Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/394/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312205040 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312205040.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/. U. B., O. V., Z. X, X/ H.. B. B., O. V., P. W. XX, X/ U. V., O. D. F., W. XX, G.V. Q. V., O. D. F., W. XX, X/ Ľ. W., O. V., S.. X. XXXX/XX, X/ H. W., O. V., S.. X. XXXX/XX, X/ J. W., O. V., P. W. XX, X/ U. Š., O. V., P. W. XX, X/ O.. X. W., O. V., P. W. XX, X/ H. W.R., O. V., P. W. XX, XX/ Q. E., O. V., P. W. XX, XX/ G. E., O. V., P. W. XX, XX/ H.. X. P., O. V., P. W. XX, XX/ Q.. A. P., O. V., P. W. XX, XX/ X. Q., O. V., P. W. XX, XX/ H.. P. Q., O. V., P. W. XX, XX/ V.. J. Q., O. O., O. XX, XX/ H.. X. F., O. V., P. W. XX, XX/ H.. X. F., O. V., P. W. XX, navrhovatelia všetci zastúpení JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, Bratislava, Svätoplukova 28, proti odporcovi: BA BUILDING, s.r.o., IČO : 31 390 447, Bratislava, Pionierska 1/a, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Bratislava, Krížna 44, o uloženie povinností, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. 5. 2013 č.k. 21 C 40/2012 - 448, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 6/, 7/, 10/, 11/, 12/, 13 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uvedeným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie týkajúce sa návrhu navrhovateľov 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/, na základe späťvzatia návrhu týmito navrhovateľmi, s ktorým odporca súhlasil ( § 96 ods. 1, 2 O.s.p. ). Zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľov 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ zaplatiť odporcovi trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, a to každý z navrhovateľov 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ v sume po 18,18 €, k rukám právneho zástupu odporcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovatelia 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ , 13/ procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti, takže sú povinní nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu vznikli v podobe trov právneho zastúpenia. Prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi odporcu trovy právneho zastúpenia za celkom 5 úkonov právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 9. 11. 2012, odmena v sume 58,69 €, 2/ písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 16. 1. 2013, odmena v sume 60,07 €, 3/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 22. 1. 2013, odmena 15,01 € ( 1-ina výpočtového základu ), 4/ mimosúdne rokovanie s protistranou dňa 27. 2. 2013, odmena v sume 40,04 € a 5/ účasť na pojednávaní dňa 1. 3. 2013, odmena 60,07 €, pričom súd prvého stupňa vyhádzal z hodnoty počítanej ako 1/13-ina výpočtového základu za príslušný rok. Ďalej priznal právnemu zástupcovi režijný paušál 1 x 7,63 € a 4 x 7,81 €, ako aj 20 % DPH, úhrnom trovy právneho zastúpenia 327,30 €. Vzhľadom na to, že v konaní na strane navrhovateľa vystupuje celkovo 18 navrhovateľov, prvostupňový súd stanovil alikvótnu čiastku pripadajúcu na 1 navrhovateľa sumou 18,18 € ( 327,30 € : 18 = 18,18 € ). Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepriznal právnemu zástupcovi odporcu trovy, počítané z tarifnej odmeny zo sumy 300.000 €, keď sa odporca odvolával na žalobný návrh, podľa ktorého navrhovatelia považujú sumu 300.000 € za primeranú sumu vo vzťahu k uplatnenými odstráneniam vád a táto suma je potom základom veci. Súd prvého stupňa však svoju úvahu v tomto smere založil na tom, že čiastka 300.000 € bola navrhovateľmi uvádzaná ako suma, do výšky ktorej žiadali navrhovatelia nariadením predbežného opatrenia nenakladať s finančnými prostriedkami na jeho účte; z tejto však neplynie hodnota veci alebo práva, z ktorej by sa mala stanoviť základná sadzba tarifnej hodnoty. Súd prvého stupňa sa pri určovaní základnej sadzby tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby riadil ust. § 11 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého je základnou sadzbou tarifnej hodnoty 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca; jeho odvolanie smerovalo proti výroku o trovách konania, v ktorej časti navrhoval uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľov 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ zaviazať na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 5.781,98 € s DPH, tak, ako boli tieto trovy vyčíslené v jeho písomnom podaní zo dňa 2. 5. 2013. Odporca v odvolaní poukazoval na to, že tarifná hodnota sporu bola určená samotnými navrhovateľmi v návrhu na začatie konania a vydanie predbežného opatrenia, ktorí sumu 300.000 € považovali za primeranú vo vzťahu k požadovaným odstráneniam vád. Potom hodnota jedného úkonu počítaná zo základu 300.000 € predstavuje sumu 1.024,13 € bez DPH. Vo vzťahu k uplatneniu tarifnej odmeny právny zástupca odporcu argumentoval aj rozhodnutím Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2012, ktorý riešil prípad, kedy je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné aplikovať ust. § 9 a nasl. vyhl.č. 655/2004 Z.z., t.j. vychádzať pri určení trov právneho zastúpenia z hodnoty veci. Odporca v danom prípade súhlasil s použitím ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. vo vzťahu k trovám, konania, avšak podľa jeho názoru pri výpočte samotných trov právneho zastúpenia nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., namiesto použitia ust. § 9 cit. vyhlášky. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ohľadom použitia ust. § 11 ods. 1 písm.a/ cit. vyhl. označil za nepreskúmateľné. Odporca trval na tom, že navrhovatelia už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia jednoznačne uviedli, že sumu do výšky 300.000 €..... považujú za primeranú na zabezpečenie odstránenia vád. Vyššie uvedené tvrdenie navrhovateľov nemožno vykladať izolovane bez ohľadu na obsah spisu, keďže žalobným návrhom vo veci samej sa domáhali práve odstránenia vád, ktorých náklady na odstránenie odhadli na sumu 300.000 €. Súčasťou žalobného návrhu sú listinné dôkazy - znalecké posudky ako aj projekt sanácie stavby, z čoho je zrejmé, že suma 300.000 € bola zo strany navrhovateľov stanovená po vypracovaní posudkov ako odborný odhad, čiže nejde o vymyslenú hodnotu veci. Odporca ďalej v odvolaní odkazoval na rozhodnutie ÚS SR I.ÚS 119/2012, z ktorého o. i. plynie, že z gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení § 9 a § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka ( suma ) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm.a/ cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že suma stanovená navrhovateľmi vo výške 300.000 € určená na odstránenie vád diela, nie je sumou, z ktorej by vyplývala hodnota veci alebo práva, potom ide o záver, ktorý priamo odporuje obsahu spisu. Nie je úlohou súdu stanovovať hodnotu veci. Účastníci konania podaním žalobného návrhu stanovujú rozsah a obsah práv a povinností o ktorých sa koná, zároveň vymedzujú predmet sporu, prípadne definujú jeho hodnotu. Je na navrhovateľovi, aby zvážil, akých práv a v akej sume sa domáha, pričom si musí byť vedomý toho, že pokiaľ sa domáha určitých práv, napr. aj vo forme predbežného opatrenia a hodnotu týchto práv sám vyčísli, súd je týmto návrhom a postupom účastníka viazaný, spolu so všetkými dôsledkami, aj vo vzťahu k trovám konania. Pokiaľ je v konaní predmet sporu zo strany účastníkov už raz ocenený, nie je predsa možné postupovať podľa § 11 vyhl.č. 655/2004 Z.z. s odôvodnením, že predmet sporu nie je možné oceniť. Na odvolanie odporcu sa navrhovatelia 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v časti výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V konaní nie je sporné, že súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o trovách konania vo vzťahu k navrhovateľom 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ aplikoval správne ust. § 146 ods. 2 prvú vetu O.s.p. a navrhovateľov 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ zaviazal povinnosťou nahradiť odporcovi trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, keďže z procesného hľadiska svojím späťvzatím návrhu zapríčinili zastavenie konania ( vo vzťahu k nim ). Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd tiež správne pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia vyhádzal z 1/13-iny výpočtového základu ( § 11 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) ako základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, nakoľko v predmetnej právnej veci ide o prípad, kedy možno zistiť hodnotu veci alebo práva len s nepomernými ťažkosťami. Ako je zrejmé z návrhu na začatie konania, navrhovatelia sa ním voči odporcovi domáhajú bezplatného odstránenia vád diela - bytového domu na Ul. dona Sandtnera 13 v Pezinku ( predovšetkým chýb na zatepľovacom systéme, chybnej izolácii proti vode podzemného podlažia vo zvislom aj vodorovnom smere, kanalizácie ). Podľa názoru odvolacieho súdu sa nezakladá na pravde, že by navrhovatelia ohodnotili cenu nimi požadovaných výkonov sumou 300.000 € - túto čiastku uviedli len ako sumu, do výšky ktorej navrhovali zakázať odporcovi nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účte. Za účelom zistenia finančnej protihodnoty navrhovateľmi požadovaných výkonov, ako predmetu konania, by bolo nutné zadovážiť odborné posúdenie znalcom, čo by znamenalo v tejto fáze sporu zbytočné a nehospodárne navyšovanie trov konania, keď napokon predmetom konania nie je priznanie peňažného plnenia, ako protihodnoty vadného plnenia, ale poskytnutie plnenia v podobe odstránenia vád diela. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd správne vychádzal pri výpočte trov právneho zastúpenia odporcu z ust. § 11 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z a za jeden úkon právnej pomoci priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu vo výške 1/13-iny výpočtového základu za príslušný rok. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešným navrhovateľom 6/, 7/, 10/, 11/, 12/ a 13/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.