Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/19/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202990 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312202990.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Versa Media, s.r.o., Dohnányho 16, Bratislava, IČO: 35 958 626, práv. zast. advokátom Mgr. Matejom Csenkym, Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanému ICEBERG GROUP a.s., Šancová 108, Bratislava, IČO: 35 978 180, o zaplatenie 2 409,75 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 25Cb/61/2012-78 zo dňa 13.9.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 25Cb/61/2012-78 zo dňa 13.9.2012 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2 409,75 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 267,75 EUR od 29.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 16.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 3.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 17.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 31.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 21.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 5.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 19.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 267,75 EUR od 2.11.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 144,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 410,16 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 13. 9. 2012 nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami napriek tomu, že mu bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Uviedol, že žalovaný sa k návrhu a prílohám písomne nevyjadril ani na výzvu súdu doručenú mu dňa 13.8.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na základe skutkového stavu, ktorý mal za preukázaný z Objednávkového listu č. XXXXX vrátane Obchodných podmienok, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, kópie uverejnenej obrazovej a textovej inzercie v č. XX-XX časopisu real-immo.sk, e-mailovej komunikácie účastníkov konania z obdobia 14.12.2011, 2.1.2012 a 20.1.2012, ktorou žalobca oznámil žalovanému akceptáciu splátkového kalendára počnúc mesiacom január 2012 po 500 EUR mesačne. O nároku žalobcu v časti istiny súd prvého stupňa rozhodol podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a o nároku žalobcu v časti príslušenstva pohľadávky podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy teda zmluvu nepomenovanú. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu o inzercii, ktorú súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú v zmysle § 269 Obchodného zákonníka. Účastníci konania si v zmluve riadne dohodli svoje vzájomné práva a povinnosti. Žalobca svoje povinnosti zo zmluvy riadne plnil, poskytol žalovanému objednané služby vo forme textovej a obrazovej inzercie v č. XX-XX časopisu real- immo, preto oprávnene vystavil faktúry, ktorými žalovanému vyúčtoval dohodnutú cenu, žalovaný však svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy porušil, neuhrádzal riadne a včas žalobcom vystavené faktúry za poskytnuté služby, čím sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 2 409,75 EUR vzhľadom na toto omeškanie so zaplatením svojho peňažného záväzku si žalobca okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne v súlade s čl. 8.4 Obchodných podmienok. Začiatok omeškania súd prvého stupňa určil deň nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých faktúr. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas odvolanie, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že so žalobcom neuzavrel zmluvu o inzercii a neboli mu ani zaslané faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a taktiež poprel, že by so žalobcom komunikoval e- mailom. S poukazom na uvedené, považuje pohľadávku žalobcu za neoprávnenú a právne posúdenie súdom prvého stupňa za nesprávne. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a či táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v prípade, že by sa touto otázkou súd prvého stupňa riadne zaoberal, nemohol by ani rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež v odvolaní napadol výrok o náhrade trov konania, nakoľko položku cestovného a náhrady za stratu času cestou z Trnavy do Bratislavy a späť nepovažuje za účelnú, nakoľko žalobca má sídlo v Bratislave a preto právny zástupca nemusel nevyhnutne mať sídlo v Trnave. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v odvolaní uvedené tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom, kým on v žalobe preukázal či už zmluvný vzťah - podpísaným objednávkovým listom, preukázanou inzerciou, či mailovou komunikáciou s pánom J.. Uviedol tiež, že v danom prípade nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaný je právnickou osobou a záväzkový vzťah vznikol v rámci jej podnikateľskej činnosti. K námietke žalovaného ohľadom neúčelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu uviedol, že túto považuje za neopodstatnenú, nakoľko, je právom procesnej strany nechať sa právne zastúpiť a zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť voľby právneho zástupcu v obvode, v ktorom sa na súde koná. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že žalovaný bol súdom prvého stupňa riadne poučený (poučenie prevzal dňa13.8.2012) podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti označiť skutočnosti a predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a že na iné dôkazy predložené neskôr súd neprihliada. Žalovaný však napriek tejto výzve žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil, ani nenavrhol a to dokonca ani v odvolacom konaní. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť, následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Z vykonaných dôkazov odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa mal za preukázaný a nesporný skutkový stav tvrdený žalobcom, pričom žalovaný v konaní neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení opaku. K námietke žalovaného ohľadom nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa, ktorý podľa názoru žalovaného nesprávne postupoval, keď rozhodol vec rozsudkom pre zmeškanie napriek skutočnosti, že spor sa týka spotrebiteľskej zmluvy odvolací súd uvádza, že názor žalovaného nie je správny, nakoľko zmluvu, ktorú so žalobcom uzavrel nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú a to s ohľadom na kontrahentov uzavretej zmluvy, ktorí sú právnickými osobami, obaja konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čím žalovaného rozhodne nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Obč. zák.. K ďalšej námietke žalovaného ohľadom neopodstatnenosti trov právneho zastúpenia odvolací súd uvádza, že túto tiež nepovažuje za dôvodnú, nakoľko každý účastník konania má právo výberu právneho zástupcu, pričom nie je limitovaný nejakým konkrétnym územím, tak ako sa žalovaný nesprávne domnieva. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 Os.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 153 ods. 2 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.