Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/698/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218033 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313218033.1 Uznesenie Krajský súd v Z. v právnej veci navrhovateľky: G. N., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXXX W., Q. XX, M. republika I., právne zast.: V.. V. J., advokátkou, V. námestie 9, Z., proti odporcom: 1. W. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, O., 2. W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, O., obaja právne zast.: V.. X. Tomčom, advokátom, N. 9, Z., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporcov proti uzneseniu T. súdu Z. R. v Z. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX- XX, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : N. súd v Z. uznesenie T. súdu Z. R. v Z. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XXX/XXXX-XX m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, doručený súdu dňa XX.X.XXXX, z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zakázal odporkyni v 1. rade až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v obci O., na H. XX, zapísanými na LV č. XXX N. úradu v Z., M. katastra B. ako rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc.č. XX/X; a pozemok, parc.č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, najmä ich scudziť alebo zaťažiť; a súčasne odporkyni v 1. rade prikázal predmetné nehnuteľnosti na vlastné náklady riadne udržiavať a chrániť pred poškodením alebo akýmkoľvek iným znehodnotením. Napadnutým uznesením odporcovi v 2. rade zakázal, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v obci O., na H. XX, zapísanou na LV č. XXXX N. úradu v Z., M. katastra B., ako pozemok, parc.č. XX/X, záhrady o výmere 796 m2, najmä ho scudziť alebo zaťažiť; a súčasne odporcovi v 2. rade prikázal predmetnú nehnuteľnosť na vlastné náklady riadne udržiavať a chrániť pred poškodením alebo akýmkoľvek iným znehodnotením. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa súd prvého stupňa obmedzil len na citáciu ust. § 76 ods. 1 písm. e), f), a § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., s tým, že „návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní sa vyjadrili k veci samej (žalobu považujú v plnom rozsahu za nedôvodnú, bezzákladnú a doslova zmätočnú), a čo sa týka nariadenia predbežného opatrenia, namietli, že súd rozhodol vecne nesprávne, lebo vec nesprávne právne posúdil. Hoci nebola preukázaná existencia zákonného dôvodu na nariadenie predbežného opatrenia, súd ho nariadil, čím došlo k nedovolenému zásahu do vlastníckeho práva odporcov. Navyše rozsah vydaného predbežného opatrenia, čo sa týka povinností, ktoré im uložil súd, je v plnom rozsahu nedôvodný a doslova nezákonný. Poukázali na to, že už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej, pretože práve s tým úzko súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. V danom prípade pre vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. však neboli vôbec splnené zákonné podmienky a vôbec nebolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Na LV č. XXXX T. úradu v B., odboru katastrálneho pre katastrálne územie O. O., je odporca v 2. rade stále vedený ako vlastník pozemku s parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2. V poznámke tohto listu vlastníctva je uvedené začatie súdneho konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti sp. zn. XX C/XXX/XXXX. Na LV č. XXX je odporkyňa v 1. rade stále vedená ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX, stojacom na pozemku s parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. V časti C: ťarchy tohto listu vlastníctva je vyznačené vecné bremeno v prospech oprávnených: Y. B., nar. XX.X.XXXX a S. B., rod. M., nar. X.X.XXXX. Navrhovateľka nepreukázala v konaní bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by jej hrozila napríklad tým, že odporcovia sa pokúšajú predmetné nehnuteľnosti previesť na tretie osoby, alebo iným spôsobom ich scudziť, zaťažiť a pod.. Od doby, čo predmetné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva (dňom X.X.XXXX), tieto nehnuteľnosti stále vlastnia, a ani v minulosti, ani v prítomnosti sa ich nesnažili predať alebo iným spôsobom previesť na tretie osoby. Taktiež rodičia odporkyne v 1. rade stále v rodinnom dome bývajú v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena. Toto vecné bremeno nebolo doposiaľ nikým zrušené, či už dohodou alebo súdnym rozhodnutím, stále je aj vyznačené na LV č. XXX a oprávnenými sa aj naďalej vykonáva. Odporcovia v odvolaní tiež namietli, že vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nakoľko podľa § 84, § 85 ods. 1, resp. § 88 ods. 1 písm. h) O.s.p. je vo veci miestne príslušným konať a rozhodovať T. súd B.. Z. odporcov (obec O.) je v obvode okresu B., v ktorom sa nachádzajú aj predmetné nehnuteľnosti. Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne ako nedôvodný. K odvolaniu odporcov sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Reagovala na námietky týkajúce sa veci samej s tým, že trvá na tom, že obe zmluvy o prevode nehnuteľností sú absolútne neplatné (nie sú opatrené vlastnoručným podpisom scudziteľky, darovacia zmluva z r. XXXX bola manipulovaná). Navrhovateľka má za to, že dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí hodnotiť iba na základe skutkových a právnych okolností, ktoré vyplývajú priamo z textu návrhu, prípadne z dokumentov priložených k návrhu s cieľom ozrejmiť jeho obsah. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Má za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, a preto žiada toto uznesenie ponechať v právnej relevancii, teda odvolanie odporcov v celom rozsahu zamietnuť. N. súd v Z. ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel k záveru, že odvolanie odporcov je dôvodné. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil uznesenie, ktorým nariadil predbežné opatrenie. Hoci aplikoval ust. § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré mu umožňuje odôvodniť nariadenie predbežného opatrenia „v zjednodušenej forme“ v prípade, ak sa stotožní so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu, neznamená to, že sa môže obmedziť iba na jednoduché konštatovanie o stotožnení sa s argumentami účastníka, navrhujúceho nariadenie predbežného opatrenia. Postup, ktorý v tomto prípade zvolil súd prvého stupňa, nie je v súlade so znením ust. § 76 ods. 4 O.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol a nekonkretizoval skutkové a právne dôvody uvádzané účastníkom, s ktorými sa stotožnil a od ktorých odvodzoval dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Tým došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na logické a konzistentné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Pretože predbežné opatrenie nebolo možné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa, lebo to ust. § 221 ods. 3 O.s.p. odvolaciemu súdu neumožňuje, odvolací súd preskúmal existenciu skutkových a právnych dôvodov osvedčujúcich, resp. neosvedčujúcich, nariadenie predbežného opatrenia. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, navrhovateľka sa vo veci samej domáha určenia, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci O., na H. ul. č. XX, zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX N. úradu v Z., M. katastra B. ako: rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. č. XX/ X, pozemok parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a pozemok parc. č. XX/X, záhrady o výmere XXX m2, je W. B., rod. E., nar. X.X.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX (matka navrhovateľky). Navrhovateľka v žalobe uvádza, že jej matka tieto nehnuteľnosti dedila v celosti po smrti svojho manžela G. B., zomr. dňa XX.XX.XXXX (dedičské konanie bolo vedené pod sp.zn. D XXXX/XX), lebo takto sa vtedy členovia rodiny dohodli. V máji XXXX navrhovateľka emigrovala do I.. V roku XXXX jej matka predala rodinný dom svojmu synovi Y. B., nar. XX.X.XXXX (bratovi navrhovateľky). K domu patrila aj záhrada - pôvodná parcela č. XX/X/X o výmere XXX mX a pôvodná parcela č. XX/X/X o výmere XXX m2, obe dnes zapísané na LV č. XXXX M. katastra v B. už ako nová parcela č. XX/X o výmere XXX m2. Táto záhrada prešla titulom daru do majetku brata navrhovateľky - Y. B., a potom tiež formou daru na jeho vnuka W. Z. (odporcu v 2. rade). Hoci sa navrhovateľka cítila byť nie nepodstatným spôsobom obídená pri delení rodičovského majetku, nemala by podstatnejšie výhrady voči prejavu vôle svojej matky, ak by sa tak za života skutočne rozhodla. Navrhovateľka ďalšie majetkové dispozície po svojom emigrovaní do I. musela vnímať prizmou vtedajšieho nazerania na majetkové postavenie emigrantov. Spoliehala sa preto na korektnosť vzťahov v rodine a usporiadanie podľa morálnych noriem. Približne od roku XXXX o týchto problémoch hovorila s bratom Y., mala záujem získať časť pozemku - záhradu parc. č. XX/X, no bez reálneho efektu. Navrhovateľka zistila, že zmluva o predaji domu z roku XXXX nie je opatrená náležitým podpisom prevádzajúcej - jej matky, ktorá sa v inkriminovanom čase dlhšiu dobu zdržiavala u navrhovateľky v I.. V predmetnej zmluve chýba aj definovanie predajnej ceny a spôsob jej úhrady. Darovacia zmluva z roku XXXX, týkajúca sa parcely č. XX/X, ako vlastníka záhrady uvádza inú osobu. Z týchto dôvodov sú obe citované zmluvy zo zákona absolútne neplatnými, a preto sa navrhovateľka domáha reštitúcie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech svojej matky. Nazdáva sa, že 15 rokov pred svojou smrťou nemala jej matka žiadny rozumný dôvod zbaviť sa rodinného domu a priľahlého pozemku. Súčasne so žalobou podala navrhovateľka aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že vzhľadom na opísanú situáciu má dôvodné a závažné pochybnosti o platnosti prevodov vlastníctva. Poukázala na to, že obe predmetné nehnuteľnosti sú predmetom ďalších a ďalších majetkových transakcií, čím došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľky, jej matky, a jej brata. Prípadné nové majetko-právne dispozície s uvedenými nehnuteľnosťami by viedli k ďalšiemu neopodstatnenému poškodzovaniu jej práv a jej odvodených práv, ako aj práv jej brata Y.. Prípadné ďalšie prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam by nielen skomplikovali situáciu navrhovateľky, ale aj nutne hatili rozhodovanie súdu. V žalobe navrhovateľky sa tiež uvádza, že ju zasiela na vedomie M. katastra v B. na vyznačenie poznámky na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXXX o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti podľa § 44 a O.s.p.. Po zhodnotení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to aj z hľadiska namietaných skutočností v odvolaní odporcov, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade neboli, a ani v čase rozhodovania odvolacím súdom, nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný na súd dňa XX.X.XXXX spolu so žalobou vo veci samej, a navrhovateľka ho odôvodňovala potrebou dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania vzhľadom na obavu z ďalšieho poškodzovania jej práv, ku ktorému by mohlo dôjsť ďalšími majetkovými transakciami s nehnuteľnosťami. Tým jej vznikla povinnosť osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach. K svojmu návrhu okrem výpisov z LV č. XXX zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, a LV č. XXXX zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX, ktorými preukazovala vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčiace odporcom, však žiadne listinné dôkazy nepredložila. Dôvodnosť pochybností o platnosti prevodov vlastníctva z jej matky na jej brata Y. B. (náležitosti zmluvy, spochybňovanie podpisov matky) len tvrdila, ale ničím nepreukázala. Až odporcovia k svojmu odvolaniu doložili okrem iného kópiu kúpnopredajnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX a kópiu darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, z ktorých vyplýva opak tvrdení navrhovateľky - obe zmluvy boli podpísané W. B. pred matrikárkou W. O.. S platnosťou oboch zmlúv sa však ako s prejudiciálnou otázkou bude zaoberať súd prvého stupňa v konaní o veci samej, pokiaľ si kladne ako prvotnú otázku vyrieši otázku naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení. Navrhovateľka doteraz ani ničím nepreukázala, že by jej hrozila bezprostredná ujma, hoci bez preukázania existencie takéhoto nebezpečenstva nie je splnená druhá podmienka nariadenia predbežného opatrenia. Len samotná hypotetická možnosť, že by odporcovia akokoľvek s predmetnými nehnuteľnosťami nakladali, neodôvodňuje potrebu upravovať pomery účastníkov, lebo až ohrozenie nároku dovoľuje súdu nariadiť predbežné opatrenie. Toto ohrozenie musí byť konkrétne, reálne a musí byť oprávneným účastníkom vždy osvedčené. Navrhovateľka doteraz žiadnym spôsobom nepreukázala opodstatnenosť týchto svojich obáv, neuviedla žiadne konkrétne konanie odporcov, ktoré by nasvedčovalo, že predpokladaný úmysel nakladať s nehnuteľnosťami naozaj majú, resp. že v tomto smere podnikajú konkrétne kroky. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov je pochybná aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka podala predmetný návrh s veľkým časovým odstupom po sporných prevodoch svojej matky na brata navrhovateľky - Y. B. s jeho manželkou S. (kúpnopredajný zmluva z roku XXXX), resp. na brata navrhovateľky a na svoju vnučku W. B. - dcéru Y. B. (darovacia zmluva z roku XXXX), a až po 3,5 roku od prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z Y. B. s manželkou na ich rodinných príslušníkov - svoju dcéru R.. W. Z., rod. B. a vnuka W. Z. (darovacia zmluva z roku XXXX). Navyše navrhovateľka predmetný návrh podala až po vyše 20 rokoch po zásadnej zmene spoločenských pomerov v bývalom J., ktoré mohli mať nejaký vplyv na jej emigráciu. Odvolací súd okrem toho poukazuje na ust. §§ 44a a 159a O.s.p., zavedené zákonom č. 384/2008 Z.z., ktoré umožňujú účastníkom konania dosiahnuť stav, ktorý má v konečnom dôsledku z hľadiska ochrany vecných práv k nehnuteľnostiam obdobné účinky, ako predbežné opatrenie nariadené podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p.. Ako vyplýva z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. O. O., je na ňom vyznačená poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XX/X. Takáto poznámka (§ 39 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) vyjadruje, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená, a preto aj v prípade, že by navrhovateľka dostatočne osvedčila naliehavosť dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov (čo však doteraz neurobila), bolo by nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2. rade za tohto stavu neúčelné. Prečo uvedená poznámka nie je vyznačená aj na LV č. XXX, zo spisu nevyplýva. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách odvolacieho konania spojených s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Čo sa týka námietky odporcov týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti T. súdu Z. R., odvolací súd poukazuje na ust. § 105 ods. 1 veta prvá a tretia, ods. 2 O.s.p., podľa ktorých súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd ešte predtým, ako začne konať o veci samej, musí sa ex offo zaoberať výlučnou miestnou príslušnosťou (§ 88 O.s.p.), a pokiaľ dospeje k záveru, že nie je výlučne miestne príslušným súdom, vec postúpi príslušnému súdu. Pokiaľ dospeje k záveru, že vec nemá byť postúpená výlučne miestne príslušnému súdu, vzhľadom na odporcami vznesenú námietku nepríslušnosti konajúceho súdu, musí skúmať miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.