Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/292/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313201965 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313201965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. U. R., X.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - H.. F. R., L. H..K.. Š. XXX/XX, Ž., zast. JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, AK 1. Mája 18, 010 01 Žilina, a otec - R. R., L. X. XXXX/XX, L., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P 28/2013-142 zo dňa 26.03.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa určil výživné na maloletú M. U., X.. XX.XX.XXXX vo výške XXX € mesačne za obdobie od 15.03.2011 do 18.03.2013. Zročné výživné na maloletú M. U. za vyššie uvedené obdobie vo výške X.XXX,XX € uložil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným od 01.04.2013, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že považoval návrh matky za dôvodný, zistil, že v priebehu konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť 18.03.2013. Súd prvého stupňa preto určoval výživné za obdobie od podania návrhu 15.03.2011 do právoplatnosti rozvodového konania 18.03.2013. V časti spravovania majetku a zverenia maloletej a tiež úpravy styku zobrala matka návrh späť, preto v tejto časti konanie zastavil. Pokiaľ ide o výživné súd prvého stupňa nemal preukázané, že otec platil k rukám matky v tomto rozhodnom období výživné na maloletú, preto zaviazal otca plnením vyživovacej povinnosti vo výške XXX € mesačne, keď takto určené výživné považoval za primerané jednak odôvodnením potrebám maloletej, ako aj primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec sa v tomto rozhodnom období podieľal vecnými plneniami na výchove a výžive maloletej, toto plnenie súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil. Splátky zročného výživného povolil súd prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil so spätne určeným výživným, keď aj on sa o maloletú plnohodnotne staral, o čom predložil účty, a to je len zlomok toho, čo si odkladal. Takýto rozsudok nezohľadňuje jeho výdavky na maloletú, keď on za dva roky vynaložil na maloletú vyše X.XXX €. Týmto manželku značne odbremenil od finančnej záťaže spojenej so starostlivosťou, pokrýval 80% potrieb maloletej, preto žiadal zrušiť povinnosť platiť spätne výživné. Matka maloletej navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny, čo dôvodila tým, že otec sa nijako finančne nepodieľal na výžive maloletej od marca 2011, kedy bola nútená opustiť s maloletou spoločnú domácnosť. Od marca 2011 do 02.09.2011 poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX €, od 03.09.2011 do 14.06.2012 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nemala nárok na podporu v nezamestnanosti, avšak uvedená skutočnosť nijako otca maloletej nezaujímala. Na výživu maloletej neprispieval, okrem úhrady 8 mesiacov po XX € materskú školu v Žiline. Ona bola odkázaná na finančnú pomoc svojich rodičov z úspor, ktoré jej ešte počas štúdia šetrili rodičia. Otec kupoval maloletej drahé hračky a sladkosti, čo nie je zabezpečovanie výživy pre maloletú. A ak aj kupoval oblečenie, väčšinou toto oblečenie ostávalo u neho. Ona bola bez príjmu a musela za pomoci svojich rodičov uhrádzať všetky nevyhnutné náklady na maloletú. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na doplnenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že v konaní nebolo preukázané, že by otec maloletej pravidelne prispieval na výživu maloletej. Pokiaľ sa otec aj podieľal na starostlivosti o maloletú, uvedenú skutočnosť zohľadnil súd prvého stupňa v určení výšky vyživovacej povinnosti. Rozhodne, však otec nepreukázal, že by pokrýval všetky náklady, ktoré súviseli so starostlivosťou o maloletú za rozhodné obdobie, naviac je potrebné zdôrazniť, že matka bola na rodičovskej dovolenke, potom bola nezamestnaná a bez povšimnutia nemožno nechať aj skutočnosť, že išlo o dieťa útleho veku, kedy matka poskytuje dieťaťu osobnú starostlivosť, ktorá predstavuje finančný ekvivalent poskytovanej starostlivosti zo strany otca. Matka nemala možnosť zadovážiť si iný príjem a z uvedených dôvodov preto bolo potrebné, aby sa vyššou mierou o maloletú staral otec. Správne určil súd prvého stupňa aj začiatok plynutia vyživovacej povinnosti, keď priznal výživné od návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov k maloletej, keďže išlo o konanie o úpravu práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.