Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/196/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221331 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313221331.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. L. R. V. G. D. O. D. X. F. M. Á. , bytom P., I. Č.. XX, proti odporcovi: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Bratislava, Rožňavská č. 1, IČO: 359 149 39, o vydanie režinky, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 17. decembra 2013, č.k. 12 C 202/2013-7, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 17.12.2013, č.k. 12 C 202/2013-7, zastavil konanie podľa ustanovenia § 103, § 104 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pretože konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou konania spočívajúcou v absencii právomoci súdu vo veci konať podľa § 7 ods. 1 až 3 O.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu; súčasne rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6 v Bratislave. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu k vydaniu rozhodnutia o priznaní železničného preukazu (režinky), avšak v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. určovať osobitnú tarifu na prepravu zamestnancov železničnej spoločnosti, pre osoby im blízke v rozsahu určenom železničnou spoločnosťou a pre dôchodcov, ktorí boli pred odchodom do dôchodku zamestnanci železničnej spoločnosti, patrí do kompetencie predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že postup súdu považuje za nesprávny s poukazom na to, že je diskriminovaná a domáha sa iba toho, čo jej za 33 rokov odpracovaných u železníc patrí. Poukázala na to, že jej spor so železničnou spoločnosťou trvá od r. 1998, kedy ju dali zo zdravotných dôvodov do čiastočného invalidného dôchodku. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne a právne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.10.2013 domáha toho, aby bol odporca súdom zaviazaný udeliť jej výnimku na poskytnutie cestovnej výhody (tzv. režinky) ako bývalému zamestnancovi železníc. Poukázala na to, že o udelenie výnimky žiadala od r. 1998 už sedem krát, pričom všetky jej žiadosti boli zamietnuté a konaním odporcu sa cíti byť diskriminovaná. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní len ak to ustanovuje zákon. Súdne konanie v občianskoprávnych sporoch prebieha podľa presne ustanovených pravidiel vymedzených Občianskym súdnym poriadkom, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Za neodstrániteľný nedostatok podmienok konania sa považuje aj nedostatok právomoci súdu (§ 7, § 8 O.s.p.), ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. l O.s.p., prípadne vec postúpiť inému orgánu. Cestovné výhody sú poskytované zamestnancom železničnej spoločnosti, osobám im blízkym a dôchodcom, ktorí boli pred odchodom do dôchodku zamestnancami železničnej spoločnosti v zmysle tarify určenej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorého pôsobnosť v tomto smere vyplýva z § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, v spojení s § 9 písm. b/ zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podmienky poskytovania zamestnaneckých cestovných výhod upravuje interná norma - Zamestnanecké cestové výhody poskytované Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s., Predpis ZSSK Ok 10, vydávanie ktorého predpisu je v pôsobnosti predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ako právneho nástupcu Železničnej spoločnosti, a.s.) v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti, a.s. v znení neskorších predpisov. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je v zmysle § 35 písm. a/ zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach orgánom verejnej správy vo veciach dopravy na dráhach, z čoho vyplýva jeho právomoc rozhodovať v otázkach osobitnej tarify cestovného, pričom na toto konanie sa podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok). S poukazom na ostatne citované zákonné ustanovenia má právomoc rozhodovať o podaniach namietajúcich diskriminačné konanie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v otázkach osobitnej tarify cestovného pre zamestnancov železníc a organizácií podieľajúcich sa na činnosti železníc, požívateľov dôchodkov, ako aj ich rodinných príslušníkov, v rámci svojej kompetencie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Súd všeobecného súdnictva nemá právomoc zasahovať do kompetencií orgánu verejnej správy vo veciach dopravy na dráhach, a teda nemá ani právomoc nariadiť Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. udeliť navrhovateľke výnimku pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie cestovných výhod, resp. rozhodovať v jednotlivých prípadoch o povinnosti použitia osobitnej tarify na prepravu zamestnancov, či dôchodcov, ktorí boli pred odchodom do dôchodku zamestnancami železničnej spoločnosti. V posudzovanej veci sa totiž nejedná o spor a ani o inú právnu vec v takom význame, ako to má na mysli § 7 ods. 1 O.s.p.; zákon č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach neustanovuje takúto právomoc súdu (§ 7 ods. 3 O.s.p.). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže konanie bolo zastavené a nebol daný zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. c/, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.