Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/426/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312217177 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312217177.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P. W., T. B., N.. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A., zast. Mgr. Jurajom Wallnerom, AK Belopotockého 1, Bratislava, proti odporcovi: W. W., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XX, A., zast. JUDr. Helenou Dobosovou, AK Ružová dolina 10, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom W.: M., N.. XX.XX.XXXX P. B., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 02.07.2013, č.k. 38P 262/2012-64 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Odvolacieho konanie sa z a s t a v u j e. Žiadnej z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 02.07.2013, č.k. 38P 262/2012-64 manželstvo Anity Pikulovej, rodenej Sečkárovej, nar. 16.05.1974 v Bratislave a Petra Pikulu, nar. 27.12.1973 v Bratislave uzavreté dňa 20.05.1995, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Bratislava I vo zväzku C/4, ročník 1995, na strane 74, pod poradovým číslom 148 rozviedol. Na čas po rozvode manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinností tak, že maloletého Samuela Pikulu, nar. 12.09.2002 a Viktóriu Pikulovú, nar. 18.09.1998 zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia. Odporcu zaviazal prispieva ť na výživu maloletého Samuela sumou 80 € mesačne a na výživu maloletej Viktórie sumou 100 € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo výroku ktorým manželstvo účastníkov rozviedol odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3 Zák. o rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Rovnako mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka nemá záujem na zotrvaní v manželskom spolužití s odporcom, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citové odcudzenie navrhovateľky od odporcu, spôsobené dlhodobými narušenými vzťahmi medzi nimi, rozdielnosťou predstáv o manželskom spolužití a následný nezáujem o udržanie manželského spolužitia, pre ktoré nie je možné od navrhovateľky spravodlivo požadovať obnovenie manželského spolužitia s odporcom, hoci odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov je aj v záujme maloletých detí, z ktorého dôvodu súčasne upravil práva a povinnosti rodičov k maloletých deťom na čas po rozvode manželstva, a to v zmysle § 24 ods. 1, 3, 4 Zák. o rodine. Ohľadne zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a styku odporcu s deťmi sa rodičia dohodli, spornou medzi rodičmi zostala výška vyživovacej povinnosti. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 180 € mesačne na maloletú Viktóriu a 150 € mesačne na maloletého Samuela, jej návrhu nevyhovel, a to s poukazom na reálny príjem odporcu, ktorý je v súčasnosti tvorený výlučne invalidným dôchodkom. Podľa vyjadrenia ošetrujúcich lekárov odporcu je síce možné jeho opätovné začlenenie do pracovného procesu, je však potrebné si uvedomiť, že u odporcu sa jedná o psychickú diagnózu, kde podstúpil dlhodobé liečenie a jeho začlenenie do pracovného procesu bude zložitejšie. Na strane odporcu pritom neboli zistené žiadne majetkové hodnoty, ktoré by bolo možné použiť ako úhradu výživného v navrhovateľkou žiadanej výške. Z uvedeného dôvodu zo strany odporcu určil vo výške 100 € mesačne na maloletú Viktóriu a 80 € mesačne na maloletého Samuela, pri určovaní ktorej vychádzal z navrhovateľkou deklarovaných nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Odporcovi dal do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, odporca si musí byť vedomý, že náklady na odôvodnené potreby detí sa postupne ich vekom budú zvyšovať, preto je nevyhnutné, aby si odporca čo najskôr začal riešiť svoju finančnú situáciu, začlenil sa do pracovného procesu a začal dosahovať príjem, z ktorého bude následne schopný uspokojovať odôvodnené potreby a záujmy svojich detí v potrebnom rozsahu tak, ako si to bude vyžadovať ich pribúdajúci vek. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.. Proti jednotlivým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, s výnimkou výroku o náhrade trov konania podal prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva zamietnuť. Súčasne žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - podanie odvolania v sume 330, 61 € + 20% DPH v sume 66,12 € + 7, 81 € režijný paušál = spolu 404,54 €. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, s týmto nesúhlasil, rozhodnutie navrhovateľky, ktorá podala návrh na rozvod manželstva považuje za nesprávne, najmä s prihliadnutím na záujem maloletých detí. Očakával, že súd vyhodnotí skutkový a právny stav tak, že je v rozpore s dobrými mravmi rozviesť sa s manželom, ktorý má tak vážnu diagnózu. Svoj zdravotný stav si neprivodil sám, aj napriek zdravotnému stavu sa snaží starať o rodinu. Bez svojej viny je pravdou, že jeden čas nebol schopný si plniť manželské a partnerské povinnosti, ochorel na schizoafektívnu poruchu, bol hospitalizovaný a od apríla 2012 bol práceneschopný. Ďalším dôvodom, pre ktorý by bolo vhodné a priam žiadúce zachovať manželský zväzok je záujem a potreba maloletého Samuela, ktorý má tak vážne zdravotné problémy, že je odkázaný na zvýšenú starostlivosť oboch rodičov. Vzhľadom na rôzne diagnózy je u neho zvýšená potreba sa o neho starať aj cez pracovné dni a kapacitne na to matka očividne nemá vytvorené podmienky. Tým, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, nesúhlasí ani s výrokom o zverení detí do osobnej starostlivosti matky a určení výživného. Pokiaľ ide starostlivosť o deti uviedol, že má vážny úmysel v rámci svojich možností participovať na výchove detí, rodinné zázemie je pre neho dôležité a každodenný kontakt s deťmi mu zdravotne prospieva. Maloletý Samuel je na neho veľmi naviazaný, taktiež aj vzhľadom na svoju diagnózu ADHD vyžaduje jeho prítomnosť, väčšinu času trávia spolu, spávajú spolu v jednej miestnosti. Je veľmi ťažké dopredu odhadnúť, aký bude mať dopad na psychiku maloletého Samuela, ak sa bude musieť zo spoločnej domácnosti odsťahovať, asi nebude môcť byť s ním v každodennom kontakte. Pokiaľ ide o výživné, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal len z potrieb detí, nebral do úvahy skutočnosť, že má len invalidný dôchodok vo výške 420,60 € mesačne. Je nemajetný, o svoj byt v dôsledku svojho zdravotného stavu prišiel. Ak by mal platiť na výživu svojich detí spolu 180 € mesačne, na jeho základné existenčné potreby by mu zostala len suma 240 €. V priebehu konania bolo preukázané, že sa značnou mierou podieľa aj na osobnej starostlivosti o maloletého Samuela, tým umožňuje matke pracovať v takom časovom režime, aký sa od nej vyžaduje. K odvolaniu odporcu sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že z obsahu návrhu na rozvod manželstva, z výpovede účastníkov a zisťovaní pomerov kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoju funkciu. Súd prvého stupňa v konaní otázke rozvratu manželstva venoval dostatočnú pozornosť. V konaní bolo preukázané, že hlavným dôvodom, prečo odporca nesúhlasil s rozvodom je jeho bytová otázka, pričom svoj súhlas s rozvodom manželstva podmieňoval vyplatením finančnej náhrady. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, napriek psychickému ochoreniu odporcu žiadnym spôsobom nebránila a ani nemieni brániť odporcovi ako otcovi podieľať sa v ním požadovanej miere na starostlivosti o deti. Pokiaľ ide o jej starostlivosť o deti, aj popri plnení si pracovných povinností je schopná obom deťom poskytnúť potrebnú starostlivosť. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú súdom prvého stupňa, mala za to, že súd v dostatočnej miere zohľadnil aktuálnu situáciu odporcu, je zjavné, že odporcove majetkové pomery a životný štýl nezodpovedajú jeho deklarovaným príjmom. Vzhľadom na potreby detí a jej príjem možno označiť súdom určenú výšku výživného 180 € mesačne na obe deti za ústretovú voči odporcovi. Písomným podaním zo dňa 19.12.2013 odporca vzal svoje odolanie v celom rozsahu späť. Podľa § 207 ods. 2, 3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Vychádzajúc z ust. § 207 O.s.p. právo podať odvolanie, ako aj vziať podané odvolanie späť, je dispozičným právom oprávneného, ktorému patrí až do rozhodnutia o odvolaní. Na účinnosť späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu. V danej veci odporca pred rozhodnutím odvolacieho súdu vzal podané odvolanie späť, preto odvolací súd rešpektujúc jeho dispozičné právo nakladať s podaným odvolaním odvolacie konanie zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.