, umožnil navrhovateľovi vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam a skutočnostiam. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Žalobou zo dňa 23.1. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi neplatnosť výpovede z pracovného pomeru. Pre právne posúdenie toho nároku je podstatné, či bolo možné s navrhovateľom rozviazať pracovný pomer napriek tomu, že navrhovateľ bol v čase doručenia výpovede práceneschopný, čo mal súd prvého stupňa za preukázané z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 22.03.2010 č. J 646130 . Správne súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie odporcom namietanej skutočnosti, či navrhovateľ túto okolnosť oznámil zamestnávateľovi, keďže ust. § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce túto povinnosť zamestnancovi priamo ukladá. Výsledky vykonaného dokazovania oprávnene viedli súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ na ktorom bola dôkazná povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal oznámenie zamestnávateľovi o svojej pracovnej neschopnosti, čím závažne porušil pracovnú disciplínu podľa ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce. Správne súd prvého stupňa vec aj právne posúdil, že výpoveď daná navrhovateľovi za závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúcej v neoznámení pracovnej neschopnosti bola v zmysle § 64 os. 1 písm. e) Zákonníka práce dôvodná, v dôsledku čoho žalobný návrh o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru so mzdovými nárokmi zamietol. Navrhovateľ v odvolaní nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Zastával názor, že v čase doručenia výpovede sa na navrhovateľa vzťahovalo ust. § 64 ods. 1 písm. a) Zák. práce, t.j. bol v ochrannej dobe. Uviedol, že ...„túto skutočnosť sa snažil opätovne odporcovi oznámiť osobne v súlade s ust. § 38 ods. 3 Zákonníka práce na mieste jeho sídla zapísaného v obchodnom registri spoločnosti, avšak bez úspechu“... So snahou plniť základné povinnosti zamestnanca kogentné ustanovenia Zákonníka práce nespája žiadne účinky. Bolo povinnosťou navrhovateľa v zmysle ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce nespochybniteľným spôsobom preukázať, že oznámil zamestnávateľovi svoju práceneschopnosť, čo sa mu v konaní preukázať nepodarilo, čím sa uplatnená odvolacia námietka stáva bezpredmetnou. Uvedenému záveru nasvedčuje aj samotný výsluch navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 25.júna 2012 (č.l. 53) kedy uviedol, ..„urobil som aj ja chybu, že som neposlal odporcovi fotokópiu práceneschopnosti“... Bez významu je aj snaha navrhovateľa spochybniť výsledky vykonaného dokazovania, keď opätovne v odvolaní zdôrazňuje, že túto skutočnosť oznámil telefonicky pánovi A. napriek tomu, že touto okolnosťou sa súd prvého stupňa v zdôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal a závery ktoré prijal súd prvého stupňa sú výsledkom spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktoré však navrhovateľom tvrdený fakt nedosvedčili. Za bezcennú považuje odvolací súd námietku odvolateľa spočívajúcu v poukázaní na to, že zamestnávateľ sa nepokúsil doručiť navrhovateľovi výpoveď osobne. Ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce vyžaduje pre jej platnosť písomnú formu a jej doručenie. Doručenie výpovede druhému účastníkovi podľa § 38 podmieňuje jej platnosť a má význam z hľadiska plynutia výpovednej doby, ako aj splnenia podmienky ustanovenej v § 63 ods.4. Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk, pričom doručovať možno na pracovisku zamestnanca, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, alebo prostredníctvom poštového podniku formou doporučenej zásielky. Výpoveď sa dokonca považuje za doručenú aj vtedy, ak ju poštový podnik vrátil zamestnancovi alebo zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa, alebo ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Keďže výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa 21.11.2011 bola doručená navrhovateľovi na adresu Na Pántoch 9, Bratislava doporučenou zásielkou do vlastných rúk dňa 25.11.2011, t.j. relevantným, zákonom predpísaným spôsobom, s ktorým zákon spája právne následky bola táto námietka bez možnosti privodiť na vec iný náhľad. Námietky navrhovateľa uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne zaoberal a keďže súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na riadne zistenie skutkového stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 Ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď odporca cestou svojej právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 81,45€, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.1.2013. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1písm.a ) a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 67,88€ / 1 x 60,07€ + 1 x 7,81 € režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 13,57€ / 67,88 € x 20% = 13,57€| /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.