Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/204/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312210136 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312210136.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Marta Thomová, bytom G. XX, Piešťany, zast. Ing. Karolom Robertom Thomom, bytom G. XX, Piešťany, proti odporkyni: 1/ Slovenská republika, zast. Ministerstvom zdravotníctva, G. 2, Bratislava, 2/ Nemocnica Alexandra Wintera, S. XX, Piešťany, o obnovu konania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. januára 2014, č. k. 7C 68/2012 - 105, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 10 ods. 1 prvá, druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. a vecne tým, že navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eur napriek výzve, ktorá jej bola doručená dňa 11. 12. 2013. Uviedol, že uznesením č. k. 7C 68/2012 - 78 zo dňa 26. 9. 2012 súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že návrh na povolenie obnovy konania smeruje voči rozsudku č. k. 10C 60/2002 - 286 zo dňa 22. 6. 2007, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a je teda zrejmé, že obnova konania nie je prípustná, nakoľko nesmeruje proti právoplatnému rozhodnutiu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 11. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co 624/2012 - 97 zo dňa 21. 10. 2013. Záverom poznamenal, že pre splnenie podmienok oslobodenia účastníkov od súdnych poplatkov musia byť kumulatívne splnené dve zákonné podmienky a to odôvodnené pomery účastníka a skutočnosť, že vo veci samej nejde o svojvoľné, prípadne zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nie je splnená jedna zo zákonných podmienok a to, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, t. j. v konaní sa nesporne jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a preto ani ďalšie zdôvodňovanie osobných, zárobkových a majetkových pomerov zo strany navrhovateľky nebude mať žiadny vplyv na kladné vyhovenie jej žiadosti. Z uvedených dôvodov nerozhodoval o opätovnej žiadosti navrhovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že žije vo finančnej tiesni, je vo vysokom veku a žije iba z dôchodku bez ďalších príjmov. Bola názoru, že podľa § 4 ods. 2 písm. z/ zák. č. 71/1992 Zb. je oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky v konaniach podľa zák. č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene doplnení zák. č. 180/1995 Z. z.. Mala za to, že je logické a v právnom štáte samozrejmé, že aby súdny poplatok platil postihnutý a okradnutý, by bola absolútna absurdita a bolo by to v rozpore s chartou základných práv Európskej únie zo dňa 12. 12. 2007. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C 60/2002. V zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. účinného do 30. 9. 2012 navrhovateľke vznikla poplatková povinnosť vo výške 99,50 eur v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov Položky 16. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku ( č. l. 100 spisu) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania jeho postup bol vecne správny a tak isto bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Súd prvého stupňa taktiež správne vyvodil záver, že v prejednávanej veci nie je splnená jedna zo zákonných podmienok pre oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov a to, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co 624/2012 - 97 zo dňa 21. 10. 2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7C 68/2012 - 78 zo dňa 26. 9. 2012, pričom v odôvodnení svojho uznesenia okrem iného uviedol, že „zákonným predpokladom povolenia obnovy konania je existencia právoplatného rozsudku alebo právoplatného uznesenia o schválení zmieru, platobného rozkazu, rozkazu na plnenie, zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu a podstatou tejto zákonnej požiadavky je skutočnosť, aby bolo v konaní, ktoré je napadnuté návrhom na obnovu konania právoplatne rozhodnuté vo veci samej, t. j. aby súd svojím výrokom konkrétne upravil práva a povinnosti účastníkov konania. Je teda zákonom vylúčené, aby súd pripustil obnovu takého konania, ktoré sa skončilo procesným rozhodnutím - napr. uznesením o odmietnutí návrhu na začatie konania, tak ako bolo skončené aj konanie sp. zn. 10C 60/2002“. Je teda nesporné, že navrhovateľka sa domáha povolenia obnovy konania, ktoré však nebolo skončené rozsudkom, ale uznesením o odmietnutí návrhu z procesných dôvodov a teda nie je splnená podmienka povolenia obnovy konania. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd uvádza, že navrhovateľka sa v konaním vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10 C 60/2002 domáhala zaplatenia istiny 365.133,- eur ( 11.000.000,- Sk) titulom náhrady škody s poukazom na ust. § 420 a nasl., § 670 a § 39 Obč. zák., ktorá škoda mala spočívať z ceny pozemku o rozlohe 1356 m2 pri cene pozemku 20.000,- Sk za 1 m2, t. j. 27.120.000,- Sk, z ktorej sumy na navrhovateľku ako 1 zo 4 súrodencov pripadá suma 6.780.000,- Sk ( 225.054,77 eur), z nájomného za budovu s úžitkovou plochou 600 m2 pri výške mesačného nájomného v Piešťanoch 5 eur za 1 m2, t. j. 3.000,- eur mesačne, 36.000,- eur ročne a 360.000,- eur za 10 rokov, z ktorej sumy na navrhovateľku ako 1 zo 4 súrodencov pripadá suma 90.000,- eur, pričom v prípade predaja budovy pri jej životnosti 100 rokov by strata nájomného pre navrhovateľku, resp. jej dedičov, predstavovala ďalších 27.000.000,- Sk (896.235,81 eur), z morálnej, psychickej a rodinnej ujmy, nakoľko budova bola zdevastovaná, nebolo v silách oprávnených osôb túto rekonštruovať a boli nútení ju predať, preto k týmto mimo ekonomickým hľadiskám je potrebné prioritne prihliadať, aj keď navrhovateľka, ako sama uviedla, s nimi vo svojom ekonomickom prepočte nepočíta, z hodnoty nevráteného hnuteľného majetku vrátane napr. röntgenu, ktorá položka je iba ťažko vyčísliteľná a navrhovateľka ju odhadla na minimálne 5-6 miliónov Sk, z ktorej sumy na navrhovateľku ako 1 zo 4 súrodencov pripadá suma vo výške 1.250.000,- Sk - 1.500.000,- Sk (41.492,- eur - 49.791 eur). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 60/2002 nedomáhala navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa § 5 ods. 5 zák. č. 503/2003 Z. z., tak ako to uvádzala vo svojom odvolaní, ale sa domáhala náhrady škody podľa § 420 a nasl. Obč. zák.. Odvolací súd sa teda nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že predmetné konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. z/ zák. č. 71/1992 Zb., keď z návrhu na začatie konania vedeného pod sp. zn. 10C 60/2002 je nepochybné, že navrhovateľka sa domáhala náhrady škody podľa § 420 a nasl. Obč. zák.. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 10C 60/2002 teda nie je navrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle ustanovení zák. č. 503/2003 Z. z.. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným odporkyniam 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.