Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/372/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205568 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313205568.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G.. P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. X.Á. XX, W., zastúpená JUDr. Borisom Bohunským, AK Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava, proti odporcovi: G.. U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, W., zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK Klincova 35, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. Y., A.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P 58/2013-26 zo dňa 07.05.2013, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie sa m e n í tak, že návrh odporcu na prerušenie konania sp.zn. 37P 58/2013 sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením prerušil konanie vedené pod sp.zn. 37P 58/2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 110, § 111 ods. 1, ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“) s tým, že odporca v písomnom podaní zo dňa 24.04.2013 uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nakoľko tento je nepravdivý, subjektívny, počas manželstva nikdy neboli zaznamenané vážne manželské problémy, s manželkou a deťmi spolu trávia voľný čas. Odporca zároveň požiadal o prerušenie súdneho konania za účelom realizácie rodinnej terapie, návštevy detského psychológa. Prvostupňový súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prerušenie konania sa neprieči účelu predmetného konania a je v záujme maloletých detí, aby sa účastníci pokúsili o zmierlivé riešenie bežných problémov. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že z úpravy § 110 O.s.p. je zrejmé, že konanie sa prerušuje v nasledovných prípadoch: a) Účastníci zhodne navrhnú prerušenie konania a prerušenie sa neprieči účelu konania b) Účastníci sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie a prerušenie konania sa neprieči účelu konania c) Ide o konanie o rozvod a účastníci zhodne navrhnú prerušenie konania ( pri konaní o rozvod sa nevyžaduje splnenie podmienky nepriečenia prerušenia konania účelu konania) d) Ide o konanie o rozvod a účastníci sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie (nevyžaduje sa splnenie podmienky nepriečenia prerušenia konania účelu konania) V konaní o rozvod sa teda neskúma nepriečenie prerušenia konania účelu konania, do úvahy teda prichádzajú len písm. c) a d). Odvolateľka však má za to, že v posudzovanom konaní nedošlo ani k naplneniu pímen c) a d), nakoľko prerušenie konania navrhol výlučne odporca, t.j. nejde o zhodný návrh, a na pojednávanie konané dňa 07.05.2013 sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil iba odporca, navrhovateľka sa pojednávania zúčastnila. Ďalej konštatovala, že súdom I. stupňa deklarovaný dôvod prerušenia konania, t.j. záujmy maloletých detí a pokus účastníkov o zmierlivé riešenie bežných problémov nepredstavuje ani žiaden z taxatívne vymedzených dôvodov na prerušenie konania v zmysle § 109 O.s.p.. Súd taktiež nemohol z vykonaného dokazovania ustáliť, čo je, resp. nie je v záujme maloletých detí a ani to, že medzi účastníkmi existujú len ,,bežné“ problémy a už vôbec nie to, že sa majú pokúsiť o zmierlivé riešenie problémov, keďže súd v podstate v daných veciach nevykonal žiadne dokazovanie. Súd mal aspoň vypočuť účastníkov a dať im možnosť argumentovať, táto možnosť však navrhovateľke bola odňatá. Navrhovateľka konštatovala, že zachovanie manželstva nie je vždy v každom prípade v záujme maloletých detí. Záverom navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh odporcu na prerušenie konania zamietne, eventuálne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Podľa § 110 O.s.p., ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy. Podľa § 111 ods. 1 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Podľa § 111 ods. 3 O.s.p., ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. Základným cieľom prerušenia konania podľa § 110 O.s.p. je poskytnúť účastníkom čas na mimosúdne riešenie veci. Ustanovenie § 110 O.s.p. predpokladá obligatórne prerušenie konania o rozvod manželstva zo strany súdu vždy v tom prípade, ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo sa účastníci bez predchádzajúceho ospravedlnenia neustanovia na pojednávanie. Postup súdu podľa § 110 O.s.p. je teda celkom závislý od postoja účastníkov k prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Prerušenie konania o rozvod manželstva podľa § 110 O.s.p. prichádza do úvahy aj v iných prípadoch, napríklad ak toto manželia síce zhodne nenavrhnú, ale dôjde k súhlasu druhého účastníka s návrhom na prerušenie konania. Súd prvého stupňa predovšetkým vec (prerušenia konania) nesprávne posúdil tým, že svoje rozhodnutie oprel aj o záver, že prerušenie konania sa tu neprieči účelu konania. V prípade konania o rozvod manželstva však zákonodarca na splnení tejto podmienky netrvá, keď rozvodové konanie sa (na rozdiel od iných konaní) či už v prípade zhodného návrhu účastníkov na takýto postup, alebo v prípade neustanovenia sa oboch bez ospravedlnenia na pojednávanie napriek ich riadnemu predvolaniu, preruší vždy (súd má povinnosť takto rozhodnúť). V prejednávanej veci však došlo k pochybeniu aj v tom, že okresný súd sa uspokojil len s návrhom odporcu na prerušenie konania, ku ktorému sa navrhovateľka nepripojila a ani inak nedala najavo svoj nezáujem ďalej v konaní pokračovať. Dostavenie sa tejto účastníčky aj s jej právnym zástupcom na súdom určené pojednávanie dňa 07.05.2013 možno ťažko interpretovať inak, než ako odhodlanie vytrvať na podanom návrhu na rozvod manželstva, čo napokon navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní aj výslovne potvrdila, nenastala tak žiadna z procesných situácií umožňujúcich prerušenie konania podľa § 110 O.s.p. Možno sa stotožniť s navrhovateľkou i v tom, že vyhovenie návrhu odporcu na prerušenie konania nebolo možným ani s poukazom na § 109 O.s.p., nakoľko tu neexistoval ani žiaden z dôvodov prerušenia konania uvedených v takomto zákonnom ustanovení (či už obligatórneho podľa odseku 1 alebo fakultatívneho podľa odseku 2), návrhu na prerušenie konania preto nemalo byť vyhovené a napadnuté uznesenie konštatujúce opak bolo vecne nesprávne. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že neopodstatnený návrh odporcu zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.