Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14NcC/109/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214542 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312214542.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o námietke zaujatosti sudcu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C/181/2012, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Sudkyňa Okresného súdu Bratislava III Mgr. Ivana Fekete n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutých nesprávnym postupom súdu, v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súčasťou návrhu je aj konštatovanie, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi navrhovateľom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. Pridelenie veci niektorému zo sudcov daného súdu by porušilo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na pomer sudcov súdu k veci a k účastníkom konania navrhovateľ žiadal v zmysle § 12 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu. Podľa § 12 ods. 1 O.s.p. ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. O vylúčení v tomto zmysle možno však rozhodovať len vo vzťahu ku konkrétnej osobe sudcu, resp. sudcov, ktorí sa podieľajú alebo môžu podieľať na prejednávaní a rozhodovaní veci. Prípadná zaujatosť je výsledkom osobného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, preto je tento pomer potrebné zisťovať individuálne u každého sudcu zvlášť. Krajský súd v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.) rozhodoval o vylúčení sudcov okresného súdu uznesením zo dňa 29.10.2012, č. k. 4NcC/322/2012-19, pričom vyslovil, že sudcovia tohto súdu okrem V.. I. D., ktorú z prejednávania rozhodovania vo veci vylúčil, nie sú vylúčení z konania a rozhodovania vo veci. V.. I. D. vylúčil z prejednania a rozhodovania v predmetnej veci z dôvodu, že jej bola pridelená exekučná vec, v ktorej malo dôjsť k namietanému nesprávnemu úradného postupu, preto ide o taký pomer k veci, ktorý je spôsobilý vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Krajský súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí nerozhodoval o vylúčení Mgr. R. J., nakoľko táto bola v tom čase na materskej dovolenke. Keďže po jej nástupe do práce jej bola predmetná vec pridelená, sudkyňa vzhľadom na existujúcu navrhovateľovu námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava III predložila vec na rozhodnutie nadriadenému súdu. Vo svojom vyjadrení k námietke uviedla, že nie je zaujatá, nakoľko nemá žiadny pomer k prejednávanej veci, účastníkom a ani k ich právnym zástupcom. Účelom vyššie citovaného ust. § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Pomer sudcu k veci môže vyplývať predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci. Tak je tomu v prípade, keď sudca sám by bol účastníkom konania, či na strane navrhovateľa alebo na strane odporcu, alebo v prípade, že by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach (napr. keby inak mohol byť vedľajším účastníkom). Vylúčený je aj sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania pri rokovaní (napr. ako svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania). Pomer sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom potom môže byť založený predovšetkým príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom. Do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti, napríklad v súvislosti s vedeckou či inou publikačnou činnosťou sudcu, v súvislosti so správou vlastného majetku sudcu a pod. Dôvodom na vylúčenie sudcu však nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, a to dokonca ani v prípade, že by rozhodnutie tohto sudcu nebolo správne (napríklad ak samosudca vynesie rozhodnutie, ktoré je odvolacím súdom zrušené). Rozhodovanie v ďalších sporoch účastníka preto daného sudcu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. V súlade s týmto ústavným princípom možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba výnimočne a z vážnych dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že akákoľvek pochybnosť o nestrannosti sudcu ho automaticky vylučuje ako sudcu z rozhodovania veci. Skutočnosť, ktorá by založila pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu môže nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne. Krajský súd v Bratislave vo veci dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre vylúčenie zákonnej sudkyne okresného súdu, pretože absentuje dôvod, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti, že nebude vo veci postupovať nezaujato a nestranne. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.