Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/481/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204469 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314204469.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ H.. T. S., W. U.E. Č.. XXX/XX, A., 2/ O. W., W. S. XXX/XX, W., obe zastúpené JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, Račianska 62, Bratislava, proti odporcom: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ DMB Management, s.r.o., so sídlom Zadunajská cesta 406/27, Bratislava, IČO: 47 324 325, zast. Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. marca 2014, č.k. 11C 71/2014-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateliek 1/, 2/ na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . V časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania napadnuté uznesenie mení tak, že odporcom 1/,2/ náhradu trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľky 1/, 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ k rukám ich právneho zástupcu titulom náhrady trov odvolacieho konania sumu 200,74 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky 2/, nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. P., evidované katastrálnym úradom v W., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako byt č. XX, na X. podlaží, vchod č. XX, S., v bytovom dome so súpisným č. XXX, na parcele reg. C č. XXXXX/X a parcela č. XXXXX/X a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a navrhovateľkám 1/, 2/ uložil povinnosť podať v lehote 60 dní na súde návrh na začatie konania, ktorým sa budú domáhať určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 11.9.2008 a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11. 9.2008. Navrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ O.s.p. a § 76 ods. 4 O.s.p. stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého navrhovateľka 1/ uzatvorila s odporcom 1/ zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, keď podmienkou čerpania úveru bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti ako predmetu zabezpečenia, okrem zmluvy o úvere bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam navrhovateľky 2/, a podľa navrhovateľky obe zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, preto sú od počiatku neplatné. Navrhovateľka 1/ úver splácala, jej zdravotné problémy však neskôr mali za následok neschopnosť úver splácať a napriek snahe navrhovateliek riešiť situáciu dostali oznámenie o začatí realizácie výkonu záložného práva zo dňa 17.1.2014 a bola im doručená výzva o umožnenie vykonania ocenenia nehnuteľnosti predmetu dražby. Podľa navrhovateliek odporca nerešpektoval primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkol im odklad splátok, pričom hodnota predmetu záložného práva je nepomerná oproti dlhu a ide o hrubý a zjavný nepomer zakladajúci rozpor s dobrými mravmi. Odporca už začal s výkonom záložného práva, preto mali za osvedčenú skutočnú hrozbu vo vzťahu k právam navrhovateľky 2/, že nehnuteľnosť, v ktorej býva, bude predaná na dobrovoľnej dražbe, ktorým konaním odporcu bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa po stotožnení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu dospel k záveru, že sú splnené dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľky podľa neho osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, bez ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich práva, keď z priloženého listu vlastníctva zistil, že bol začatý výkon záložného práva na byt č. XX na X. poschodí obytného domu na S. J.. XX v W. vo vlastníctve navrhovateľky 2 v prospech odporcu 2/. Mal za to, že ak by odporca 2/ pokračoval v jeho výkone a došlo by k predaju nehnuteľnosti, bol by ohrozený výkon rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešným navrhovateľkám náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili. Proti tomuto uzneseniu podal odporca 2 riadne a včas odvolanie, ktorým ho žiadal zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na tú skutočnosť, že výška úveru navrhovateľky 1/ bola ku dňu postúpenia pohľadávky z odporcu 1/ na odporcu 2/ v sume 65.829,60 Eur, ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ešte vyššia, nakoľko nebola uhradená ani časť postúpenej pohľadávky. Výška pohľadávky ďalšieho veriteľa, spoločnosti H-PROBYT, s.r.o., bola k dátumu 4.4.2014 vo výške 8.378,92 Eur a okrem uvedených súm na založenej nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Pohľadávky viacerých veriteľov teda presahujú sumu 74.200,- Eur, pričom všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti je 80.100,- Eur. Výška pohľadávok veriteľov a ani samotná jeho pohľadávka teda podľa neho nie je v hrubom nepomere oproti cene zálohu. Tvrdil, že predmetné zmluvy sú stručné a jasné, bez akýchkoľvek drobných poznámok a odkazov, boli uzavreté v septembri 2008 za platnosti inej právnej úpravy, preto nemôže nastať právny stav, ktorý by založil neplatnosť jednotlivých zmlúv ako celku. Pozornosť upriamil na to, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebola špecifikovaná žiadna konkrétna neprijateľná zmluvná podmienka, navyše i za jej prípadnej existencie by podľa jeho názoru bolo povinnosťou navrhovateľky 1/ vrátiť dlh vo výške istiny, t.j. sumu 47.395,69 Eur. Preto ani v tomto smere nemožno jeho postup hodnotiť ako neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že práve navrhovateľky ho mali po obdržaní oznámenia o začatí a spôsobe výkonu záložného práva kontaktovať s návrhom splátkového kalendára. Poukázal na výšku úrokov z omeškania (18.371,25 Eur), čo dokazuje dlhodobé nesplácanie poskytnutého bezúčelového úveru. K podanému odvolaniu odporcu 2/ sa vyjadril odporca 1/ písomným podaním zo dňa 20.5.2014 a považoval svoju účasť v predmetnom konaní za nedôvodnú vzhľadom na postúpenie pohľadávky odporcovi 2/, ktorá skutočnosť zakladá nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Zároveň sa stotožnil s odvolacími argumentmi odporcu 2/ v tom, že navrhovateľky neoznačili žiadne konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky a ani ich neprijateľnosť neodôvodnili. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia teda označil za neodôvodnený. Uviedol, že podľa platnej legislatívy záložný veriteľ nie je povinný uplatniť najskôr iný spôsob uspokojenia svojej pohľadávky, napriek tomu však podľa neho odporca 2/ k výkonu záložného práva nepristupuje neodôvodnene a predčasne, pretože úver nebol splácaný dlhodobo, uspokojenia svojej pohľadávky sa nedomohol a navrhovateľky neprejavili úmysel svoj záväzok plniť a od postúpenia pohľadávky neuhradili ani jej časť. Poukázal na to, že nedošlo k prejaveniu ochoty splatiť mu alebo odporcovi 2/ ani obdržanú sumu. Konštatoval, že platná legislatíva SR výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby umožňuje a konania prebiehajúce na ESĽP nesmerovali k vysloveniu neprípustnosti takejto formy jeho výkonu.. Poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na vedení sporu vo veci samej, z ktorého dôvodu je nariadenie predbežného opatrenia neopodstatnené. Navrhovateľky 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu odporcu 2/ nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ je dôvodné. Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy a nenahraditeľná škoda, alebo že by výkon v budúcnosti predpokladaného súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že reálne a bezprostredne hrozí vznik škody. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť prostriedkom zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 O.s.p.), sledujúca tým dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí nejaká povinnosť z hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa jej plneniu. Avšak aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie predbežného opatrenia predstavuje. O potrebe predbežného opatrenia nesmú byť teda vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Musí dôjsť teda k osvedčeniu takého stavu vo vzťahu účastníkov, z ktorého nasvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutiu v prospech navrhovateľa. Predbežné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení navrhovateľa. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho názoru, že v danom prípade podmienky na vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. jednou zo zákonných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ide o osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku, ktorý má byť predmetom nasledujúceho konania vo veci samej. Podľa návrhu navrhovateliek predmetom tohto meritórneho konania má byť určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva vzhľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v nich. Navrhovateľky však nielen že neosvedčili v návrhu existenciu takýchto neprijateľných zmluvných podmienok, teda neuviedli, v čom ich neprijateľnosť spočíva, ale žiadnu konkrétnu neprijateľnú podmienku predmetných zmlúv ani nešpecifikovali. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v danej veci neobsahoval riadne všetky zákonom požadované náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 75 ods. 3 O.s.p., t.j. navrhovateľkám adresovať výzvu na odstránenie vád podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že takýto procesný postup súdom prvého stupňa nebol zvolený, odvolaciemu súdu vzhľadom na ust. § 221 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je možné zrušiť len pre prípad zastavenia konania, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia pre neosvedčenie nároku vo veci samej zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie či zrušenie, pretože nemožno konštatovať, že by odvolací súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy, ako i vzhľadom na skutočnosť, že i v prípade ich existencie by tieto nezakladali neplatnosť predmetných zmlúv v celosti. Taktiež odvolávanie sa na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nedôvodné vzhľadom na skutočnosť, že podľa jeho čl. 8 ods. 1 síce má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, avšak ochrana je poskytovaná .len proti neoprávneným zásahom, keď v danom prípade zásah odporcu 2/ neoprávnený nie je vzhľadom na zmluvný vzťah založený zmluvou o zriadení záložného práva, ktorej neplatnosť v danom štádiu osvedčená nebola. V zmysle vyššie uvedeného potom odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie či zrušenie, pretože nemožno konštatovať, že by odvolací súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodol aj o trovách prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nakoľko im tieto nevznikli. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca 2/ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v súdnom poplatku za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (1. Prevzatie a príprava zastúpenia, 2. Podanie písomného odvolania) pri sadzbe 61,85 Eur za úkon, k tomu 2x režijný paušál vo výške 8,04 Eur a DPH vo výške 20 %, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 167,74 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.