KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 2. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/708/2013 z 5. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. februára 2014, sp. zn. 9Co/708/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1313210041.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/708/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210041
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313210041.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: M.. M. W.,
P.. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX/XX, V. L. - B. XXX XX, zastúpená Mgr. Alexandrou Rapiovou,
advokátkou, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 6, proti odporcovi: T. W., P.. W., G.. XX.XX.XXXX, K. K.
XXX/XX, V. L. - B. XXX XX, o zrušenie BSM za trvania manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. septembra 2013, č. k. 12C/100/2013-27, v pomere hlasov 3 :
0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo Mgr. M. W., P.. M. Q.
T. W., ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 22.01.2005 pred matričným úradom vo Zvolene, počnúc
právoplatnosťou napadnutého rozsudku. Zároveň rozhodol, že navrhovateľke sa náhrada trov konania
nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania podaným na súde prvého
stupňa dňa 06. 06. 2013, sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi zrušenia ich bezpodielového
spoluvlastníctva za trvania manželstva, a to z dôvodu podnikateľskej činnosti odporcu, na ktorú získal
oprávnenie dňa 15.2.2013, pričom podnikajú obaja manželia.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca získal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť a túto naďalej vykonáva. Keďže navrhovateľka využila právo uplatniť na súde
návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu podnikania manžela, súd prvého
stupňa podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrhu navrhovateľky vyhovel. Svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka je špeciálne ustanovenie, v ktorom je
dôvod pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva determinovaný
priamo zákonom a spočíva v získaní oprávnenia na podnikateľskú činnosť buď jedným z manželov alebo
oboma manželmi. V konaní súd zisťuje iba to, či v prejednávanej veci ide o podnikateľskú činnosť v
zmysle ust. § 1 a 2 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov. Súd
nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa §148 a) ods. 2 Občianskeho zákonníka
iba v prípade, ak v čase rozhodovania súdu bolo oprávnenie manžela na podnikateľskú činnosť zrušené
( R 54/99), čo nie je tento prípad. Podľa súdu prvého stupňa bolo v konaní jednoznačne preukázané



a účastníkmi konania zhodne potvrdené, že obaja podnikajú, pričom odporca podniká na základe
Živnostenského oprávnenia, č. 112-36659, počnúc dňom 15.2.2013.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnej
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, hoci by jej prináležala, nakoľko náhradu trov konania
priznať nežiadala.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporca žiadajúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Úvodom svojho odvolania vyjadril svoju „frustráciu“
z postupu súdu prvého stupňa, z priebehu pojednávania, z formálnej a obsahovej stránky zápisnice
zo súdneho pojednávania, ale aj z nečinnosti predsedu Okresného súdu Bratislava III ohľadom jeho
podaní. Následne odporca uviedol, že akceptuje právo manželky podať návrh na zrušenie BSM za
trvania manželstva, avšak nesúhlasí s jej vyjadrením, že súd „musí“ BSM zrušiť. Podľa odporcu
navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva krivými výpoveďami, ku
ktorým nepredložila absolútne žiadne listinné dôkazy, takže návrh nemal súd vôbec prijať. Následne
v rámci svojho návrhu neprirodzene skombinovala dôvody na zrušenie BSM za trvania manželstva
v zmysle § 148 ods. 2 a § 148a Obč. zák. Súd prvého stupňa vôbec nezisťoval skutkový stav veci,
nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä toho, či
odporcova podnikateľská činnosť predstavuje riziko. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci - t. j. že navrhovateľka uvádza v podstate dva nezlučiteľné
dôvody svojho návrhu. Túto skutočnosť dokazuje aj to (resp. najmä asi to, pozn. odvolacieho súdu), že
vo výzve ho súd žiada o písomné vyjadrenie k pripojenému návrhu na začatie konania a v predvolaní ho
informuje o tom, že má priniesť relevantné listiny a urobiť potrebné návrhy. Podľa odporcu sa v celom
konaní vyskytli rôzne významné formálne porušenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré podrobnejšie
rozvádza v dôvodoch odvolania. Záverom odvolania okrem iného uviedol, že návrh na zrušenie BSM
za trvania manželstva je jedným z množstva krokov, ktoré navrhovateľka voči nemu podnikla ako formu
pomsty.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že ho považuje za zbytočné a
nehospodárne. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vo vyjadrení
uviedla, že návrhom na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva len využila možnosť danú ust. §
148a ods. 2 Obč. zák., pričom dôvodom na podanie návrhu bol predovšetkým hmotnoprávny dôvod na
podanie takéhoto návrhu v zmysle § 148a ods. 2 Obč. zák. Poukázala na to, že na Okresnom súde
Pezinok stále prebieha konanie o rozvod manželov ako aj ÚPP k dvom maloletým deťom, ako aj na to,
že má dôvodné obavy z ďalšieho zadlžovania rodiny manželovými právnymi úkonmi. Ďalej uviedla, že
od januára 2013 s manželom ani nežije, nemá vedomosť o tom ako hospodári a nechce byť zodpovedná
za jeho zmluvné vzťahy.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
stotožňuje, s tým, že považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade,
že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov,
ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto právo majú obaja manželia, môže návrh
podať ktorýkoľvek z nich.

V prejednávanej veci je ťažiskom odvolacieho konania interpretácia ust. § 148a ods. 2 Obč. zák.
Citovaný paragraf je osobitným ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 148 ods. 2 Obč. zák., podľa
ktorého zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo



dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania
manželstva. To znamená, že rozhodnutie súdu nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je tomu v prípade
uvedenom v ustanovení § 148 ods. 2 Obč. zák. V ustanovení § 148a ods. 2 Obč. zák. je dôvod
na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva daný priamo zákonom.
Podanie návrhu v zmysle ust. § 148a ods. 2 Obč. zák. nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo
prekluzívnou lehotou. V konaní súd zisťuje len to, či sú splnené formálne predpoklady, t. j. či jeden z
manželov resp. obaja manželia získali oprávnenie na podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to
oprávnená osoba. Ak v čase rozhodovania súdu bolo oprávnenie manžela na podnikateľskú činnosť už
zrušené, súd zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa ust. § 148a ods. 2 Obč. zák. nemôže.

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť (faktické uskutočňovanie) vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikaním
je teda len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky,
ktoré požaduje zákon, ktoré sú taxatívne vymenované v § 2 ods. 11 Obch. zák. (samostatnosť,
sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku).
Živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Zb.) vymedzuje živnostenské podnikanie tým istým spôsobom,
resp. tými istými znakmi, ako je podnikanie vymedzené v Obchodnom zákonníku. Podnikateľom je osoba
zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom
podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom.

V predmetnej právnej veci majúc na zreteli vyššie uvedené zákonné zásady, je potrebné sa stotožniť so
záverom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo jednoznačne preukázané a účastníkmi konania zhodne
potvrdené, že obaja podnikajú a teda obaja sú podnikatelia. Odporca podniká na základe živnostenského
oprávnenia č. 112-36659, počnúc dňom 15.02.2013. Opak odporca netvrdil a ani nepreukázal. Z
odvolania odporcu pritom bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že dôvody, pre ktoré možno podľa
§ 148a ods. 2 Obč. zák. zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva odpadli.

K námietkam odporcu uplatneným v jeho odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto sú právne irelevantné a
nedôvodné, a to s poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu. Odvolací súd nezistil odporcom
vytýkané pochybenia súdu prvého stupňa, a to napriek dôkladnému preštudovaniu spisového materiálu.
Z odvolacích námietok odporcu je citeľná urputná snaha o zvrátenie záveru súdu prvého stupňa a
prejavy osobnej nespokojnosti odporcu s výsledkom sporu, avšak z obsahového hľadiska sú bez právnej
relevantnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom
na správnu interpretáciu a aplikáciu ust. § 148a ods. 2 Obč. zák. na daný prípad zákonné, správne
a spravodlivé, dôsledne spĺňajúce požiadavky kladené nielen zákonom, ale aj judikatúrou súdov na
náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pri aplikácii § 148 ods. 2 Obč. zák. sa pri splnení zákonných
podmienok môže, ale nemusí vždy zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pretože jeho
rozhodnutie závisí od úvahy súdu („môže ... zrušiť“), pri aplikácii § 148a ods. 2 Obč. zák. v prípade
splnenia tam uvedených zákonných podmienok musí vždy toto spoluvlastníctvo zrušiť („zruší“). Táto
odlišnosť je sprievodným javom zakotvenia už spomenutého vzťahu všeobecnej a osobitnej právnej
úpravy a zároveň tiež vyjadrením významu pripisovaného zákonným rizikám podnikateľskej činnosti
jedného z manželov, prípadne obidvoch, na inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon
túto možnosť negatívnych dopadov považuje v každom prípade za tak významnú, že pri splnení
ostatných podmienok uvedených v § 148a ods. 2 Obč. zák. neponecháva rozhodnutie na úvahe súdu,
ale mu priamo ukladá, aby bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil.

Ak teda súd prvého stupňa za skutkových a právnych okolností bližšie popísaných v odôvodnení
napadnutého rozsudku vyhovel návrhu navrhovateľky, rozhodol vecne správne, a preto, s poukazom
na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko v zmysle
§ 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1313210041

  1. 11. 9. 2013Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 12C/100/2013 z 11. 9. 2013potvrdené
  2. 5. 2. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/708/2013 z 5. 2. 2014 (toto rozhodnutie)