Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/43/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312209075 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312209075.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti odporcovi A. T. - W. Z. H.-H., V. X, N., L.: XX XXX XXX o 196,44 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 90/2012-61 z 9.1.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 90/2012-61 z 9.1.2013 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,44 EUR spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 196,44 EUR od 29.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 16,50 EUR za súdny poplatok do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne rozhodol, že náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal. Výrok týkajúci sa náhrady trov právneho zastúpenia odôvodnil tým, že tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené. Poukázal na to, že navrhovateľ má zriadený samostatný právny úsek s riaditeľkou M.. R. O., majúcou právnické vzdelanie. Z pripojených spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 20Cb/125/2011 a 20Cb/7/2012 súd prvého stupňa zistil, že sa v oboch prípadoch nechal navrhovateľ zastúpiť svojimi zamestnancami, neuplatnil si trovy právneho zastúpenia, pričom ide o jednoduché, takmer formulárové žaloby nevyžadujúce si nevyhnutne právnické vzdelanie, odlišujúce sa v osobe odporcu a jednotlivých sumách uplatnených zo strany navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že vo viacerých konaniach vedených pod sp. zn. 20Cb/7/2012, 20Cb/48/2012, 20Cb/52/2012, 20Cb/77/2012 a 20Cb/86/2012 bolo zo strany súdu tomu istému právneho zástupcovi uložené, aby sa vyjadril, koľkými zamestnancami disponuje právny úsek navrhovateľa, ktorý riadi riaditeľka M.. R. O. a z akého dôvodu si navrhovateľ zvolil na zastupovanie advokáta, pričom navrhovateľ reagoval tak, že je na každom účastníkovi a je jeho právo, či sa dá zastupovať advokátom alebo nie, teda nevysvetlil svoju potrebu zvoliť si advokáta, keďže disponuje samostatným právnym úsekom, ktorého riaditeľka s právnickým vzdelaním udeľovala plnú moc ďalšej osobe s právnickým vzdelaním, advokátke, ktorá si za zastupovanie uplatnila trovy právneho zastúpenia. Uzavrel, že za daných okolností súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené, nakoľko nevidel žiaden rozumný dôvod, prečo bolo potrebné zvoliť si v tak jednoduchom prípade ďalšiu osobu s právnickým vzdelaním. Na podporu správnosti svojho záveru poukázal súd prvého stupňa na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/03-29 zo dňa 9.9.2004 a na Nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.3.2012. Proti časti tohto rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia, podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc ho v tejto časti zmeniť a náhradu trov právneho zastúpenia priznať. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/03-29 zo dňa 9.9.2004, keďže navrhovateľ je súkromná osoba, akciová spoločnosť, pričom je na vôli navrhovateľa, či bude v predmetnom konaní právne zastúpený advokátom alebo nie. Na podporu správnosti svojho názoru poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/327/2011 z 27.10.2011, kde odvolací súd rozhodol v identickej veci a účastníkovi priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa svoj záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia podrobne odôvodnil a odvolací súd nepovažuje za hospodárne tieto dôvody opätovne uvádzať. Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS 78/03-20 z 9.9.2004 nevyplýva, že by hodnotenie účelnosti vynaložených trov bolo závislé od povahy účastníka konania, teda či ide o súkromnú spoločnosť, občana - nepodnikateľa, či podnikateľský subjekt. Ústavný súd v odôvodnení nálezu konštatoval, že hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc, pričom súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Ústavný súd v náleze ďalej konštatoval, že súdu je zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a ak súd náhradu trov po uvážení ich účelnosti neprizná, nezasiahne takýmto rozhodnutím do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko mu v tomto konaní trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.