Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/152/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229778 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313229778.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. H., V.. XX.XX.XXXX D. D. H., V.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, deti rodičov: matka - R.. R. H., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX/XX, E. K. - J. a otec - S. H., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XXX/XX, E. K. - Jánošíková, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku starých rodičov R. R., V.. XX.XX.XXXX D. R.I. R., V.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Q. XXXX/X, T. - X. s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 27.01.2014, č.k. 38P 347/2013-31, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 27.01.2014, č.k. 38P 347/2013-31 zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zákazom styku starých rodičov R. s maloletými deťmi, keď po zvážení všetkých skutočností prípadu a oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že nie je dôvodný. Návrh otca vo vzťahu k starým rodičom R. posúdil podľa § 76 ods. 2 O.s.p., konštatujúc, že od starých rodičov nie je možné spravodlivo požadovať uloženie povinnosti spočívajúcej v zákaze styku s maloletými deťmi - S. D. D., naviac majúc za to, že starí rodičia nie sú ani žiadnym spôsobom zainteresovaní v konaniach, v ktorých účastníkmi konania sú rodičia maloletých detí. Za potrebné považoval tiež uviesť, že nie je možné s určitosťou s ohľadom na vykonané dokazovanie konštatovať, že akékoľvek prípadné konanie starých rodičov maloletých detí je príčinou narušených vzťahov medzi maloletými deťmi a otcom a teda i prípadnej nerealizácie styku otca s deťmi. Pre úplnosť uviedol, že ani pri absencii vyššie uvedených dôvodov by nebolo možné návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, nakoľko v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia súd nemá možnosť vykonať dokazovanie potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a vychádza iba z dôkazov predložených navrhovateľom, t.j. otcom maloletých detí, ktorých obsah však nezakladá relevantný dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, vyhovieť jeho odvolaniu v zmysle ním podaného návrhu. Mal za to, že osvedčil danosť práva a základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, a to bez akýchkoľvek pochybností o potrebe predbežnej úpravy. Opätovne poukázal na protiprávne konanie starých rodičov R. voči nemu a deťom, v dôsledku čoho opakovane podal na nich trestné oznámenie, taktiež poukázal na protiprávne konanie matky detí, ktorá mu bráni v styku s deťmi, bráni mu aj v užívaní a vstupe do bytu. Súd prvého stupňa všetky ním osvedčené skutočnosti ignoroval, svoje rozhodnutie odôvodnil iba irelevantnými výpismi z Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že od starých rodičov nie je možné spravodlivo požadovať uloženie povinnosti spočívajúcej v zákaze styku s maloletými deťmi. Podľa jeho názoru v návrhu uviedol niekoľko závažných dôvodov, pre ktoré je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné, ani k jednému sa sudkyňa nevyjadrila. Podľa jeho názoru v návrhu osvedčil aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, t.j. zabezpečenie práva detí na styk s ním a jeho práva na realizáciu styku s deťmi a zabezpečenie ukončenia psychického týrania detí zo strany starých rodičov R., s cieľom dosiahnuť jeho úplné odvrhnutie ( syndróm zavrhnutého rodiča ). Namietal taktiež zastúpenie detí kolíznym opatrovníkom, keďže spolu s uznesením o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie mu bolo doručené uznesenie o ustanovení opatrovníka pre deti. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd napriek námietkam otca uvedeným v jeho odvolaní sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle jeho návrhu. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal jednak z obsahu návrhu otca, ako aj z ďalších v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov, konkrétne ide o trestné oznámenia, uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 31.12.2013, č.k. 12C 288/2013-18 a uznesenie z 13.05.2013, č.k. 11C 73/2013-24. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi ako manželmi sú značne napäté, z čoho pramenia aj nezhody v oblasti výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. S poukazom na uvedené je potrebné, aby si rodičia v prvom rade pokiaľ to nie je možné dohodou, tak súdnym rozhodnutím upravili svoje rodičovské práva a povinností k ich maloletým deťom, nakoľko tak ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je možné od starých rodičov zo strany matky spravodlivo požadovať nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu otca. Naviac odvolací súd dáva do pozornosti, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať vo veci samej, t.j. návrh sa musí vzťahovať k určitému konkrétnemu konaniu, do skončenia ktorého sa má navrhovateľovi poskytnúť dočasná ochrana. V danej veci z obsahu návrhu otca nie je zrejmé, k akému konaniu sa viaže jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia a pokiaľ otec žiadal nariadiť predbežné opatrenie do skončenia konania o rozvod manželstva, správne konštatoval súd prvého stupňa, že starí rodičia zo strany matky nie sú účastníkmi konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na ust. § 74 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia sú tí, ktorí by nimi boli keby išlo vec samú. Pokiaľ ide o námietku otca o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva, z ktorého dôvodu rozhodnutie o predbežnom opatrení nevyžaduje jeho odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.., resp. § 169 ods. 1, 2 O.s.p.. S poukazom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.