Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312217066 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312217066.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. J., nar. XX. XX. XXXX a P. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - X.. H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. S. Č.. XXXX/X, X., zastúpená advokátkou: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Dobrovičova ul. č. 6, Bratislava, otec - N.. Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. L. J. Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Jóža, Cukrová ul. č. 14, Bratislava, o zvýšenie a zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. júna 2013, č. k. 37P/263/2012 - 322, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej G., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému P., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a a v časti, v ktorej návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. J., nar. XX. XX. XXXX znižuje zo sumy 497, 91 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 22. 10. 2012 a na maloletého P. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 398, 33 eur na sumu 200 eur mesačne od 22. 10. 2012. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. januára 2009, sp. zn. 4C/1018/2008 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. marca 2009, č. k. 4C/1018/2008 - 83 v časti výživného na maloletú G. J., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého P., nar. XX. XX. XXXX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 497, 91 eur mesačne na sumu 600 eur mesačne a na maloletého P. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 398, 33 eur mesačne na sumu 500 eur mesačne, počnúc dňom 26. 07. 2012 s tým, že otec je povinný určené sumy zasielať k rukám matky, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Otcovi uložil povinnosť splácať zročné výživné na maloletú G. J. za obdobie od 26. 07. 2012 do 31. 05. 2013, vyčíslené sumou 1. 037, 37 eur a na maloletého P. J. za to isté obdobie sumou 1. 033, 10 eur, v splátkach vo výške 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01. 06. 2013, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok a vo zvyšku návrh zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 4C/1018/2008, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 06. 03. 2009, č. k. 4C/1018/2008 - 83 v časti o výživnom na maloleté deti. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 2, 3 Zákona o rodine a vecne čiastočnou dôvodnosťou návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, keď zistil, že od poslednej úpravy výživného uplynula pomerne dlhá doba, obe maloleté deti vyrástli, maloletá G. navštevuje gymnázium, predtým bola na 2. stupni základnej školy a maloletý Viktor je na 1. stupni základnej školy, predtým bol v materskej škôlke a u oboch došlo k zhoršeniu ich zdravotného stavu (celiakia, epilepsia), maloletý P. sa venuje mimoškolskej činnosti, je členom športového klubu, s čím súvisia aj matkine zvýšené výdavky s oboma maloletými deťmi, pričom prihliadol aj na celkovo vlažný záujem otca o deti a na matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na ne. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stanovené výživné na obe deti je primerané ich odôvodneným potrebám a zároveň primerané otcovým príjmom, jeho schopnostiam a možnostiam, majetkovým pomerom s tým, že je zákonnou povinnosťou otca vyvážiť všestrannú matkinu osobnú starostlivosť, finančným plnením. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že pri stanovení výšky výživného uplatnil aj princíp potencionality, ktorý predchádza princípu fakticity a zistil, že v čase poslednej úpravy výživného mal otec atraktívne a finančne zaujímavé zamestnanie, keď pracoval na pozícii vedúceho predaja vozidiel Mercedes - Benz, s veľmi slušným príjmom, z ktorého bolo naposledy súdom stanovené výživné na obe maloleté deti a napriek tomu otec, ku dňu 30. 4. 2011 rozviazal s týmto zamestnávateľom pracovný pomer dohodou, dobrovoľne sa teda vzdal tohto výhodného zamestnania, kde dosahoval veľmi slušný príjem, z ktorého mohol zabezpečiť nielen primeranú životnú úroveň obom maloletým deťom, ale skôr nadštandardnú životnú úroveň. Postup otca tvrdiaceho, že takto postupoval z dôvodu prísľubu lepšej práce v novom zamestnaní, vyhodnotil ako značne rizikový, ktorého následky sa nemôžu toho času premietnuť do zníženia životnej úrovne oboch maloletých detí. Poukázal na skutočnosť, že mal v konaní preukázané, že otec je od 17. 11. 2011 v predstavenstve obchodnej spoločnosti Automat SK, a.s., ktorej predmet činnosti spočíva v zriaďovaní a prevádzke čerpacích staníc, pohonných hmôt a podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 5. 2013 je v predstavenstve tejto spoločnosti vyznačený len N.. Y. J., v minulosti bol uvedený aj H. S., Rumunská republika, teda otec je v predstavenstve sám s tým, že z daňového priznania tejto obchodnej spoločnosti za rok 2012 zistil, že základ dane bol 82. 995, 92 eur, odpisy hmotného majetku v hodnote 6. 000 eur a výsledok hospodárenia pred zdanením 83. 232, 99 eur s tým, že z potvrdenia Automat Sk, a.s. bez vyznačeného dátumu, vystaveného T. R., ktorá bola do 20. 08. 2010 spoločníčkou a konateľkou firmy Allfor s.r.o., vyplýva, že N.. Y. J. mal priemerný mesačný netto príjem za obdobie od 7/2011 do 12/2011 v sume 2. 846, 54 eur, od 1/2012 do 12/2012 v sume 2. 724, 12 eur a v roku 2013 v sume 1. 462 eur. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na skutočnosť, že otec uzavrel dňa 16. 05. 2011 pracovnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou Automat Sk, a.s., Krmanova 1, Košice, kde mal vykonávať funkciu generálneho riaditeľa s priemerným mesačným brutto príjmom 3. 000 eur a z pracovnej zmluvy zo dňa 14.01.2013 uzatvorenej s Petroltransom, a.s., Štefánikovo námestie 2, Spišská Nová Ves, mal preukázané, že otec bol prijatý na pozíciu manažér obchodu a logistiky na dobu určitú do 31. 12. 2013, za dohodnutú mesačnú brutto mzdu 2. 000 eur. Za ďalší príjem otca považoval prvostupňový súd jeho prijatie zastupovania obchodnej spoločnosti Allfor s.r.o., so sídlom Koreničova 11, Bratislava, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je od 21. 08. 2010 N.R.. U. S. I., na základe udelenej generálnej plnej moci zo dňa 18. 07. 2012 napriek tomu, že išlo o neplatenú pozíciu, avšak ako otec uviedol, túto ponuku prijal ako odmenu a s prihliadnutím na tieto skutočnosti bol prvostupňový súd toho názoru, že v podstate išlo tiež o príjem otca (obrazne povedané), a je dôkazom jeho životnej úrovne a na takejto životnej úrovni majú obe maloleté deti právo participovať. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vypočutí svedkovia, takmer všetci, s výnimkou pani S. I. potvrdili, že otec je majiteľom firmy Allfor s.r.o., keď sám sa im takto predstavil a tiež bol inými takto predstavený zamestnancom firmy, preto napriek vydokladovanému skutočnému majiteľovi firmy (v Obchodnom registri je zapísaná pani I. S.), vznikli podľa názoru prvostupňového súdu odôvodnené pochybnosti aj o tejto pozícii otca v uvedenej firme, keď na jednej strane žiadal znížiť výživné na svoje dve maloleté deti a na druhej strane, vďačne poskytuje svoje služby zadarmo pani S. I., údajne na základe priateľstva. Výživné určené na maloletú G. v sume 600 eur považoval za primerané nielen odôvodneným potrebám maloletej, ktorá navštevuje gymnázium a má zhoršený zdravotný stav, ale pri matkou vyčíslených priemerných výdavkoch na maloletú v sume 800 eur, tiež s prihliadnutím na sporadické úhrady za tábory a víkendové pobyty otcom, považoval takto určené výživného na maloletú za postačujúce. Rovnako u maloletého P. výživné určené v sume 500 eur súd prvého stupňa považoval nielen za primerané jeho odôvodneným potrebám, keďže navštevuje 3. triedu základnej školy, taktiež sa mu zhoršil zdravotný stav, venuje sa mimoškolskej činnosti, ale pri matkou vyčíslených priemerných mesačných výdavkov na maloletého v sume 650 eur a tiež s prihliadnutím na sporadické úhrady maloletému otcom, napr. za účasť na víkendových pobytoch, športových podujatiach, považoval takto určené výživné na maloletého za postačujúce. U oboch maloletých deťoch súd priznal zvýšenie výživného počnúc dátumom podania návrhu na súd, nakoľko dôvody hodné osobitného zreteľa, nezistil. Rozhodnutie o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné v splátkach odôvodnil právne ust. § 160 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a), § 179 ods. 1, § 81 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Proti tomuto rozsudku vo všetkých výrokoch s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v rozsahu, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného, podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O. s. p. (205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jeho vyživovacia povinnosť na maloletú G., nar. XX. XX. XXXX bude znížená zo sumy 497, 91 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a na maloletého P., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 398, 33 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 22. 10. 2012 a návrh matky na zvýšenie výživného navrhol zamietnuť s tým, že ak odvolací súd nezistí dôvody na zmenu prvostupňového rozsudku, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil výlučne na tých dôkazoch, tvrdeniach a okolnostiach, ktorými matka preukazovala zvýšené výdavky na obe maloleté deti a tieto považoval zrejme za potrebné a primerané, nakoľko sa s nimi bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia stotožnil, pričom nereflektoval na zmenené majetkové pomery otca, keď povýšil takzvaný princíp potencionality (možnosti a schopnosti otca) nad princíp fakticity (skutočné majetkové pomery otca) takým spôsobom, že odporcovi z ním dosahovaného príjmu neponechal ani len sumu, ktorá by postačovala na uspokojovanie jeho nevyhnutných potrieb. Namietol, že princíp potencionality aplikoval prvostupňový súd spôsobom, ktorý nezodpovedá aktuálnej ekonomickej situácii vo svete, a teda ani v Slovenskej republike, kedy možnosť dosahovania nadštandardných príjmov je výrazne limitovaná trhovou situáciou s tým, že ani jeden z dôkazov, ktoré produkoval v konaní, nepovažoval prvostupňový súd za potrebné vyhodnotiť v jeho prospech a spoľahol sa iba na tvrdenia matky, ktoré zrejme považoval za zásadne hodnoverné, čím pri hodnotení dôkazov nepostupoval spravodlivo a zákonne, nakoľko na jeho strane nevzal do úvahy ani len jeho skutočný príjem a nezohľadnil ani akékoľvek jeho oprávnené a nevyhnutné výdavky, potrebné na zabezpečenie jeho životných potrieb a to napriek tomu, že ich špecifikoval písomnou formou a založil do súdneho spisu na pojednávaní dňa 21. 03. 2013. Uviedol, že prvostupňový súd aplikoval právnu úpravu arbitrárne a formálne, keď nezohľadnil pravú podstatu právnej úpravy, ktorá pri určení vyživovacej povinnosti povinného rodiča síce preferuje záujmy maloletých detí, ale zároveň ukladá povinnosť reflektovať aj na majetkové pomery povinného rodiča, jeho schopnosti a možnosti. Vytkol prvostupňovému súdu, že celkom nesprávne vyhodnotil zmenu jeho zamestnania, kedy v apríli 2011 ukončil dohodou pracovný pomer v spoločnosti Motor - Car Bratislava, spol. s r. o., ako rizikový postup, nakoľko v konaní bolo preukázané, že v uvedenej spoločnosti pôsobil ako vedúci predaja motorových vozidiel s príjmom, ktorý bol rovnako výhodný, ako príjem dosahovaný v spoločnosti Automat SK, a. s., v ktorej sa zamestnal od 16. 05. 2011 ako generálny riaditeľ, z čoho nesporne vyplýva, že neprijal neprimerané majetkové riziko, nakoľko zmenil zamestnanie prijatím pracovnej pozície vyššej, než akú zastával v spoločnosti Motor - Car Bratislava, spol. s r. o., a súčasne sa ani nevzdal výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, nakoľko jeho mzda bola porovnateľná so mzdou u predchádzajúceho zamestnávateľa, keďže prijal pracovné miesto v trvalom pracovnom pomere, čo znamená, že nezačal vykonávať podnikateľskú činnosť sám a vo vlastnom mene. Poukázal na skutočnosť, že v apríli 2011 nemohol predvídať, akým spôsobom sa činnosť v spoločnosti Automat SK, a. s. vyvinie v lete 2012, a teda v čase rozhodnutia o zmene pracovnej pozície objektívne a spravodlivo vychádzal z toho, že prechádza na pozíciu generálneho riaditeľa v tejto spoločnosti, t. j. na vyššie pracovné zaradenie s predpokladom dosahovania lepších zárobkov ako v spoločnosti, v ktorej ukončil svoj pracovný pomer dohodou s tým, že nenaplnenie podnikateľských aktivít je výsledkom súčasnej trhovej reality, ktorú otec nedokázal spravodlivo prekonať a ani predpokladať. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že od 17. 11. 2012 je zapísaný v obchodnom registri ako jediný člen predstavenstva spoločnosti Automat SK, a.s., avšak za výkon tejto funkcie vzhľadom k jej finančnej situácii nepoberal a ani nepoberá žiadnu osobitnú odmenu, pričom táto spoločnosť v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť a preto prvostupňový súd v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že uvedená spoločnosť je spoločnosťou ziskovou, so základom dane za rok 2012 vo výške 82. 995, 92 eur, výsledkom hospodárenia pred zdanením vo výške 83. 232, 99 eur, čím je navodený dojem, že je členom predstavenstva profitujúcej spoločnosti. Poukázal na skutočnosť, že v súdnom spise sa nachádza daňové priznanie spoločnosti Automat SK, a.s. za rok 2012, vrátane súvahy za rok 2012, výkazu ziskov a strát za rok 2012 a potvrdenie audítora za rok 2012, v ktorých je jasne uvedené, že základ dane tejto obchodnej spoločnosti za rok 2012 je vo výške - (mínus) 82. 995, 92 eur a výsledkom hospodárenia pred zdanením za rok 2012, je strata vo výške 83. 232, 99 eur. V dôvodoch svojho odvolania otec maloletých detí zároveň uviedol, že od 15. 01. 2013 je zamestnaný ako manažér obchodu a logistiky v spoločnosti PETROLTRANS, a. s., Spišská Nová Ves, s hrubou mesačnou mzdou 2. 000 eur, pričom jeho netto mesačný príjem predstavuje sumu 1. 462,08 eur a jeho pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do 31. 12. 2013 s tým, že nemá iné príjmy zo závislej činnosti ani príjmy z inej ako závislej činnosti, než aké deklaroval a riadne prvostupňovému súdu v priebehu konania preukázal. Namietol, že prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil jeho faktické majetkové pomery a najmä ním dosahovaný mesačný príjem vo výške cca. 1. 462 eur netto, keď mu z takto zisteného príjmu uložil plniť vyživovaciu povinnosť v sume celkom 1. 100 eur a ďalej mu uložil mesačne uhrádzať na obe maloleté deti zročné výživné súhrnne v sume 200 eur, z čoho vyplýva, že takto určená suma výživného je pre neho ekonomicky likvidačná, nemôže byť zákonná a ani spravodlivá, nakoľko zostatok odporcovi zostávajúceho čistého mesačného príjmu nepredstavuje ani len sumu postačujúcu na úhradu jeho akýchkoľvek nevyhnutných životných potrieb. Za neurčité a nezrozumiteľné považoval otec maloletých detí vyhodnotenie otázky prvostupňovým súdom, kto je vlastníkom (spoločníkom) obchodnej spoločnosti ALLFOR, s. r. o., nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, v akom rozsahu bola jeho činnosť, ako splnomocnenca tejto spoločnosti hodnotená a ako ovplyvnila jeho majetkové pomery tak zásadne, že prvostupňový súd dospel k záveru, že výživné na maloleté deti je potrebné zvýšiť na sumu, k jeho príjmom absolútne neprimeranou a návrh na zníženie výživného zamietnuť. Namietol, že v konaní vypočutí svedkovia neuviedli jediný relevantný údaj, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že je majiteľom danej spoločnosti, resp., že táto firma poskytuje otcovi akýkoľvek príjem, keďže všetci svedkovia uviedli, že o majetkových pomeroch otca nemajú žiadnu vedomosť, vnímali ho ako vedúceho, nakoľko chodil nepravidelne do prevádzky a vykonával určité činnosti, napr. zadal prácu, alebo odniesol tržbu. Namietol výdavky prezentované matkou detí vo výške 1. 531 eur mesačne (832, 17 eur na maloletú G., a 707, 83 eur na maloletého P.), nakoľko uvedená suma, ale aj suma, na ktorú prvostupňový súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť napadnutým rozsudkom je sumou, ktorá presahuje čisté mesačné príjmy 4 a viac členných rodín na Slovensku, pričom sú z nej povinní uspokojiť potreby všetkých členov domácnosti, nielen potreby dvoch maloletých detí. Vytkol prvostupňovému súdu, že nepovažoval za potrebné sa zaoberať možnosťami matky zabezpečiť si prípadne výhodnejšie zamestnanie, ako aj jej potencionálnu možnosť dosahovať vyšší príjem, nakoľko dosiahla vysokoškolské vzdelanie s tým, že ak principiálne vo vzťahu k nemu povýšil princíp potencionality nad princíp fakticity takým spôsobom, že nezohľadnil akékoľvek potreby otca ani jeho zmenenú príjmovú situáciu, tak bolo jeho povinnosťou uvedeným spôsobom postupovať aj vo vzťahu k matke detí. Otec ďalej namietol, že sa prvostupňový súd nevysporiadal ani s jeho tvrdením o nehospodárnom konaní matky, ktorá si zakúpila motorové vozidlo HONDA CRV za cenu 21. 000 eur, keď táto suma nemôže zodpovedať majetkovým pomerom matky, ktoré pred súdom prvého stupňa prezentovala, pričom zároveň rodinný rozpočet zaťažila nevýhodným úverom a to iba dva mesiace po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Poukázal na skutočnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou bytu s tým, že on žiadnu nehnuteľnosť nevlastní a zároveň poprel ničím nepodložený záver prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku o jeho údajnom vlažnom záujme o deti, keďže jeho možnosť styku s deťmi, ako aj ich vzťah k nemu, je výrazne ovplyvnený práve matkou, ktorej negatívne prejavy voči nemu sú zjavné zo všetkých jej prejavov a tento postoj vnímajú aj ich maloleté deti. Otec poukázal aj na procesnú vadu konania, spočívajúcu v tom, že maloleté deti neboli v jeho priebehu riadne zastúpené, nakoľko prvostupňový súd zistil, že matka je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 8, Bratislava a nakoľko kolízny opatrovník detí je zároveň zamestnávateľom matky, nespĺňa podmienku nezávislosti a nestrannosti a povinnosťou súdu prvého stupňa sa bolo s touto otázkou vysporiadať. Matka maloletých detí a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili a odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14. augusta 2013, č. k. 20CoP /98/2013 - 361 vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., nakoľko mal za to, že pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nešlo o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. augusta 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., tak, že prvostupňový rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej G., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému P., nar. XX. XX. XXXX zamietol a v časti, v ktorej návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. J., nar. XX. XX. XXXX znížil zo sumy 497, 91 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 22. 10. 2012 a na maloletého P. J., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 398, 33 eur na sumu 200 eur mesačne od 22. 10. 2012, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. januára 2009, sp. zn. 4C/1018/2008 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. marca 2009, č. k. 4C/1018/2008 - 83 v časti výživného na maloletú G. J., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého P., nar. XX. XX. XXXX. Odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Dňa 16. 09. 2013 podala matka maloletých detí dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 09. apríla 2014, sp. zn. 5 Cdo 6/2014 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že Krajský súd v Bratislave nerešpektoval princíp spravodlivosti a platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku o potrebe nariadiť odvolacie pojednávanie, čím odňal matke maloletých detí a kolíznemu opatrovníkovi možnosť pred súdom konať. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň vyplýva, že odvolací súd prehodnocoval dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, ale aj hodnotil dôkazy, ktoré prvostupňový súd nevykonal vôbec s tým, že zároveň suploval nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a nedal možnosť matke a kolíznemu opatrovníkovi sa v riadnom inštančnom konaní vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy. Vzhľadom na uvedené závery dovolacieho súdu nariadil odvolací súd podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. vo veci pojednávanie, na ktorom dňa 18. júna 2014 preskúmal vec podľa § 212 ods. l písm. a) O. s. p. v znení účinnom od 01.01.2013, zopakoval dokazovanie v súlade s § 213 ods. 3 O. s. p. výsluchom účastníkov konania (§ 131 ods. 1 O. s. p.), ich splnomocnených právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka maloletých detí a v spojení s ust. § 129 ods. 1 O. s. p., oboznámením listinných dôkazov: prehľadom matkou predložených nákladov na deti a domácnosť, prehľadom platieb otca nad rámec jeho vyživovacej povinnosti, prehľadom príjmu oboch rodičov za obdobie od januára 2013 do apríla 2014 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach zmeniť podľa § 220 O. s. p. V odvolacom konaní matka maloletých detí trvala na podanom návrhu, otec návrh na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti žiadal zamietnuť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a kolízny opatrovník žiadal návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v navrhovanom rozsahu vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania bolo právne posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a výroku, ktorým prvostupňový súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. V posudzovanej veci sa matka maloletých detí návrhom zo dňa 26. 07. 2012 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 497, 91 eur mesačne na maloletú G. na sumu 670 eur mesačne a na maloletého P. zo sumy 398, 32 eur na sumu 600 eur, t. j. spolu na sumu 1. 270 eur mesačne na obe maloleté deti. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola určená rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. 01. 2009, sp. zn. 4C/1018/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 04. 2009, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol príjem otca v sume 94. 824,- Sk (3. 147, 58 eur) netto mesačne a príjem matky bol v období od januára do októbra 2008 v rozpätí od 13. 270,- Sk (440, 48 eur) do 17. 319,- Sk (574, 88 eur), maloletá Rebeka bola vo veku 12 rokov a maloletý Viktor vo veku 4 roky a 4 mesiace. Z odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z matkou vyčíslených nákladov na maloletú G. v sume 823, 17 eur mesačne a na maloletého P. v sume 707, 83 eur mesačne (spolu 1. 531 eur mesačné náklady na deti) s poukazom na skutočnosť, že výživné vo výške 600 eur na maloletú G. považoval za primerané jej odôvodneným potrebám, keďže navštevuje gymnázium, má zhoršený zdravotný stav a prihliadol na sporadické úhrady za tábory a víkendové pobyty otcom a u maloletého Viktora poukázal na to, že výživné v sume 500 eur je tiež primerané jeho odôvodneným potrebám, keďže navštevuje 3. ročník základnej školy, zhoršil sa mu zdravotný stav, venuje sa mimoškolskej činnosti, s prihliadnutím tiež na sporadické úhrady otca za účasť na víkendových pobytoch a športových podujatiach. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné skonštatovať, že sa prvostupňový súd s najväčšou pravdepodobnosťou s obsahom spisu a v ňom založených listinných dôkazov predložených oboma účastníkmi konania oboznámil nanajvýš povrchne, resp. vôbec, nakoľko ako z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, jednotlivé dôkazy konkrétne neposúdil t. j. neposúdil doklady (účty) preukazujúce mesačné náklady matky na maloleté deti, ktoré sa v spise nachádzajú a zároveň objektívne preukazujú reálne, aktuálne a odôvodnené potreby oboch maloletých detí. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čo všetko bolo do spisu založené, resp., aké listinné dôkazy obsah spisu tvoria, avšak aké závery z týchto listinných dôkazov, preukazujúcich majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov vyplývajú, posúdil iba na strane otca a listinné dôkazy preukazujúce skutočné náklady na deti, neposúdil vôbec. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že síce od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca do podania návrhu matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti uplynuli štyri roky a nie je možné od rodiča spravodlivo požadovať, aby dokladoval úhradu všetkých odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí tým, že si bude odkladať účty od všetkého, čo deťom nakúpi (od každého kusu kúpeného oblečenia, od každej školskej potreby a pod.), ale na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel odvolací súd na základe matkou predložených a presne špecifikovaných mesačných nákladov na obidve deti k záveru, že na strane detí k žiadnej zmene pomerov, odôvodňujúcou zvýšenie otcovej vyživovacej povinnosti prvostupňovým rozsudkom na sumu 1. 100 eur mesačne nedošlo (matkou dokonca navrhované zvýšenie na sumu 1. 270 eur mesačne, dôvodiac mesačnými nákladmi na deti vyčíslených sumou 1. 531 eur mesačne). Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, škola v prírode, letné tábory), sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma, zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia) sa do nákladov dieťaťa započítavajú iba vo výške, pripadajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia, týkajúcu sa jedného z detí (ak by to bolo potrebné). Zároveň je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa, nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Odvolací súd posúdil listinné dôkazy, tvoriace obsah spisu a považuje za nutné uviesť, že nie je zrejmé, na základe ktorých listinných dôkazov dospel prvostupňový súd k záveru o výške nákladov, ktoré matka detí vynakladá mesačne na ich pobyt v škole, stravu v nej, mimoškolské aktivity a zdravotnú starostlivosť v sume 823, 17 eur na maloletú G. a v sume 707, 83 eur na maloletého P., keď z obsahu spisu vyplýva, že matka vo februári 2010 zaplatila za požičanie lyžiarskej výstroje dvakrát sumu 21 eur, v marci 2010 zaplatila 9, 11 eur za opravu nohavíc a sumu 57 za 3 osoby, ako vyplýva z účtu založeného v spise na č. l. 69 spisu, t. j. 19 eur na jednu osobu, 45 eur za privátnu lekciu lyžovania dňa 3. 3. 2010, 16. 6. 2010 zaplatila 13 eur za pas pre maloletého, v októbri 2010 sumu 20 eur za návštevu keramického krúžku pre mal. P., v apríli 2011 zaplatila sumu 5 eur za dve osoby - za vstup do zábavného centra, v septembri 2011 zaplatila matka členské v sume 75 eur, stravu dva krát v sume 17, 48 eur (dňa 06. 09. 2011 a dňa 29. 09. 2011), 12. 09. 2011 sumu 50 eur ako poplatok za prijímacie pohovory, t. j. náklady matky na maloletého P. za mesiac september 2011 boli spolu v sume 159, 96 eur, v októbri 2011 zaplatila za maloletého P. dňa 10. 10. 2011 doplatok za členské v sume 60 eur, 06. 10. 2011 školné v sume 13 eur a v sume 12, 69 eur, 12. 10. 2011 anglický jazyk v sume 12 eur, t. j. celková suma za mesiac október predstavuje 97, 69 eur, v januári 2012 predstavovali náklady na maloletého P. sumu 6 eur, zaplatenú dňa 13. 01. 2012 za anglický jazyk a dňa 13. 01. 2012 školné vo výške 26 eur, poplatok u kožného lekára v sume 5 eur dňa 09. 01. 2012 , 28. 01. 2012 za požičanie výstroje na lyžovačku zaplatila matku sumu 28 eur, spolu matka náklady na mal. P. za mesiac január 2012 preukázala vo výške 65 eur, vo februári 2012 zaplatila matka dňa 13. 02. 2012 sumu 12 eur, za anglický jazyk pre P., v marci 2012 náklady na maloletého P. - školné v sume 26 eur a anglický jazyk v sume 9 eur, dňa 21. 02. 2012 sumu 33 eur za návštevu Aquaparku Tatralandia, z ktorej (viď č. l. 70 spisu) je suma 6 eur za dieťa do 140 cm, 12 eur nad 140 cm a 15 eur za dospelú osobu (t. j. za dve deti tak matka zaplatila sumu 18 eur), za stravu v aquaparku uhradila sumu 27 eur, dňa 21. 02. 2012 zaplatila matka sumu 83, 50 eur za ubytovanie v penzióne Mara s tým, že z účtu nie je možné zistiť, aká suma pripadá na deti/dieťa, v apríli 2012 zaplatila matka za maloletého P. školné v sume 26 eur, stravu v sume 20 eur, anglický jazyk dňa 30. 04. 2012 v sume 15 eur, členský poplatok v sume 90 eur dňa 25. 04. 2012, doplatok za stravu dňa 19. 03. 2012 pre P. v sume 33, 79 eur, spolu v apríli 2012 predstavovali ňou vyčíslené náklady na maloletého P. sumu 158, 79 eur, dňa 27. 05. 2012 uhradila matka sumu 7. 350 forintov za kúpalisko v Maďarskej republike, s tým, že z účtu nie je možné zistiť náklad predstavujúci poplatok za dieťa alebo obe deti, z potvrdenia zo dňa 28. 05. 2012 vyplýva, že matka zaplatila maloletému laserové ošetrenia dňa 28. 09. 2010 v sume 39 eur a dňa 17. 03. 2011 v sume 81 eur, z potvrdenia o čeľustnej ortopedickej liečbe zo dňa 15. 06. 2012 vyplýva, že maloletej zaplatila za liečbu sumu 460 eur, avšak z tohto potvrdenia vystaveného T.. T. V. nebolo možné zistiť, kedy maloletá liečbu absolvovala, v auguste zaplatila matka za zubnú starostlivosť maloletého sumu 75, 70 eur, v septembri 2012 za narodeninovú tortu pre mal. P. sumu 61 eur, v novembri 2012 za zubnú starostlivosť uhradila matka sumu 78, 30 eur, v decembri 2012 poplatok za školu v prírode v sume 140 eur, poplatky súvisiace s návštevou základnej školy maloletého v sume 83, 50 eur, poplatok za zdravotnú starostlivosť v sume 12 eur a 32, 50 eur, za zdravotnú starostlivosť uhradila matka poplatok dňa 28. 11. 2012 v sume 4 eur, za termín na presný čas u lekára, poplatky za ambulantnú starostlivosť v sume 11 eur (6 x 0, 69 eur + 5 x 1, 99 eur). Z potvrdenia triednej učiteľky maloletej vyplýva, že matka počas školského roka zaplatila 35 eur, príspevok do Občianskeho združenia priateľov Gymnázia, preddavok 100 eur na lyžiarsky kurz, 32 eur na spoločný výlet triedy, 13 eur na maľovanie triedy, spolu teda matka zaplatila za jeden školský rok maloletej poplatky do školy v sume 180 eur, t. j. poplatky za školu maloletej predstavovali sumu 18 eur za mesiac, pri desať mesačnom školskom roku (180 : 10 = 18 eur/mesiac). Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že do spisu bol založený príjmový pokladničný doklad - všetko pre jazdectvo, ktorý dokumentuje letný tábor u maloletej G. (č. l. 211 spisu), avšak opomenul uviesť podstatnú skutočnosť pre rozhodovanie o zvýšení výživného, že uvedený tábor zaplatil maloletej jej otec, nad rámec jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu v sume 497, 91 eur mesačne. Po doplnení dokazovania odvolací súd z potvrdenia o príjme matky, zamestnanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova ul. č. 7/A v Bratislave, zistil, že za obdobie od januára 2013 do decembra 2013 jej mzda predstavovala sumu 607, 99 eur netto mesačne a za obdobie od januára 2014 do apríla 2014 sumu 633, 36 eur netto mesačne. Príjem otca za obdobie od 15. 01. 2013 do 31.08. 2013 v obchodnej spoločnosti Petroltrans a. s. predstavoval sumu 1. 608 eur netto mesačne a z potvrdenia o príjme otca, od septembra 2013 zamestnaného na Ministerstve obrany Slovenskej republiky predstavoval za obdobie od septembra 2013 do apríla 2014 sumu 1. 465 eur netto mesačne. V odvolacom konaní predložila matka súdu doklady preukazujúce jej náklady na obe maloleté deti, z ktorých vyplýva, že v dňoch 20. 11. 2013, 27. 11., 29. 11., 30. 11., 01. 12., 03. 12., 04. 12., 05. 12, 06. 12.2013, parkovala pred Nemocnicou s poliklinikou Kramáre a za parkovné v uvedených dňoch zaplatila celkom sumu 11 eur, za maloletú G. za celý rok 2013 zaplatila poplatok za jazdecký kurz v sume 150 eur, dňa 16. 01. 2014 a dňa 15. 05. 2014 za jazdecký kurz sumu spolu 300 eur (150 eur x 2), za žiadosť o prednostné vyšetrenie maloletej zaplatila dňa 16. 06. 2013 sumu 10 eur, predložila potvrdenie o zubnom vyšetrení maloletej zo dňa 30. 07. 2013 s nečitateľnou sumou, doklady o jej zubnom ošetrení zo dňa 07. 03. 2013 - strojček na zuby v sume 95 eur, dňa 11. 10. 2013 zaplatila matka tú istú sumu opäť za strojček na zuby, doklad o kúpe ISIC karty v sume 20 eur dňa 27. 06. 2012, čestné prehlásenie W. P., že maloletá G. v období od 06. 07. 20136 do 13. 07. 2013 s ňou bola na dovolenke v Chorvátsku, a matka jej uhradila náklady na ubytovanie a stravu v sume 150 eur, účty za návštevu kina z roku 2010 a zo dňa 08. 01. 2011 a zo dňa 19. 02. 2011, t. j z obdobia pred podaním návrhu na súd (návrh matka podala dňa 26. 07. 2012) a zo dňa 29. 08. 2012, potvrdenie o nákladoch na školu maloletej G. v šk. r. 2013/2014, celkom v sume 456 eur. Zároveň predložila výpisy z jej účtu za obdobie od 04. 01. 2013 do 01. 05. 2014, z ktorých vyplývajú platby za potraviny, drogériu, oblečenie, náklady matky na benzín, mobil, avšak bez ozrejmenia jeho užívateľa, nakoľko v januári 2013 predstavoval sumu 66, 83 eur, vo februári 58, 40 eur, v marci 2013 sumu 62, 22 eur, v apríli 68, 17 eur, platba za mobil 58, 83 eur v mesiaci jún 2013 atď., internet, úhrada nájomného, matka na daných výpisoch zvýraznila jej platby za havarijnú poistku motorového vozidla Kia v sume 59, 71 eur a v sume 251, 41 eur zaplatenej dňa 11. 03. 2013. Matka predložením týchto dokladov relevantne preukázala pravidelné mesačné platby na maloletého P. v sume 15, 48 eur za poistku, školné v sume 17, 76 eur, stravu v škole vo výške 30 eur mesačne a šetrenie v sume 42, 90 eur mesačne (spolu v sume 106, 14 eur mesačne) a na maloletú G. šetrenie v sume 29, 82 eur mesačne a mesačné vreckové 30 eur (spolu v sume 59, 82 eur), dňa 12. 06. 2013 zaplatila matka za jej doučovanie sumu 20 eur. Matka návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odôvodňovala v priebehu celého konania predovšetkým zhoršeným zdravotným stavom oboch maloletých detí, v konaní pred odvolacím súdom poukázala na ďalšie zhoršenie zdravotného stavu detí od decembra 2013, u maloletej G. zhoršením jej alergického ochorenia, ako i tým, že jej bol predpísaný hormonálny liek na úpravu menštruačného cyklu, za ktorý dopláca sumu 10 eur na dva mesiace s tým, že má nesmierne vysoké náklady na jej bezlepkovú diétu. V priebehu prvostupňového konania matka predložila súdu doklad o nákupe potravín - bezlepkových (č. l. 73 spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 06. 05. 2011 zaplatila sumu 22, 97 eur, účet na sumu 18, 65 eur, z ktorého vyplýva, že dňa 08. 04. 2011 uhradila sumu 18, 65 eur a zároveň z ich obsahu vyplýva, že išlo prevažne o nákup sladkostí, avšak neobsahujúcich lepok, v odvolacom konaní predložila doklad o nákupe potravín (Spar, Kittsee) zo dňa 16. 12. 2013, z ktorého vyplýva nákup ôsmych masiel (8 x 1, 99 eur = 15, 92 eur), syrov, sladkostí, dvoch šľahačiek, štyroch kyslých smotán, tri tvarohy a štyroch jogurtov, z dokladu zo dňa 13. 06. 2014 vyplýva, že v uvedený deň nakúpila osem masiel, dve ramy, jedno bezlaktózové mlieko, lososa, štyri ovocné jogurty, niekoľko smotán, šľahačiek a opäť sladkosti. Vo výpisoch z účtu predložených matkou v odvolacom konaní zvýraznila nákup bezlepkových potravín v jednotlivých mesiacoch, avšak vzhľadom na uvedenie iba sumy, nebolo možné verifikovať, či išlo skutočne o nákup výlučne bezlepkovej stravy pre maloletú Rebeku. Z matkou predložených dokladov zároveň vyplýva, že Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava I a III zo dňa 04. 06. 2012, Číslo: BA3/2012/31505/1/SIS, jej bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie mesačne vo výške 18, 56 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (životné minimum od 01. 07. 2012 bolo vo výške 194,58 eur pri plnoletej osobe, t. j. 18, 56 % z tejto sumy predstavuje 36, 11 eur), na maloletú G.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že príjem matky bol v roku 2011 vo výške 7. 828, 83 eur (t. j. mesačne suma 652 eur, 7. 828 : 12 mesiacov = 652, 33 eur) a výživné jej bolo vyplatené v sume 10. 754, 88 eur s tým, že od novembra 2011 do októbra 2012 predstavoval jej príjem sumu 545, 10 eur netto a v decembri 2012 sumu 581, 34 eur netto (č. l.100 až 101 spisu), pričom ako zo zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 21. 03. 2013 vyplýva, matka tvrdila, že jej priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 490 eur. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že síce maloletá trpí ochorením celiakia, vyžadujúcim si prijímanie iba bezlepkových potravín, pre pollinózu (senná nádcha) má naordinovaný alergológom liek cetirizín (zistené odvolacím súdom z predloženej z lekárskej správy zo dňa 27. 05. 2013), ktorého cena je 14, 40 eur, avšak je všeobecne známou skutočnosťou, že ide o iba sezónne ochorenie, a preto sa však v žiadnom prípade nebolo možné stotožniť s tvrdením matky, že ide o takú finančnú záťaž, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. na sumu, rovnajúcu sa skoro dvojnásobku minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2013 (minimálna mzda v roku 2013 bola vo výške 337, 70 eur), resp. rovnajúcej sa priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca v hospodárstve v SR v roku 2013, ktorá v prvom štvrťroku predstavovala sumu 789 eur a v druhom sumu 818 eur, keďže matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú sumou dokonca vyššou, ako bola priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2013, t. j. na sumu 823, 17 eur. Matka v priebehu prvostupňového konania predložila súdu množstvo bločkov a účtov, ktoré mali preukázať jej náklady na deti, avšak ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvého stupňa sa s týmito dokladmi vôbec neoboznámil, nakoľko matka predložila napríklad doklad preukazujúci stravu detí v reštauračnom zariadení dňa 22. 01. 2012, avšak z ňou predloženého účtu vyplýva, že uhradila sumu 41, 60, eur za čaj, med, fantu, cappy, hovädzí vývar, kurací steak, hranolky, prírodný rezeň, ryžu, sviečkovú na smotane, knedľu, panenku s rokfortovou omáčkou, smotanu, espresso piccolo a bonaqua, t. j. v žiadnom prípade nemohlo ísť o stravu pre jedno dieťa, čo napokon preukazuje aj skutočnosť, že účet je aj za objednanú kávu, ktorú s najväčšou pravdepodobnosť maloleté deti účastníkov konania nepijú. Na čísle listu 72 spisu sa nachádzajú účty, z ktorých vyplýva, že za vstupy detí zaplatila v období od júna 2012 do augusta 2012 sumu 12, 60 eur a z predložených účtov vyplýva, že matka preukazovala náklady na deti aj poplatkom za dospelú osobu, pričom v posudzovanej veci ide o výživné na dve maloleté deti. Matka dokonca predložila prvostupňovému súdu aj účet za návštevu Aquathermal Senec dňa 26. 05. 2012 za dve dospelé osoby, ktorému prvostupňový súd nevenoval žiadnu pozornosť a preto aj uvedený doklad odvolací súd pri svojom rozhodovaní posúdil ako nepreukazujúci náklady na deti účastníkov konania. Uvedené je nutné skonštatovať aj v súvislosti s odôvodnením zvýšenej vyživovacej povinnosti otca napadnutým rozsudkom k maloletému P.. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 500 eur mesačne odôvodnil v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ktorý mal v konaní jednoznačne preukázaný, a to tvrdením, že maloletému sa jeho zdravotný stav zhoršil, na druhej strane tým, že sa venuje mimoškolskej činnosti a je žiakom 3. ročníka základnej školy, ale opätovne neuviedol, aké finančné náklady pre matku predstavuje diagnóza dieťaťa - vertigo, keďže zrejme uniklo jeho pozornosti, že epilepsia mu stanovená vôbec nebola. Prvostupňový súd síce vo svojom rozhodnutí uviedol, že v spise sa na č. l. 13 nachádza prepúšťacia správa zo dňa 09. 06. 2011, vystavená Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou Bratislava, klinika detskej neurológie, avšak s obsahom tejto správy sa neoboznámil vôbec, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva, že maloletý P. bol z nemocnice prepustený do ambulantnej starostlivosti s tým, že nakoľko etiologická súvislosť medzi EEG nálezom a klinikou je sporná, bol po dohovore s matkou ponechaný bez liečby a matke bola doporučená neurologická kontrola pri ťažkostiach, keďže dieťaťu bola stanovená diagnóza vertigo, čo nie je epilepsia, ale závrat. V odvolacom konaní predložila matka doklady preukazujúce jej náklady na maloletého P., z ktorých vyplýva, že v šk. roku 2013/20014 mala výdavky na jeho školu v sume 462, 50 eur (v šk. roku 2012/2013 v sume 90 eur), do sumy ktorej však bol zahrnutý aj poplatok za školu v prírode v sume 156 eur, ktorý zaplatil otec dieťaťa, t. j. celkové náklady matky na školu predstavovali sumu 306 eur za celý školský rok, t. j. 30, 60 eur na mesiac. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že síce matka do výdavkov na maloletého zahrnula aj ročný členský poplatok za futbal v sume 200 eur ročne (200 eur : 10 mesiacov = 20 eur mesačne), výsluchom účastníkov však v odvolacom konaní bolo preukázané, že za školský rok 2013/2014 polovicu členského vo výške 100 eur, uhradil otec maloletého. Z dokladov predložených matkou ďalej vyplýva, že za sústredenie a kemp, ktorého sa maloletý zúčastnil v roku 2013, zaplatila matka spolu sumu 200 eur (60 eur + 140 eur), pričom aj v lete 2014 bude povinná zaplatiť dieťaťu sumu 60 eur za kemp a za sústredenie sumu 118 eur a zároveň predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie H. X., že maloletý bol v termíne od 26. 07. 2013 do 03. 08. 2013 s ňou na rodinnej dovolenke a matka za tento pobyt zaplatila sumu 276 eur. K tvrdenému zhoršenému zdravotnému stavu maloletého považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z lekárskych správ Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (ako uviedol prvostupňový súd, nachádzajúce sa na č. l. 60 spisu), na ktoré prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal žiadne zhoršenie zdravotného stavu maloletého P. nevyplýva, nakoľko pokiaľ by sa s nimi prvostupňový súd oboznámil zistil by, že maloletý sa zranil dňa 23. 05. 2012 pri futbale, ktorému sa aktívne venuje a bol mu odporučený kľudový režim s tým, že ani lekárske správy zo dňa 13. 07. 2012 a 09. 06. 2012 nepreukazujú žiadny zhoršený stav dieťaťa, iba bežné detské ochorenia, ktoré si nevyžadujú nadštandardnú finančnú záťaž, keďže v jednom prípade musela matka dieťaťu zakúpiť očné kvapky - z dôvodu infekčného ochorenia oka (mukopurulentná konjuktivída) ophtalmoseptonex a v druhom, paralen a uniflox. Zhoršenie zdravotného stavu totiž znamená, že zdravotný stav dieťaťa nikdy nebol dobrý a došlo k jeho zhoršeniu, avšak za zhoršenie zdravotného stavu v žiadnom prípade nie je možné považovať bežné detské ochorenia, resp. úrazy, ktorých liečba je krátkodobá. Matka návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odôvodňovala v priebehu odvolacieho konania predovšetkým zhoršeným zdravotným stavom oboch maloletých detí od decembra 2013, tvrdiac, že nakoľko bol maloletý P. v decembri 2013 hospitalizovaný, došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Z lekárskej správy predloženej matkou v odvolacom konaní však vyplýva, že dňa 06. 12. 2013 bol maloletý prepustený v dobrom klinickom stave (prijatý dňa 26. 11. 2013) z nemocnice po prekonanej proktitíde (zápal konečníka, trvalá zápcha), pravdepodobne z retencie stolice (nazhromaždenie stolice v rekte) a bola mu odporučená vysokozvyšková strava s vysokým obsahom vlákniny (ovocie, zelenina, celozrnné výrobky, kyslé mliečne výrobky a dlhodobé užívanie probiotík), t. j. strava, ktorú človek dbajúci o svoje zdravie konzumuje úplne bežne. K matkou tvrdeným zvýšeným nákladom spočívajúcich v povinnosti dieťaťa užívať probiotiká, odvolací súd uvádza, že cena jedného balenia probiotík (napr. Lactoimmun), obsahujúcich 60 kapsúl, pri odporúčanom užívaní jednej kapsuly denne, je 12, 40 eur (na dva mesiace), z čoho vyplýva, že ani užívanie probiotík maloletým neodôvodňuje ňou navrhované zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 600 eur mesačne a už vôbec nepreukazuje akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa, keďže ku krátkodobej hospitalizácii dieťaťa došlo výlučne v dôsledku zápalu konečníka, resp. trvajúcej zápchy. Matka v priebehu celého konania zlý zdravotný stav maloletého P. preukazovala aj tým, že mu bola diagnostikovaná epilepsia a v odvolacom konaní navrhla doplniť dokazovanie vyžiadaním si objasnenia lekárskej správy zo dňa 09. 06. 2011, nakoľko jednoznačne potvrdzuje záver, spochybnený odvolacím súdom v odôvodnení rozsudku zo dňa 14. augusta 2013, sp. zn. 20CoP/98/2013, že maloletý trpí epilepsiou. Odvolací súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že z uvedenej lekárskej správy jednoznačne vyplýva, že dieťaťu bola stanovená diagnóza vertigo a nie epilepsia s tým, že úlohou odvolacieho súdu bolo vzhľadom na predmet konania (zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, resp. zníženie jeho vyživovacej povinnosti) objektívne zistiť reálne náklady matky na deti, resp. výdavky, ktoré s údajným zhoršením ich zdravotného stavu má. Z uvedeného dôvodu bolo bezpredmetné v konaní dokazovať, či maloletý P. trpí alebo netrpí epilepsiou, nakoľko matka na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že sa jeho zdravotný stav zlepšil (epilepsia) od roku 2011, pričom v konaní bolo bezpečne preukázané, že matka s touto údajnou diagnózou nemá spojené žiadne zvýšené náklady na dieťa, ktoré pravidelne športuje, hrá futbal, keď naopak, výdavky na maloletého P. preukazovala (okrem bežných nákladov, strava, oblečenie) najmä povinnosťou platiť mu ročný členský poplatok za futbal (200 eur) a poplatkov za absolvovanie sústredení. Odvolací súd sa s tvrdením matky, že v dôsledku stanovenia danej diagnózy maloletému P. bola nútená zmeniť zamestnanie, keďže si vyžadoval 24 - hodinovú prítomnosť dospelej osoby a otec maloletých detí jej po skončení vyučovania s nimi nebol ochotný pomôcť s tým, že jej zvýšené náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom spočívajú v znížení jej ročného príjmu o 4. 000 eur nestotožnil, nakoľko v návrhu na začatie konania matka síce uviedla, že v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca (v roku 2009) bola zamestnaná v spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. a jej príjem predstavoval sumu 700 eur netto, avšak z potvrdenia o príjme matky, nachádzajúcom sa v pripojenom spise Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 11P/249/2008 vyplýva, že jej príjem v tejto obchodnej spoločnosti v období od januára 2008 do júna 2008 predstavoval sumu 16. 291,- Sk, t. j. sumu 540, 76 eur netto, v roku 2011 jej príjem predstavoval sumu 652 eur netto (viď vyššie uvedené Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04. 06. 2012, č. l. 89 spisu), t. j. znížený o sumu 48 eur mesačne v porovnaní s rokom 2009, t. j. v žiadnom prípade sa matkine náklady nezvýšili v dôsledku zníženého príjmu zmenou zamestnania, nakoľko z uvedených listinných dôkazov vyplýva iba mierne zníženie jej príjmu a zároveň z nich nevyplýva poberanie mzdy v matkou tvrdenej výške 700 eur netto mesačne, pred zmenou zamestnania. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. augusta 2013 zrušil vytkol odvolaciemu súdu, okrem iného, že napriek tomu, že súd prvého stupňa dokazovanie, či si matka kúpila auto na úver, v akej výške ho spláca alebo, či je vlastníčkou nehnuteľnosti prvostupňový súd vôbec nevykonával, odvolací súd hodnotil aj nevykonané dôkazy. Z obsahu písomného podania otca zo dňa 22. 04. 2013 (č. l. 248 až 254 spisu) však jednoznačne vyplýva, že otec v ňom poukázal práve skutočnosť, že sám žiadne motorové vozidlo nevlastní a matka si v septembri 2012 kúpila nové vozidlo (Honda CRV) v cene 20. 000 až 22. 000 eur, pričom na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 23. 04. 2013 (zápisnica o pojednávaní, č. l. 283 spisu) matka kúpu vozidla potvrdila, ako aj jeho kúpu na úver s tým, že mesačná splátka je vo výške 156 eur a zároveň uviedla dôvody kúpy nového motorového vozidla v jeho štandarde, ako i ceny. Z listinných dôkazov predložených matkou v priebehu odvolacieho konania vyplýva, že matka maloletých si v septembri 2012 kúpila osobné motorové vozidlo, továrenskej značky Honda CR-V, 2, 0 MT Comfort 12 za cenu 20. 950 eur, dňa 07. 09. 2012 uzavrela zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 22. 000 eur, so splátkami v sume 152 eur mesačne a z oznámenia O. X., H.. U.. zo dňa 20. 09. 2013 vyplýva, že ku dňu 14. 09. 2013 všetky záväzky z tohto úveru vyrovnala a dňa 09. 08. 2013 uzavrela s L. X. U., H.. U.. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX na sumu 30. 000 eur na 28 rokov, s výšku mesačnej splátky v sume 139, 08 eur a zároveň zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, nachádzajúci sa X., C. X. N., obec: T. Č. G., katastrálne územie G., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, byt číslo XX, nachádzajúci sa na 4. poschodí v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, L. S. Č.. X, ktorého výlučnou vlastníčkou je matka maloletých detí. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zotrval na svojom právnom závere, vyslovenom v rozsudku zrušenom dovolacím súdom a v tomto smere sa aj v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením otca maloletých detí, že pokiaľ priemerný mesačný netto príjem matky, vysokoškolsky vzdelanej, predstavuje sumu 581, 34 eur (resp. od januára 2014 sumu 633,36 eur), tak rodinu zaťažila neprimeraným finančným rizikom, keď si v septembri 2012 kúpila nové motorové vozidlo, na ktorý čerpala úver v sume 22. 000 eur a ktorý síce splatila, avšak po jeho splatení ihneď čerpala ďalší úver v sume 30. 000 eur, ktorý bude povinná splácať splátkami vo výške 139, 08 eur, t. j. splátkou predstavujúcou skoro 1/4 jej príjmu zo zárobkovej činnosti 28 rokov s rizikom zriadenia záložného práva na byt v jej výlučnom vlastníctve v prospech banky, pričom sa nestotožnil s tvrdením matky na odvolacom pojednávaní, že dôvodom jeho čerpania je skutočnosť, že nemá z čoho žiť, keďže príjem matky nielen nie je na úrovni životného minima, ale najmä otec jej doposiaľ titulom plnenia si svojej súdom určenej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom prispieva sumou 500 eur, t. j. celkový príjem matky s rodinnými prídavkami, ktorých výška v roku 2014 je určená sumou 23, 52 eur mesačne, t. j. 47, 04 eur mesačne na obe deti a zároveň spolu s príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie na maloletú G. v sume 36, 11 eur mesačne, predstavuje spolu sumu 1. 216, 51 eur (633, 36 eur - mesačná netto mzda matky + 36, 11 mesačný kompenzačný príspevok + výživné v sume 500 eur mesačne + mesačne poberané rodinné prídavky v sume 47, 04 eur = 1. 216, 51 eur), t. j. sumu, ktorou väčšina rodín na Slovensku mesačne ani nedisponuje. Z dikcie zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine zároveň vyplýva, že súd je povinný v konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti posúdiť aj nutnosť konkrétnych výdavkov toho - ktorého rodiča a preto pokiaľ matka na jednej strane v priebehu odvolacieho konania tvrdila, že ďalšie čerpanie úveru bolo nevyhnutné, keďže „nemá z čoho žiť“, tak kúpu nového motorového vozidla, dôvodiac tým, že vždy bola zvyknutá jazdiť na vozidle továrenskej značky Mercedes, je nutné vyhodnotiť ako výsostne rizikové konanie, resp. naopak signalizuje prebytok finančných prostriedkov matky, aj s poukazom na výšku jej poplatkov za mobilný telefón, internet, pohonné hmoty do auta, poistenie vozidla). Zároveň považuje odvolací súd za potrebné opätovne uviesť, že matka maloletých detí, na rozdiel od ich otca, je vlastníčkou nehnuteľnosti, t. j. jej majetkové pomery sú zásadne priaznivejšie ako otca, ktorý svoju bytovú otázku vyriešenú vlastníctvom nehnuteľnosti nemá, nakoľko žije u svojej partnerky. Cieľom zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného čas dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie) alebo stravovania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Z vykonaného dokazovania odvolacím súdom opätovne vyplynulo, že mesačné výdavky na ani jedno z maloletých detí nepresahuje sumu 200 eur mesačne, pričom žiadne iné výdavky spojené s odôvodnenými potrebami maloletých detí matka nepredložila a nezdokladovala ich zvýšené potreby od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k nim, t. j. nepreukázala takú zmenu pomerov, ktorá by vôbec úvahu o potrebe zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca nad sumu určenú vo výške 497, 91 eur mesačne na maloletú G. a 398, 33 eur mesačne na maloletého P., pripúšťala. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z.). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod. Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku však nemôže byť akákoľvek, keďže musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či vôbec došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú je možné chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s vyššie uvedeným výkladom posúdením zmeny pomerov na strane maloletých detí iba všeobecným konštatovaním, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynul pomerne dlhý čas, zhoršeným zdravotným stavom detí, ktorý v konaní napriek dostatku listinných dôkazov, vôbec preukázaný nebol, ďalej tým, že maloletý P. bol v čase rozhodovania prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom žiakom 3. triedy základnej školy a maloletá G., študentkou gymnázia, vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore s kogentnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, nakoľko k zmene pomerov došlo, avšak nie na strane maloletých detí, nakoľko ich základné a odôvodnené potreby sa žiadnym spôsobom oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti nezmenili, keďže z matkou vyčísleného rozpisu aj v odvolacom konaní jednoznačne vyplýva, že aj otcom navrhované zníženie jeho vyživovacej povinnosti na 300 eur mesačne na maloletú G. a na sumu 200 eur na maloletého P., nielen kompletne pokrýva matkou vyčíslené náklady na deti, ale zároveň, ňou vyčíslené mesačné náklady podstatne prevyšuje. Matka v odvolacom konaní, tak ako aj v prvostupňovom konaní spochybňovala zárobkové možnosti a schopnosti otca, ako aj jeho skutočné majetkové pomery tvrdiac, že akcie v obchodnej spoločnosti AUTOMAT SK, a. s. vlastní otec, t. j. predstavujú aj časť jeho mesačného príjmu, resp. majetkovú hodnotu, ktorou disponuje a zároveň žiadala doplniť dokazovanie zisťovaním, kto je skutočným vlastníkom akcií tejto obchodnej spoločnosti a predložením daňového priznania tejto spoločnosti a zároveň žiadala vypočuť svedkov, ktorí v prvostupňovom konaní k tejto otázke vypočutí neboli. Odvolací súd aj uvedený návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti vykonania navrhovaného dôkazu, keďže obsah súdneho spisu v posudzovanej veci tvorí aj daňové priznanie tejto spoločnosti (nachádzajúce sa na č. l.180 spisu), ktoré už posudzoval aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a z ktorého jednoznačne vyplýva, že základom dane bola suma mínus 82. 995, 92 eur a výsledok hospodárenia tejto spoločnosti bol pred zdanením mínus 83. 232, 99 eur, a nie ako uviedol prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí, 83. 232, 99 eur, t. j. súd prvého stupňa daný listinný dôkaz vykonal, avšak z neho zistené skutočnosti posúdil absolútne nesprávne. Vecne nesprávnym a zároveň arbitrárnym je aj záver prvostupňového súdu, ktorý čiastočné vyhovenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca napadnutým rozsudkom odôvodnil uplatnením princípu potencionality, predchádzajúceho princíp fakticity, teda tvrdením, že otec sa 30. 04. 2011 vzdal atraktívneho a finančne zaujímavého zamestnania, keď jeho postup vyhodnotil ako značne rizikový s tým, že jeho následky sa nemôžu prejaviť znížením životnej úrovne maloletých detí. Z obsahu spisu a v ňom založených listinných dôkazov totiž jednoznačne vyplýva, že matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného dňa 26. 07. 2012, ktoré žiadala zvýšiť od 01. 07. 2012, t. j. pokiaľ otec rozviazal pracovný pomer dohodou rok pred podaním návrhu matky na súd a počas tohto celého obdobia platil výživné v súdom určenej výške, nakoľko ako správne uviedol prvostupňový súd, od 17. 11. 2011 bol otec detí v predstavenstve obchodnej spoločnosti AUTOMAT SK a. s., jeho priemerný netto príjem predstavoval sumu v období od júla 2011 do decembra 2012 sumu 2. 048 eur mesačne, ktorá mu umožňovala uhrádzať výživné v súdom určenej výške pri rozvode manželstva rodičov maloletých detí, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na základe akého právneho dôvodu, prvostupňový súd posudzoval a hodnotil zmenu zamestnania otca a na základe akých skutočností dospel k záveru o rizikovosti tohto postupu. Otec maloletých detí totiž svoj pracovný pomer s lukratívnym príjmom ukončil v apríli 2011 a do októbra 2012 platil výživné na deti v súdom určenej výške a ako správne vo svojom odvolaní uviedol, v apríli 2011 nemohol ani pri výnimočnej predvídavosti predpokladať, že o rok a pol, sa jeho obchodná spoločnosť dostane do podnikateľskej krízovej situácie s tým, že otec maloletých detí vierohodne pred súdom prvého stupňa preukázal obchodnú nečinnosť tejto spoločnosti (dosiahnutú stratu v sume 83. 232, 99 eur), z dôvodu ktorého si od októbra 2012 hľadal riadne zamestnanie a zároveň preukázal, že od januára 2013 je zamestnaný a jeho netto príjem predstavuje sumu 1. 462 eur mesačne. Otec maloletých detí sa teda nielenže nevzdal lukratívneho zamestnania, ale najmä je nepretržite zamestnaný, pričom odvolací súd doplnením dokazovania zistil, že jeho príjem za obdobie od septembra 2013 do apríla 2014 z pracovného pomeru na Ministerstve obrany SR predstavuje netto sumu 1. 465, 37 eur mesačne (11. 723, 69 eur : 8 mesiacov). K záveru prvostupňového súdu, že otec obrazne poberá príjem z obchodnej spoločnosti ALLFOR, s. r. o., keďže mu na zastupovanie tejto spoločnosti bola konateľkou tejto spoločnosti udelená generálna plná moc, a preto je dôvod mať pochybnosti o tom, kto je v skutočnosti majiteľom tejto spoločnosti, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa odporuje zásadám logického myslenia a prijímanie právnych záverov v teoretickej rovine, tak ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozsudku, je nielen neprípustné, ale najmä odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je možné na žiadnych teoretických úvahách založiť. Prvostupňový súd svojimi poznatkami na základe ním vykonaného dokazovania nezískal žiadny relevantný dôkaz o tom, že otec maloletých detí z titulu zastupovania tejto spoločnosti poberá akýkoľvek príjem a napriek tomu dospel k záveru, že otec „obrazne“ príjem poberá, z dôvodu ktorého je možné od neho spravodlivo požadovať, aby na jeho životnej úrovni participovali aj maloleté deti. Odvolací súd sa nestotožnil ani s návrhom matky doplniť dokazovanie v odvolacom konaní výsluchom maloletej G. za účelom preukázania nákladov, ktoré mesačne má, resp. matka, nakoľko nielenže matka počas celého konania predložila dostatok dokladov, z ktorých bolo možné relevantne ich výšku posúdiť, ale najmä 17 ročné dieťa môže mať ťažko objektívny a reálny prehľad o nákladoch na vedenie domácnosti, vlastné náklady a pod. a preto aj dokazovanie v tomto smere zamietol. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací k záveru, že súd prvého stupňa návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti po právnej stránke nesprávne posúdil a po doplnení a zopakovaní dokazovania v odvolacom konaní, odvolací súd v súlade s ust. § 220 O. s. p. rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zamietajúcim výrokom zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. na sumu 670 eur, keďže napadnutým rozsudkom vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 600 eur mesačne na maloletú a zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie otcovej vyživovacej povinnosti na maloletého P. na sumu 600 eur, keďže napadnutým rozsudkom zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 500 eur na maloletého a zároveň zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Matka proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodala a otec sa odvolal do jeho vyhovujúcej časti a do zamietajúceho výroku v časti, ktorým bol jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý. Kolízny opatrovník v konaní pred odvolacím súdom navrhol rozsudok v napadnutých častiach potvrdiť dôvodiac argumentmi matky, t. j. zhoršeným stavom maloletých detí a ich zvýšenými nákladmi, keď podľa jeho názoru je bežnou rozhodovacou praxou súdov určiť výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča sumou rovnajúcej sa polovici jeho mesačného príjmu. Napriek tomu, že kolízny opatrovník je povinný v konaní chrániť záujmy maloletých detí, uniklo zrejme jeho pozornosti, že matka maloletých detí nežiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu, ktorá by predstavovala polovicu jeho príjmu, ale na sumu 1. 270 eur (670 eur na maloletú G. a 600 eur na maloletého P.) a zároveň pravdepodobne v priebehu celého konania nepostrehol, že príjem otca bol v období od januára 2013 do augusta 2013 v obchodnej spoločnosti PETROLTRANS a. s. v sume 1. 608, 12 eur netto (z ktorého aj kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na obe maloleté deti v sume 1. 270 eur mesačne) a od septembra 2013 do apríla 2014 v sume 1. 465 eur netto mesačne, z ktorej viac ako dve tretiny považoval kolízny opatrovník za primeranú sumu, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí, ale najmä zárobkovým schopnostiam otca, t. j. podľa názoru kolízneho opatrovníka v tomto konaní, je po splnení si vyživovacej povinnosti otca v navrhovanej výške (1. 270 eur), pri jeho mesačnom netto príjme vo výške 1. 465 eur, suma 195 eur, ktorá by mu zostala po splnení si navrhovanej vyživovacej povinnosti, dostatočná na pokrytie jeho základných životných potrieb. S uvedeným názorom kolízneho opatrovníka sa nielen nebolo možné stotožniť, ale odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že daný právny názor je v priamom rozpore s dikciou zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Odvolací súd po posúdení zmeny pomerov na strane maloletých detí, ale aj povinného rodiča dospel k záveru, že k závažnej zmene pomerov došlo na strane otca a jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti je dôvodný. Z listinných dôkazov predložených otcom v odvolacom konaní totiž jednoznačne vyplýva výška jeho mesačného netto príjmu, t. j. jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj podstatná skutočnosť, na ktorú bol odvolací súd povinný prihliadnuť a to, že otec nad rámec súdnym rozhodnutím uloženej vyživovacej povinnosti, mesačne platí maloletej G. Združené poistenie mládeže vo výške 10, 59 eur, v roku 2012 jej okrem výživného zaplatil aj letný jazdecký tábor v sume 434 eur a pobytový tábor v sume 151, 50 eur, dva krát prispel sumou 200 eur v roku 2012 na víkendové pobyty detí (posúdené prvostupňovým súdom ako sporadické plnenie) a v roku 2011, dokonca 4 - 5 krát s tým, že od augusta 2013 na základe Programu sporenia plus (O. H. T., U.. U.. H.. U..) sporí maloletej G. (s dobou sporenia 5 rokov) sumu 20 eur mesačne a maloletému P. s tou istou dobou sporenia tiež sumu 20 eur mesačne a zároveň v roku 2014 zaplatil maloletej G. 1 z ceny školského výletu do Španielska, teda sumu 170 eur, v máji 2014 zaplatil na rámec svojej vyživovacej povinnosti úhradu za školu v prírode pre maloletého P. vo výške 158 eur a polovicu členského poplatku (ako už odvolací súd uviedol vyššie) futbalového klubu FK Rača v sume 100 eur. Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1). Ako už odvolací súd uviedol vyššie k zmene pomerov došlo na strane otca a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrhu otca na zníženie výživného vyhovel a jeho vyživovaciu povinnosť znížil od podania návrhu na súd prvého stupňa, t. j. od 22. 10. 2012 zo sumy 497, 91 eur na sumu 300 eur mesačne na maloletú G. a na maloletého P. zo sumy 398, 33 eur na sumu 200 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. januára 2009, sp. zn. 4C/1018/2008 v časti výživného na maloletú G. J., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého P. J., nar. XX. XX. XXXX, nakoľko aj výživné v takto určenej výške (300 eur na maloletú G. a 200 eur na maloletého P.) nielen v plnom rozsahu pokrýva matkou vyčíslené a odvolacím súdom špecifikované mesačné náklady na každé dieťa, ale najmä zodpovedá ich základným a odôvodneným potrebám, zohľadňuje osobnú starostlivosť matky o deti, a je adekvátne aj zárobkovým možnostiam povinného rodiča. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.