Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/296/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312201019 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312201019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v zložení senátu: JUDr. Eugen Palášthy, predseda senátu, JUDr. Ľubica Břoušková a JUDr. Lýdia Noskovičová, členky senátu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: Z. E., E.. K., O.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky E.. W. K., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XX, V., zastúpená JUDr. Zuzanou Stavrovskou, AK F. F. G. N. X, V., dieťa rodičov: matka - U. K. - nebohá a otec - Y. E., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., o návrhu starej matky V. E., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, V., na výkon rozhodnutia, na odvolanie oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38Em/1/2012-172 zo dňa 13. mája 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 38Em/1/2012-172 zo dňa 13. mája 2014 p o t v r d z u j e . Oprávnená je povinná nahradiť povinnej na náhradu trov odvolacieho konania 38,97 Eur na účet právneho zástupcu povinnej vedený v peňažnom ústave Z. V. R..F.., C.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, F.:Z., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh oprávnenej - starej matky V. E., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, V., na výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/112/2010-55 zo dňa 01.03.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/149/2011-81 zo dňa 27.09.2011. Oprávnenú zaviazal nahradiť povinnej trovy konania v celkovej výške 188,61 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 188,61 Eur na účet právneho zástupcu povinnej špecifikovaný vo výroku predmetného rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že návrhom podaným na súde dňa 30.01.2012 sa oprávnená - stará matka maloletej V. E., domáhala nariadenia súdneho výkonu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.03.2011, vydaného pod č. k. 38P/112/2010-55 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.09.2011, č. k. 11CoP/149/2011-81, ktorým sa rozhodlo o úprave styku oprávnenej s maloletou tak, že súd upravil styk starej matky V. E. s maloletou na každú poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 h. do 17.00 h. a počas letných prázdnin v čase od 01.08. od 10.00 h. do 07.08. do 19.00 h. s tým, že oprávnená si v súdom stanovenom čase maloletú prevezme a odovzdá pred bytom povinnej - E.. W. K.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.09.2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Svoj návrh oprávnená odôvodnila tým, že so svojou vnučkou sa mala začať stretávať poslednú nedeľu v mesiaci október roku 2011, avšak neuskutočnilo sa ani jedno skutočné stretnutie oprávnenej s maloletou. Zdôraznila, že povinná - stará matka maloletej, E.. W. K. vždy v čase stretnutia privedie maloletú pred bytový dom, v ktorom bývajú, maloletá oprávnenej oznámi, že s ňou nechce nikam ísť a stretnutie sa neuskutoční. Žiadala, aby súd pristúpil k výkonu rozhodnutia v zmysle § 273 OSP (Občiansky súdny poriadok - ďalej len „OSP“) a uložil povinnej pokutu za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Súd vyzval starú matku maloletej - E.. W. K. ako povinnú, na dobrovoľné plnenie vykonateľného rozhodnutia. Výzva bola povinnej riadne doručená dňa 15.02.2012. Povinná vo svojom vyjadrení uviedla, že v zmysle predmetného rozhodnutia súdu sa na každom stretnutí zúčastní spolu s maloletou Z., ktorá je na stretnutie vždy riadne pripravená. Keď bola chorá, nemožnosť stretnutia avizovala. Zdôraznila, že maloletá Z. je už vo veku, kedy dokáže sama posúdiť, či ju má niekto úprimne rád, alebo jej ubližuje. Oprávnená sa nikdy nesnažila nadviazať s maloletou úprimný kontakt starej matky s vnučkou, vždy sa snaží ukázať svoju prevahu a silu nad bezbranným dieťaťom. Zdôraznila tiež, že návrh na výkon súdneho rozhodnutia je podľa jej názoru len ďalším nástrojom otca maloletej ako maloletej znepríjemňovať detstvo, život a zdravý vývoj, pričom maloletej sa opätovne zhoršil psychický stav, je v strese a nemôže spať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave oznámil súdu, že doposiaľ neprebehol ani jeden styk oprávnenej s maloletou Z. v zmysle rozhodnutia súdu zo dňa 01.03.2011, č. k. 38P/112/2010-55 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.09.2011, č. k. 11CoP/149/2011-81. Uznesením zo dňa 14.05.2012, č. k. 38Em/1/2012-30 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2012, č. k. 20CoE/53/2012-63, súd uložil starej matke maloletej - E.. W. K., pokutu vo výške 200,- Eur za nezrealizovaný styk starej matky maloletej V. E. s maloletou Z. za obdobie od 30.10.2011 do 25.03.2012. Čiastočným rozsudkom zo dňa 12.03.2013, č. k. 38Em/1/2012-124 súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým uložil povinnosť starej matke V.W. E., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XX, V. a maloletej Z. E., O.. XX.XX.XXXX, podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, odbornému poradenstvu na referáte poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu 50 hodín za účelom prekonania zafixovaných negatívnych zážitkov maloletej Z. zo spoločných stretnutí a pozitívnym motivovaním k maloletej Z.. Stará matka E.. W. K. bola povinná zabezpečiť prítomnosť maloletej na realizácii výchovného opatrenia. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že realizácia nariadeného výchovného opatrenia sa nerealizuje, že bolo zrealizované stretnutie s povinnou, pričom oprávnená oznámila, že z jej strany môžu tieto stretnutia prebiehať v čase po 20.00 h., nakoľko jej to pracovné povinnosti v súčasnosti inak neumožňujú, čomu však úrad nemôže z organizačných dôvodov vyhovieť. Súd sa opätovne dopytoval výzvou zo dňa 09.01.2014 na ÚPSVaR Bratislava, aby súdu zaslal správu ohľadom realizácie nariadeného výchovného opatrenia, na ktorú žiadosť ÚPSVaR Bratislava súdu dňa 28.01.2014 doručil písomnú správu, v ktorej uviedol, že k realizácii výchovného opatrenia doposiaľ nedošlo pre nespoluprácu oprávnenej, ktorá úradu oznámila, že z pracovných dôvodov nemôže pristúpiť k realizácii výchovného opatrenia. Povinná uviedla, že niekoľkokrát dopytovala úrad za účelom informovania sa o realizácii nariadeného výchovného opatrenia, vždy jej však boli oznámené rovnaké skutočnosti, aké sú obsahom písomných správ zo strany úradu predložených súdu. Po opakovanom kontakte s psychológom, ktorý mal výchovné opatrenie vykonávať, tento povinnej uviedol, že nevidí dôvod na iniciovanie stretnutí z jej strany, keď zo strany oprávnenej nie je o realizáciu opatrenia záujem. Poukázala tiež na to, že oprávnená na stretnutia s maloletou nechodí, v minulosti na ne chodila s otcom maloletej, ktorý obďaleč sledoval situáciu a fotografoval priebeh stretnutia, pričom oprávnená na uvedené reagovala tak, že ona môže prísť na stretnutie s kým chce. Návrh oprávnenej na nariadenie výkonu rozhodnutia žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na základe vykonaného dokazovania na ust. § 272 ods. 1 písm. a) OSP, ako aj na ust. § 272 ods. 3 a ods. 5 OSP. Poukázal tiež na ust. § 273 ods. 1 a 4 OSP a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrhu oprávnenej starej matky maloletej na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 273 ods. 1 a 4 OSP nie je možné vyhovieť, nakoľko pre nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle návrhu nie sú splnené zákonné podmienky a je nedôvodný. Uviedol, že skutočnosti vyplývajúce z predmetného konania a všetky ostatné okolnosti týkajúce sa vzájomného vzťahu maloletej k oprávnenej za súčasnej situácie neodôvodňujú rozhodnutie súdu, ktorým by povinnú bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia, resp. pristúpiť k odňatiu maloletej, nakoľko nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že nerealizovanie styku maloletej s oprávnenou je spôsobené zavineným konaním povinnej, a že táto neplní to, čo jej ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie. Mal za to, že výkon rozhodnutia v danom prípade by bol kontraproduktívny a u maloletej Z. by viedol k presne opačným dôsledkom, než očakáva oprávnená, keďže zo správania sa maloletej je zrejmé, že by samotné nariadenie výkonu rozhodnutia jej odňatím vnímala ako útok voči svojej osobe a rezignovala by do budúcnosti na akúkoľvek snahu o budovanie vzťahu s oprávnenou. Mal za to, že postoj oprávnenej nebol v súlade s prezentovaným cieľom konania, z vyjadrení oprávnenej počas konania možno konštatovať, že oprávnená presadzuje absolútne a nekompromisné dodržiavanie súdneho rozhodnutia o úprave styku s maloletou Z. bez ohľadu na komplex všetkých ostatných skutočností, ktoré sú pre daný prípad relevantné, avšak sama svojim správaním znemožnila akúkoľvek snahu o dosiahnutie želaného výsledku aspoň sčasti, keď napriek skutočnosti, že si je narušených vzťahov medzi ňou a maloletou Z. vedomá, domáha sa nariadenia výkonu rozhodnutia odňatím maloletej za účelom realizácie styku, hoci by to bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletej, násilím ju odviesť a prinútiť ju stráviť čas s oprávnenou. Záverom súd poukazoval na skutočnosť, že striktné domáhanie sa výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou zo strany oprávnenej bez akéhokoľvek ohľadu na skutočnosť, že v danom konaní nejde o exekúciu v tradičnom zmysle slova, keďže sa tu jedná o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, v ktorom konaní je nevyhnutné prihliadať na iné okolnosti než tie, ktoré sú predmetom klasickej exekúcie a kde sa nesplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia, ktoré sa má vykonať, posudzuje odlišne, nevedie a ani v budúcnosti nepovedie k pozitívnemu vyriešeniu problémov sprevádzajúcich vzťah maloletej s oprávnenou bez jej aktívneho prístupu v intenciách potrebných a žiaducich zmien v jej postoji a správaní sa k maloletej. Z uvedených dôvodov súd návrh na výkon rozhodnutia zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a priznal povinnej náhradu trov v celkovej výške 188,61 Eur v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala oprávnená. Poukázala na skutočnosť, že po smrti U. K. sa s Z. stretávala sporadicky, a to iba keď jej syn - otec Z., počas jeho stretnutia prišli do jej bydliska na návštevu. Po dlhšom čase jediné stretnutie, ktoré mala s vnučkou mala dňa 03.10.2009. Od tohto stretnutia sa s maloletou vnučkou nestretla. Zdôraznila, že stretnutia sú vykonávané pro-forma, teda že p. K. - stará matka jej vnučky, jej vždy oznámi, že sa s ňou vnučka stretnúť nechce, a tak sa stretnutie nekoná. Zdôraznila, že o vnučku sa zaujíma pravidelne, na rôzne sviatky jej posiela pohľadnice. Zdôraznila tiež, že vnučka je pod vplyvom výchovy starej matky p. K. a aj napriek tomu, že p. K. tvrdí, že jej záleží na vzťahu Z. s rodinou druhej starej matky, ku kontaktu ju nemotivuje. Zdôraznila, že nie je v jej záujme nútiť Z. do stretnutia a traumatizovať ju, ale na základe úradného záznamu p. V., kde sa Z. vyjadrila, že o všetkom rozhoduje babina, je toho názoru, že je k nerealizácii styku Z. cielene vedená. Zdôraznila, že pokiaľ ide o jej neúčasť na výchovnom opatrení, je v preddôchodkovom veku a prednedávnom bola nezamestnaná a je veľmi rada, že má prácu. Zdôraznila tiež, že psychológovi odpísala, že má záujem sa stretávať so svojou vnučkou, ale jej práca a okolnosti okolo nej jej nedovoľujú počas pracovnej doby opúšťať pracovisko, a že by preferovala stretnutia počas víkendov tak, ako v návrhu na úpravu styku súd žiadala. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp., aby nariadil výkon súdneho rozhodnutia v zmysle podaného návrhu. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadrila povinná, ktorá zdôraznila, že oprávnená nie je ochotná urobiť sama vo veci styku s maloletou Z. žiadny ústretový krok, nespolupracuje s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a nereagovala ani na výzvy k realizácii stretnutí u psychológa podľa výchovného opatrenia. Podľa názoru povinnej, návrh na začatie výkonu rozhodnutia a všetky kroky, ktoré sú tým sledované, smerujú k tomu, aby povinnej znepríjemnili starostlivosť o maloletú Z.. Uviedla, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na výkon rozhodnutia navrhovaným spôsobom a trvanie oprávnenej na výkone rozhodnutia by v skutočnosti zasiahlo do zdravého vývoja maloletej Z., ktorá je už aj tak hlboko citovo zasiahnutá týmito všetkými súdnymi spormi jej príbuzných. Mala za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne a právne a skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie, keď v odôvodnení značného rozsahu sa prvostupňový súd dôsledne venoval všetkým otázkam a okolnostiam, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci a osobné útoky odvolateľky voči súdu a zákonnej sudkyni týmto smerom je možné vyhodnotiť ako správanie sa, ktoré je v rozpore so zásadou dodržiavania úctivosti k súdu a zákonnej sudkyni. Zdôraznila, že pokiaľ ide o tvrdenie oprávnenej, že dcéra povinnej - U. - matka maloletej Z., ju navštevovala pravidelne, toto nie je pravdivé tvrdenie, keďže už v predchádzajúcich konaniach bolo niekoľkokrát uvedené, že sa videli len párkrát. Prítomnosť matky maloletej s maloletou dcérou bola pre p. E. v zásade vždy príťažou a patrične to dávala aj najavo. Na každé stretnutie Z. so starou matkou bola Z. riadne pripravená a na každé stretnutie sa dostavili, pokiaľ maloletá nebola chorá, čo bolo povinnou oprávnenej vopred oznámené. Stretnutie sa tiež nekonalo aj z dôvodu, že sa ospravedlnila oprávnená. Povinná poukázala tiež na skutočnosť, že stretnutia, na ktoré prišla oprávnená so svojim synom sú už opísané a sú založené v súdnom spise. Otec maloletú vytrhol z ruky, prehodil si ju cez plece a utekal s ňou za svojou matkou. Maloletá plakala a kričala. Keď otec dobehol k svojej matke, postavil Z. na zem. Zdôraznila, že stará matka ju schmatla za ruku, ktorú jej bolestivo stískala a kričala, že ostane s ňou a nikam nepôjde. Zdôraznila tiež, že nie je pravdou, že sa v súčasnosti oprávnená stará matka zaujíma o svoju vnučku pravidelne. Čas, ktorý mala určený na stretnutia za prítomnosti psychológa v trvaní 50 hodín, žiadnym spôsobom nevyužila. Vôbec na výzvy ÚPSVaR nereagovala, o stretnutia vôbec záujem nemala, ona ani jej syn. Úrad niekoľkokrát vyzval p. E.Ž. a tá až tesne pred súdnym pojednávaním uviedla, že je v preddôchodkovom veku a na stretnutia chodiť z pracovných dôvodov nemôže, s vnučkou sa môže stretávať najskôr po 22-hej hodine. Oprávnená stará matka neposlala nikdy maloletej e-mail, SMS, ani nezatelefonovala. Nikdy k sviatku nenapísala žiadnu pohľadnicu, ani riadok na papier. Vôbec sa o svoju prvorodenú vnučku žiadnym spôsobom nezaujíma. Mala za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je právne a vecne správny a žiadala ho v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., §-u 16 ods. 3, trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 30,93 Eur plus režijný paušál 8,04 Eur t. j. celkovo 38,97 Eur, ktoré žiadala uhradiť na účet právnej zástupkyne povinnej. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávnenej podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 219 ods. 1 OSP, podľa ktorého ustanovenia odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne, vecne rozhodol v predmetnej veci a správne zhodnotil skutkovú aj právnu stránku veci. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že nariadenie výkonu rozhodnutia v danom prípade by bolo kontraproduktívne, u maloletej Z. by viedlo k presne opačným dôsledkom, než očakáva oprávnená, keďže zo správania sa maloletej je zrejmé, že by samotné nariadenie výkonu rozhodnutia jej odňatím, vnímala ako útok voči svojej osobe a rezignovala by do budúcnosti na akúkoľvek snahu o budovanie vzťahu s oprávnenou. Je nesporné, že v predmetnej veci bolo čiastočným rozsudkom nariadené výchovné opatrenie, ktorému sa mala podrobiť oprávnená aj maloletá Z. za účelom prekonania zafixovaných negatívnych zážitkov maloletej so spoločných stretnutí a pozitívnym motivovaním k maloletej, keď bolo preukázané výrazné zhoršenie vzťahov medzi maloletou Z. a oprávnenou a bolo nevyhnutné skúmať príčiny, pre ktoré k tomu došlo a následne sa pokúsiť tieto vzťahy obnoviť. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že tvrdenia oprávnenej, že jej účasť na výchovnom opatrení neumožňuje jej pracovné vyťaženie, neobstojí, nakoľko oprávnená je tou, ktorá sa svojim návrhom zo dňa 30.01.2012 domáhala výkonu rozhodnutia o úprave svojho styku s maloletou, nakoľko tento sa podľa tvrdení oprávnenej neuskutočňuje z dôvodu, že povinná neplní to, čo jej toto rozhodnutie ukladá, maloletú Z. na stretnutia nepripravuje a tieto sa nerealizujú. S uvedeným tvrdením oprávnenej sa ani odvolací súd nemohol stotožniť, keďže počas konania bolo jednoznačne preukázané negatívne prežívanie maloletej vo vzťahu k osobe oprávnenej, ktoré súviselo čiastočne s osobou otca maloletej, čo je vzhľadom na súčasný stav ich vzájomných vzťahov nepochopiteľné, ale predovšetkým s vlastnými spomienkami a prežitými situáciami s oprávnenou. Oprávnená deklarovala svoj záujem stretávať sa s maloletou, avšak nariadenému výchovnému opatreniu, ktoré malo realizácii týchto stretnutí napomôcť, sa odmietla podrobiť. Je nesporné, že oprávnená k realizácii nariadeného výchovného opatrenia pristúpila pasívne, pričom následne v konaní svoju nemožnosť absolvovať odborné poradenstvo odôvodnila svojimi pracovnými povinnosťami. Je nesporné, že od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení výchovného opatrenia, až do súčasnosti, uplynul dostatočne dlhý čas k tomu, aby sa predmetné výchovné opatrenie mohlo realizovať, a to aj pri zohľadnení pracovných aktivít oprávnenej a naplniť tak jeho účel. Odvolací súd má za to, že nerealizovaním nariadeného výchovného opatrenia, oprávnená nesplnila to, čo jej bolo uložené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ale predovšetkým sa pripravila o možnosť napraviť svoje vzťahy s maloletou za pomoci špecializovaného odborníka, kde v prípade absolvovania aspoň časti týchto výchovných opatrení, mohlo dôjsť k posunu v riešení vzájomných vzťahov medzi maloletou a oprávnenou. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že maloletá žiaden podiel viny na tom, že sa nerealizujú stretnutia s oprávnenou nenesie a je neprípustné, aby jej bolo čokoľvek kladené za vinu, a to ani jej vlastné správanie a konanie, ktoré prezentuje voči oprávnenej, keďže toto je len následkom všetkých ostatných okolností a aby bola nútene postavená do pozície jedinca, ktorý je súdnym rozhodnutím viazaný k tomu, aby v presne stanovených časoch realizoval styk s oprávnenou bez ohľadu na svoje prežívanie, emócie a v neposlednom rade názor a postoj. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP a úspešnej povinnej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania tak, ako si ich uplatnila, za jeden úkon právnej pomoci vo výške jednej polovice podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo predstavuje sumu 30,93 Eur plus jedenkrát režijný paušál vo výške 8,04 Eur t. j. celkovo predstavujú trovy právneho zastúpenia výšku 38,97 Eur. Vzhľadom k tej skutočnosti, že povinná bola v predmetnej veci v rámci odvolacieho konania úspešná, odvolací súd jej priznal uplatnenú náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.