Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/262/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209247 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313209247.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: METRO Cash & Carry SR s.r.o., so sídlom Senecká cesta 1881, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti odporcovi: Work Service Slovakia, s.r.o., so sídlom Škultétyho ul. 1, 831 04 Bratislava, IČO: 36 830 151, zast. JUDr. Eva Senáriková, advokátka, Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 46.185,98 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/50/2013-183 zo dňa 4.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/50/2013-183 zo dňa 4.9.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.874,38 eura titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu odporcu. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 27.05.2013, doručeným súdu dňa 28.05.2013, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť sumu 46.185,98 eura spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je na základe Projektu rozdelenia zo dňa 28.12.2010 právnym nástupcom spoločnosti METRO Cash & Carry Slovakia s.r.o. a na jeho základe prevzal pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Právny predchodca navrhovateľa ako objednávateľ uzatvoril s odporcom ako poskytovateľom dňa 23.10.2007 Zmluvu o poskytovaní služieb č. 1 v znení jej príloh a dodatkov (ďalej len „Zmluva“). V zmysle zmluvy sa odporca zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi navrhovateľa služby v rozsahu podľa bodu 2.1, okrem iného aj poskytnúť služby pokladníka podľa bodu 2.1.5. Za týmto účelom odporca poskytol právnemu predchodcovi navrhovateľa dohodnutý počet zamestnancov, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s odporcom. Medzi nimi bola aj pani F. V.K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q., B. Č.. XX, ktorá bola zaradená na pozíciu pokladníčky v obchodnom dome navrhovateľa, ktorý sa nachádza na B. E. XXXX, XXX XX J. W. F.. Pani F. V. v období od 21.10.2008 do 08.01.2009 bez nablokovania cez pokladňu prepustila zákazníkom rôzny tovar, čím spôsobila navrhovateľovi škodu vo výške 46.185,98 eura. Právny predchodca navrhovateľa podal v tejto veci trestné oznámenie a trestná vec je vedená Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-95/2OVK-B4-2013. Právny predchodca navrhovateľa viackrát vyzval odporcu na úhradu žalovanej sumy okrem iného aj faktúrou č. 6220000168 zo dňa 22.04.2009 na sumu 46.185,98 eura splatnou do 14 dní odo dňa jej vystavenia, avšak odporca svoju povinnosť nahradiť navrhovateľovi spôsobenú škodu nesplnil. K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 05.08.2013 tak, že voči uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia premlčacej doby a žiadal z uvedeného dôvodu návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na ustanovenia § 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 398 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ sa dozvedel o škode začiatkom roka 2009, súd poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 04.09.2013 a ďalej na list odporcu zo dňa 05.03.2009 predložený navrhovateľom ako dôkaz, kde je výslovne uvedené, že „zo zápisnice zo dňa 08.01.2009 vyplýva, že tohto dňa sa uskutočnilo stretnutie, ktorého predmetom bolo oboznámenie sa s trestnou činnosťou zamestnankyne F. V., ktorá podľa predbežného zistenia pracovníkov firmy SBS ABAS SK Managment s.r.o. mala na jednom nákupe prepustiť tovar v hodnote 480,88 eura, pričom celková škoda mala byť spresnená následným dohľadaním.“ Listom navrhovateľa zo dňa 03.03.2009, na ktorý reagoval odporca listom zo dňa 05.03.2009, si už navrhovateľ uplatnil výšku náhrady škody v sume 46.185,98 eura, t.j. vo výške totožnej ako je nárok uplatnený žalobou spolu s úrokmi z omeškania od 07.05.2009, t.j. po dni splatnosti faktúry č. 6220000168 zo dňa 22.04.2009 splatnej dňa 06.05.2009, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi manko brigádničky pani V. v období 10/2008 - 12/2008 v obchodnom centre Metro Ivanka, pričom výška škody musela byť navrhovateľovi ďalej známa pri podaní trestného oznámenia, keď navrhovateľ poskytol vyšetrovateľom PZ nahrávky fakturácie na CD nosičoch a iné písomnosti, na základe ktorých bolo dňa 13.05.2009 vydané uznesenie Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície - oddelenie všeobecnej kriminality OR PZ Bratislava okolie zo dňa 13.05.2009 ČVS: ORP-112/3-OVK-BH-2009. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že navrhovateľ okrem vedomosti o škode mal i vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu, čo potvrdil i právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 04.09.2013, keď osobou zodpovednou za preukázané škody spôsobené objednávateľovi zamestnancami poskytovateľa je v zmysle bodu 4.4. Zmluvy o poskytovaní služieb č. 1 zo dňa 23.10.2007 poskytovateľ, t.j. odporca. Vychádzajúc z uvedeného, keď mal súd prvého stupňa za preukázané uplynutie premlčacej doby / žaloba bola podaná až 28.05.2013/ a vzhľadom na účinné vznesenie námietky premlčania odporcom, súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa uplatnený žalobou zanikol a súd takéto právo nemohol priznať alebo uznať, a meritom veci sa už bližšie nezaoberal. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s vyjadrením navrhovateľa, že listy odporcu zo dňa 05.03.2009 a 17.08.2009 je možné považovať za písomné vyhlásenie uskutočnené v súlade s ust. § 401 Obchodného zákonníka, nakoľko predmetné listy odporcu neobsahujú výslovné vyhlásenie predĺženia premlčacej doby, neobsahujú výslovné uvedenie práva, ktorého sa má týkať, a určenie času, o ktorý sa má premlčacia doba predĺžiť. Skutočnosťou, či bol navrhovateľ oprávnený vystaviť faktúru č. 6220000168 zo dňa 22.04.2009 splatnú dňa 06.05.2009, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi manko brigádničky pani V. v období 10/2008 - 12/2008 v obchodnom centre Metro Ivanka, sa konajúci súd v danom štádiu konania nezaoberal, faktúru posudzoval ako jeden z dôkazov preukazujúcich vedomosť navrhovateľa o výške škody a čas, kedy sa navrhovateľ o výške škody dozvedel. Navrhovateľom uplatnená výška škody mu bola podľa súdu známa minimálne už dňa 03.03.2009, keď vyzval odporcu na jej úhradu a faktúru č. 6220000168 vystavil až následne po vyše mesiaci dňa 22.04.2009. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal navrhovateľ v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, že podľa jeho právneho názoru súd prvého stupňa nesprávne posúdil právny titul, z ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie 46.185,98 eura, čo malo za následok aplikovanie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ktoré sa týka začatia plynutia premlčacej doby. Podľa navrhovateľa právnym titulom na zaplatenie sumy 46.185,98 eura nie je náhrada škody, ale plnenie zo zmluvy, a to Zmluvy o poskytovaní služieb č. 1 zo dňa 23.10.2007. V zmysle čl. 4.4. uvedenej zmluvy sa odporca podľa neho zaviazal uhradiť mu finančnú sumu vo výške škody, ktorú spôsobil navrhovateľovi zamestnanec odporcu. Podľa navrhovateľa v prípade neexistencie čl. 4.4. zmluvy by zaplatenie predmetnej sumy od odporcu nemohol žiadať. Uviedol, že premlčacia doba mohla začať plynúť v zmysle ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka až odo dňa, v ktorom bol odporca prvý krát povinný splniť svoj zmluvný záväzok uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške škody spôsobenej pani F. V.. Navrhovateľ poukázal na to, že právna zástupkyňa odporcu listom zo dňa 17.9.2009 definitívne, aj po preukázaní škody zo strany navrhovateľa na stretnutiach dňa 3.9.2009 a dňa 11.9.2009, odmietla v mene odporcu plniť požadovanú preukázanú sumu vo výške škody spôsobenej navrhovateľovi pani Denisou Múčkovou, a to aj napriek tomu, že na stretnutí zo dňa 11.9.2009 odporca v zápise zo stretnutia uviedol, že záznamy predložené navrhovateľom považuje za dostatočné na preukázanie škody. Týmto momentom podľa právneho názoru navrhovateľa odpadla odkladacia podmienka uvedená v čl. 4.4. zmluvy, nakoľko odporca zmaril spísanie protokolu o škode, keď podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Podľa navrhovateľa až týmto momentom, teda doručením listu zo dňa 17.9.2009, si mohol uplatniť svoj nárok zo zmluvy na súde, a teda štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka by uplynula až 4 roky po doručení listu zo dňa 17.9.2009, teda nie skôr ako 17.9.2013. Na základe uvedeného je podľa navrhovateľa jednoznačne možné považovať jeho nárok uplatnený návrhom zo dňa 27.5.2013 za nepremlčaný. Súd prvého stupňa tým, že nesprávne považoval nárok navrhovateľa za náhradu škody, tak aplikoval na začatie plynutia premlčacej doby nesprávne ustanovenie Obchodného zákonníka, konkrétne § 398 Obchodného zákonníka, namiesto toho, aby uplatňoval § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca vo svojich listoch zo dňa 5.3.2009 a 17.8.2009 písomne vyhlásil, že nepovažuje škodu, ktorú spôsobila jeho zamestnankyňa pani F. V. za riadne zistenú a preto vyhlásil, že sa bude požadovanou náhradou škody zaoberať až po právoplatnom skončení trestného stíhania vedeného proti F. V., v ktorom sa ustáli škoda a zistia ďalšie skutočnosti dôležité pre riešenie predmetnej náhrady škody. V uvedenom písomnom vyhlásení odporca podľa navrhovateľa jednoznačne prejavil svoju vôľu vysporiadať nároky vznesené navrhovateľom ihneď po ukončení trestného stíhania pani Múčkovej, vyjadril tým vôľu predĺžiť premlčaciu lehotu až do skončenia uvedeného trestného stíhania a vyhlásenie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Navrhovateľ tiež uviedol, že písomné vyhlásenie nemusí obsahovať doslovné vyhlásenie o predĺžení premlčacej doby, musí to však byť zrejmé z obsahu posudzovaného úkonu. Na základe uvedeného podľa navrhovateľa premlčacia doba na uplatnenie nároku ešte nezačala plynúť, a to z dôvodu, že trestné stíhanie pani Denisy Múčkovej nebolo ukončené. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie a prizná mu žalovanú sumu. V prípade, ak odvolací súd nedospeje k záveru, že existujú dôvody na zmenu rozsudku, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 7.10.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa ako objednávateľ a odporca ako poskytovateľ uzatvorili dňa 23.10.2007 Zmluvu o poskytovaní služieb č. 1 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol záväzok poskytovateľa poskytnúť objednávateľovi okrem iného služby pokladníka ( čl. 2.1.5. zmluvy). Podľa čl. 2.3 zmluvy za účelom splnenia svojho záväzku objednávateľ zamestná dohodnutý počet zamestnancov poskytovateľa, resp. jeho zmluvných partnerov (ďalej iba zamestnanci). Títo zamestnanci, resp. zmluvní partneri budú vždy v pracovno- právnom alebo inom zmluvnom vzťahu s poskytovateľom. Podľa čl. 4.4 zmluvy, veta prvá, poskytovateľ zodpovedá za preukázané škody spôsobené objednávateľovi zamestnancami poskytovateľa. Podľa čl. 7.1 zmluvy v prípade, že v rámci plnenia povinností poskytovateľom podľa tejto zmluvy dôjde k vzniku škody spôsobenej zamestnancami poskytovateľa, je poskytovateľ povinný túto škodu uhradiť objednávateľovi podľa podmienok stanovených v čl. 7.2 až 7.4. Z obsahu odvolania podaného navrhovateľom odvolací súd zistil, že hlavnou odvolacou námietkou je nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa, keď podľa odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne posúdil nárok navrhovateľa ako právo na náhradu škody a následne nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že predmetom sporu je plnenie záväzku, t.j. plnenie zo zmluvy. Predmetom uzatvorenej zmluvy bolo poskytovanie služieb odporcom, na jednej strane teda existoval záväzok odporcu poskytnúť služby dojednané v zmluve a na strane druhej záväzok navrhovateľa ako objednávateľa za služby zaplatiť dohodnutú cenu. Predmetom sporu je nárok navrhovateľa, ktorý vznikol ako dôsledok porušenia zmluvných povinností, teda nárok na náhradu škody. Žalovaná suma predstavuje škodu, ktorú mala spôsobiť zamestnankyňa odporcu navrhovateľovi, pričom povinnosť na jej náhradu prevzal na seba odporca uzatvorenou zmluvou za splnenia podmienok dojednaných v zmluve. Podľa § 398 ods. 1 Obch. zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Podľa § 392 ods. 1 veta prvá Obch. zák. pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že pri práve na plnenie záväzku sa začiatok plynutia premlčacej doby viaže na dobu splatnosti a pri práve na náhradu škody na vedomosť o škode a škodcovi. Keďže daný nárok je nárokom na náhradu škody, súd prvého stupňa postupoval správne, keď vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom, túto posudzoval podľa citovaného ustanovenia § 398 ods. 1 Obch.zák. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku koncipovaná ako zodpovednosť za porušenie zo záväzku. Zo zmluvy o poskytovaní služieb vyplýva, že odporca sa zaviazal poskytovať služby tak, aby nedochádzalo v rámci plnenia povinností poskytovateľom ku škode na majetku navrhovateľa. Pri práve na náhradu škody je subjektívna premlčacia lehota štvorročná a začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode alebo sa o nej mohol dozvedieť a o tom kto je povinný škodu nahradiť. Podľa súdnej judikatúry škoda nemusí byť identifikovaná presným rozsahom a výškou, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre možnosť uplatnenia nároku na súde. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že premlčacia lehota začal plynúť najneskôr dňa 04.03.2009, keďže listom zo dňa 03.03.2009 si navrhovateľ uplatnil výšku náhrady škody, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporcovi manko brigádničky pani V. v období 10/2008 - 12/2008 v obchodnom centre Metro Ivanka. Ak teda navrhovateľ podal návrh až dňa 28.05.2013, podal ho po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Ďalšie skutočnosti uvádzané odvolateľom považuje odvolací súd za právne irelevantné, pretože vzhľadom na premlčanie nároku nie je potrebné zaoberať sa meritom veci, t.j. preukázaním samotného nároku a zodpovednosti. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že listy odporcu zo dňa 05.03.2009 a 17.08.2009 možno považovať za prejav vôle, ktorým došlo k predĺženiu premlčacej lehoty. Ustanovenie § 401 Obch.zák. umožňuje písomným vyhlásením predĺžiť premlčaciu dobu voči strane, voči ktorej sa právo premlčuje. Listy, ktorými odporca spochybňuje nárok a preukázanie, kto spôsobil škodu a v akej výške, a informuje, že sa bude požadovanou náhradou zaoberať až po skončení trestného stíhania F. V., nemajú charakter vyhlásenia o predĺžení premlčacej doby. Listy sú podľa obsahu reakciou na vzájomné stretnutia, uskutočnené za účelom zistenia rozsahu škody a zodpovednosti. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné