Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/118/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221470 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313221470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. T.E., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. A. XXXX/XXA, D. S. - Q. X., zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, advokátom, AK so sídlom Detvianska 14 Bratislava, a otec - D. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. X, Š. - T., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.01.2014, č.k. 38P 275/2013-58, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.01.2014, č.k. 38P 275/2013-58 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v plnej miere nedôvodný, keďže otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe od posledného rozhodnutia o výživnom apríli 2012 žiadnu zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie výživného na maloletého. Pokiaľ otec poukazoval na svoju zlú finančnú a ekonomickú situáciu a na zmeny v budúcnosti, ktorými chce situáciu zlepšiť ( kurz NBS ) mal za to, že na uvedené nie je možné prihliadať pri rozhodovaní o úprave vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a vyživovaciu povinnosť z uvedených dôvodov znížiť. Pri rozhodovaní zohľadnil, že otec žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že sa snaží svoju finančnú a ekonomickú situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšiť, napr. nájdením si zamestnania s lepším finančným ohodnotením, prípadne ďalšej práce popri svojom riadnom pracovnom pomere. Vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti uviedol, že každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, teda nie je podstatné to, koľko rodič zarobí, ale to, koľko je s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný zarobiť. U otca konštatoval, že je zdravým jedincom, ktorý nie je pri výkone práce obmedzený žiadnymi subjektívnymi okolnosťami, pre ktoré by bola jeho schopnosť dosahovať príjem a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v riadnom rozsahu obmedzená, či znížená. Pri rozhodovaní prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o maloletého, pričom mal za to, že výlučná osobná starostlivosť i zabezpečenie bývania je plnením si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, z ktorého dôvodu nie je možné, aby sa matka, ktorá uvedené zabezpečuje, podieľala výrazne vyššou mierou i na úhrade ostatných odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní v rámci hodnotenia dôkazov na strane dieťaťa prihliadol tiež na zmenu pomerov, spočívajúcu v nástupe maloletého na povinnú školskú dochádzku od septembra 2013, s čím boli a sú nevyhnutne spojené zvýšené výdavky, keďže maloletému bolo potrebné zakúpiť rôzne potreby, pomôcky, naďalej je potrebné každomesačne uhrádzať náklady spojené s návštevou školy, ako je strava, školský klub, dokupovanie školských pomôcok a potrieb, či aktivity poriadané školou. So školskou dochádzkou sa začal maloletý venovať i mimoškolskej činnosti, ako je výučba jazyka, tanečná a športová činnosť, ktoré činnosti je potrebné u každého maloletého dieťaťa podporovať a úhradu nákladov s tým spojených zahŕňať do vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, keďže uvedené aktivity výraznou mierou prispievajú k zdravému fyzickému a psychickému vývoju maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené mal za to, že zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému by vážnym spôsobom ohrozilo jeho celkový zdravý vývoj. K príjmu matky, ktorá bola v čase posledného rozhodovania súdu nezamestnaná uviedol, že vyšší príjem matky než je deklarovaný príjem otca je síce zmenou pomerov, avšak nie zmenou, na základe ktorej by bolo možné znížiť vyživovaciu povinnosť otca ako povinného rodiča. Mal za to, že skutočnosť, že príjem rodiča, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti sa zvýšil, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom preto, aby sa vyživovacia povinnosť povinného rodiča znížila. S poukazom na uvedené doposiaľ určené výživné vo výške XXX € mesačne na maloletého považoval za plne adekvátne odôvodneným potrebám a záujmom maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného rodiča, na strane ktorého nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie súčasnej vyživovacej povinnosti, ktoré plnenie by potom následne musela suplovať matka maloletého. Vo vzťahu k podnikateľským aktivitám otca poukázal tiež na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a síce, že potom ako otec maloletého uzatvoril svoju prevádzku v Š. na I. R. XX a fakticky prestal vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, tento priestor prevzala spoločnosť, ktorej jedinou spoločníčkou je partnerka otca a ktorá ho prostredníctvom tejto spoločnosti i zamestnala ako predavača v novootvorenej prevádzke, ktorá sa venuje prakticky identickej činnosti, akej sa venoval v čase, kedy v predmetnej prevádzke podnikal, otec maloletého. Uvedenú skutočnosť zo strany otca vyhodnotil ako účelovú, poskytujúcu priestor pre pochybnosti o skutočných osobných, príjmových, zárobkových a celkových majetkových pomeroch otca maloletého. Vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu, t.j. výživné na maloletého znížiť zo sumy XXX € mesačne na sumu XX € mesačne od 01.08.2013. V prvom rade poukázal na to, že pri rozhodovaní o výživnom v roku 2012 Okresný súd Bratislava I pri schválení rodičovskej dohody vychádzal z jeho príjmu vo výške X.XXX,XX € ( 20 x XXX,XX € ),čo v rozsudku zo dňa 02.04.2012 aj výslovne konštatuje. S výškou výživného v rámci rodičovskej dohody súhlasil z dôvodu, že v roku 2011 sa mu pomerne dobre darilo, jeho priemerný mesačný príjem bol cca X.XXX €. V roku 2012 sa mu však postupne nedarilo stále viac a viac, až pod tlakom všetkých okolností bol donútený ukončiť svoje podnikanie. Ukončil prenájom obchodných priestorov, odpredal zásoby tovaru a zamestnal sa. Pokiaľ ide o úvahu súdu v tom smere, že ukončenie nájmu priestorov, v ktorých predtým vykonával podnikateľskú činnosť a následné prevzatie týchto priestorov do podnájmu obchodnej spoločnosti Y. Y..N..K.., ktorej jedinou konateľkou a spoločníčkou mala byť jeho priateľka je z jeho strany len účelové konanie, s touto nesúhlasil. Je pravdou, že s U.. M. K. tvorili istú dobu pár, v súčasnosti majú medzi sebou len vzťah pracovný, pani U.. K. využila to, že má s predajom isté skúsenosti, ponúkla mu zamestnanie. Napriek tomu, že suma XXX € v čistom nie je možno najvyššia, pre neho znamená istý a stabilný príjem. Uviedol, že má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou, odbor mechanik strojov a zariadení, venoval sa však vždy jedine predaju, preto úvahy súdu o tom, že si má nájsť lepšie platenú prácu považoval za neopodstatnené. Rovnako poukázal na podstatnú zmenu okolností na strane matky, keď v čase pôvodného rozhodovania o výživnom bola nezamestnaná, mala príjem XXX € podporu v nezamestnanosti, v súčasnosti je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Y. Y..N..K.. s čistým príjmom XXX €, vlastní aj jednoizbový byt na Š. I. T. U.. Pokiaľ ide o výdavky maloletého nespochybnil, že v súvislosti s jeho výchovou sú spojené výdavky, avšak suma XXX €, ktorú matka uviedla, ako potreby maloletého mu pripadala pri X ročnom dieťati ako účelovo nadhodnotená. K odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na účelovosť tvrdení otca ako na pojednávaní, tak aj v odvolaní, pretože otec v konaní o určenie výživného v roku 2012 uviedol, že má príjem XXX € mesačne a s výškou výživného súhlasil. S poukazom na uvedené, tvrdenie otca, že súd pri určovaní výživného vychádzal z jeho príjmu X.XXX € mesačne je nepravdivé. Nesúhlasila ani s tvrdením otca, že s pani K., na ktorú previedol spoločnosť a ktorá pokračuje v jeho podnikateľskej činnosti nemá nič, keďže podľa jej vedomostí sa s menovanou zasnúbil. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb ako maloletého F., tak aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami, rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.04.2012, č.k. 1P 169/2010-168. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného. Pokiaľ ide tvrdenie otca uvedené v odvolaní o znížení jeho príjmu oproti roku 2012, s týmto tvrdením otca sa odvolací súd nestotožnil, rovnako sa nestotožnil s tvrdením otca, že Okresný súd Bratislava I pri schvaľovaní rodičovskej dohody rozsudkom z 02.04.2012 vychádzal z jeho príjmu X.XXX,XX € a že by takýto príjem bol výslovne uvedený v predmetnom rozhodnutí. Pokiaľ ide o príjem otca, odvolací súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie otca v danom konaní na pojednávaní dňa 14.01.2014, kedy otec uviedol, že v čase určovania výživného bol súkromným podnikateľom a dosahoval príjem okolo XXX €, t.č. od apríla 2013 je zamestnaný v spoločnosti Y. Y..N..K.., jeho príjem je XXX €. Vo vzťahu k ukončeniu podnikania otca, podľa tvrdenia otca stratového podnikania a následného prevzatia prevádzky spoločnosťou, ktorej jedinou spoločníčkou je priateľka otca, odvolací súd dospel k úvahe zhodnej s úvahou súdu prvého stupňa, t.j. že išlo o účelové konanie otca a ako na také naň neprihliadal. Tým, že v konaní o zmene rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa je potrebné zisťovať a vyhodnocovať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, súd prvého stupňa správne v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine zisťoval aj zmenu pomerov na strane maloletého a matky dieťaťa. U matky maloletého je pravdou, že oproti roku 2012 došlo k zvýšeniu jej príjmu z XXX € na XXX € mesačne, samotná táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom na zníženie výživného zo strany otca, tak ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, tieto sa od roku 2012 nezmenili. Vzhľadom na vek maloletého súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zmene výživného správne na strane matky zohľadnil aj jej osobnú starostlivosť o maloletého. Na rozdiel od rodičov podľa názoru odvolacieho súdu k výraznej zmene pomerov oproti roku 2012 došlo na strane maloletého, a to jeho nástupom do 1.ročníka základnej školy od 01.09.2013, keďže od uvedeného obdobia sa jeho náklady zvýšili o hradenie poplatkov v škole, nákup školských pomôcok, hradenie záujmových krúžkov a pod.. Uvedený nárast potrieb v súvislosti so vzdelávaním maloletého je nesporný a ako na taký bolo potrebné naň pri rozhodovaní o výživnom prihliadať. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, vyhodnotiac pomery a najmä zmenu pomerov na strane otca, odvolací súd dospel k právnemu záveru zhodnému s právnym záverom súdu prvého stupňa, t.j. že na strane otca oproti roku 2012, kedy bolo výživné na maloletého určované, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by a najmä po zohľadnení nárastu potrieb maloletého v súvislosti s jeho vzdelávaním odôvodňovala zníženie výživného. S poukazom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.