Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/296/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205408 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314205408.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. N., R.. XX.XX.XXXX O. A. N., R.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Č.I.. N. XXX/XX, D., a otec - X. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. XXXX/XX, I., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.04.2014, č.k. 37P 92/2014-31, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 29.04.2014, č.k. 37P 92/2014-30 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú S. N., R.. XX.XX.XXXX, zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, a na maloletého A. N., R.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, u oboch detí počnúc dňom 01.05.2014. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.11.2009, č.k. 43C 74/2009-81, vo výroku o výživnom na maloleté deti. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2009 dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Porovnávajúc pomery na strane maloletých detí s pomermi v čase určovania výživného v roku 2009 dospel k záveru, že potreby detí vzrástli úmerne ich veku, vzrástli aj náklady na vzdelávanie detí, keď S. navštevuje 7. triedu, A. 3. triedu základnej školy, a to v rozsahu, ktorý treba považovať za podstatnú zmenu pomerov a ako takú je potrebné premietnuť ju do výšky výživného. Určené výživné považoval za primerané aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Pokiaľ ide o nezamestnanosť otca, napriek uvedenej skutočnosti mal za to, že majetkové pomery otca ( vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu a viacerým nehnuteľnostiam ) mu umožňujú určené výživné na deti platiť. Pri určovaní výšky výživného prihliadol i na skutočnosť, že otec nad rámec určeného výživného na deti inak neprispieva, rovnako aj na skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Zmenu pomerov ustálil prvým dňom nasledujúceho mesiaca po rozhodnutí vo veci samej. Pokiaľ matka žiadala výživné na maloletú S. zvýšiť na XXX € mesačne a na A. na XXX € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol, zohľadniac vyčíslené výdavky na deti, ako aj povinnosť zo strany matky prispievať na výživu detí. Vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že pri rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine prihliadol na zmenu pomerov na strane maloletých detí, nezohľadnil však už zmenu pomerov na jeho strane. V čase keď bolo výživné určované dosahoval stabilný príjem, tento stav trval iba do marca 2014, kedy v dôsledku ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa o príjem prišiel. Toho času je nezamestnaný, jeho príjem tvorí podpora v nezamestnanosti vo výške XXX €. Jeho čistý príjem sa teda znížil na polovicu, avšak výživné bolo súdom prvého stupňa zvýšené takmer o dvojnásobok. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o jeho schopnosti platiť zvýšené výživné založil na jeho údajne dostačujúcich majetkových pomeroch uviedol, že tieto sa medzičasom zmenili. Osobné motorové vozidlo už nevlastní, nebol schopný uhrádzať náklady spojené s prevádzkovaním auta, preto auto bol nútený predať, taktiež aby z predaja uhradil splatné záväzky z kúpnej ceny. Čo sa týka vlastníctva k nehnuteľnosti uviedol, že 1/8 rodinného domu v I. Z. výživné na dve deti nezaplatí, navyše predaj 1/8 domu je komplikovaný, prakticky nikto nekúpi spoluvlastnícky podiel 1/8 na rodinnom dome mimo svojej vlastnej rodiny, to isté platí aj o záhradnej chate, ktorej hodnota je zanedbateľná. Podľa jeho názoru životná úroveň matky maloletých detí značne prevyšuje jeho, zatiaľ čo on prišiel o zamestnanie a platí výživné zo skromnej podpory v nezamestnanosti, matka bola schopná vyčleniť prostriedky na dovolenku s deťmi, ktorú absolvovali. Pokiaľ ide o zmenu jeho osobného stavu uzavretím manželstva dňa 11.09.2010, z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa vyčíslil príjem jeho manželsky sa javí, že súd prvého stupňa ho ako otca maloletých odkázal na výživu prostredníctvom jeho novej manželky s tým, že všetok ostatný príjem alebo majetok môže odovzdať deťom. Tento prístup súdu prvého stupňa považoval za krajne nesprávny, keďže doterajšia manželka má vlastné vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o jeho nezáujem o deti konštatované v napadnutom rozsudku uviedol, že s deťmi sa nestretáva pre negatívny postoj matky k nemu, ktorý prenáša aj na deti, s cieľom dosiahnuť pokiaľ možno jeho nulový styk s deťmi a maximalizovanie výšky výživného. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s návrhom otca na zamietnutie jej návrhu na zvýšenie výživného, keďže aj zvýšená suma výživného je nepostačujúca na krytie nákladov spojených s výchovou detí. Uviedla, že od roku 2009 náklady na deti podstatne vzrástli, čo v konaní konštatoval aj kolízny opatrovník maloletých detí. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, tento ich rýchlo a špekulatívne mení, pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo na pojednávaní uviedol, že ho zakúpil za sumu XX.XXX €, túto čiastku uhradil naraz, v odvolaní uvádza inú verziu, a to, že auto musel predať, aby uhradil splatné záväzky z kúpnej ceny. Pokiaľ auto nevlastní, má k dobru XX € mesačne, ktoré ako na pojednávaní uviedol vynaloží za naftu do auta, takisto má ušetrené výdavky s prezutím auta, výmenou oleja a platením poistky na auto. Rovnako zamlčal aj podiel za byt po rodičoch. Čo sa týka chaty na A. C. tvrdí, že hodnota je zanedbateľná na platenie výživného, čo však nie je pravda, keďže ju kúpil podľa jeho tvrdenia za sumu X.XXX € v hotovosti, táto čiastka by mu pokryla až 36 mesiacov na vyplácanie výživného. Pokiaľ otec tvrdí, že bola schopná vyčleniť prostriedky na dovolenku s deťmi, uviedla, že na dovolenke bola s deťmi iba raz v roku 2011, túto plne uhradila jej matka. Čo sa týka nezamestnanosti otca, uviedla, že existujú brigády a otec by si takto mohol vylepšiť svoj mesačný príjem. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.11.2009, č.k. 43C 74/2009-81. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí, táto je nesporná, keďže od roku 2009 uplynula doba 4 a pol roka, pričom všeobecne možno konštatovať, že uvedená doba v živote detí znamená prirodzený nevyhnutný nárast potrieb detí, či už na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotný stav, záujmové aktivity, náklady na vzdelávanie. V danej prejednávanej veci maloletá S. má XX rokov, ide o dospievajúce dievča, titulom veku sa zmenila aj štruktúra jej výdavkov, rovnako vzrástli náklady na jej vzdelávanie, keďže už navštevuje druhý stupeň základnej školy. U maloletého A. taktiež došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä jeho prechodom z materskej školy do základnej školy, ktorú t.č. navštevuje v 3. ročníku, rovnako aj u neho sa zvýšili jeho každodenné potreby. Uvedenú zmenu pomerov na strane oboch maloletých detí súd prvého stupňa správne premietol do výšky výživného, rovnako správne zohľadnil, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá a že na deti bez ohľadu na dôvod nestretávania sa s deťmi nad rámec výživného neprispieva. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj zárobkové a majetkové pomery rodičov. S tvrdením otca uvedeným v odvolaní, že životná úroveň matky a tým aj jej schopnosť podieľať sa na výžive detí značne prevyšuje jeho, sa odvolací súd nestotožnil. Matka má síce príjem, jeho výška je však 471,86 €, z tohto príjmu matka zabezpečuje podstatnú časť odôvodnených potrieb detí, keďže pri doposiaľ určenom výživnom XX € na každé dieťa, čo na jeden deň predstavuje X € pre každé dieťa, otec nezabezpečuje ani časť základných, nieto odôvodnených potrieb detí. Za daného stavu napriek tomu, že otec od roku 2009 do marca 2014 pracoval a mal príjem vyšší ako matka, treba konštatovať, že vyživovaciu povinnosť za otca suplovala matka detí. Aj zvýšené výživné na sumu určenú súdom prvého stupňa z pohľadu krytia odôvodnených potrieb maloletých detí treba považovať za minimálne, určené len s ohľadom na súčasnú finančnú a majetkovú situáciu otca. K finančnej situácii na ktorú otec ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolaní poukazuje treba uviesť, že otec v marci 2014 prišiel o prácu, dostal však odstupné, t.č. poberá podporu, z odvolania otca však nie je zrejmé, či a akým spôsobom si aktívne hľadá zamestnanie v rámci riadneho pracovného pomeru, prípadne aj formou brigád. Otec má 36 rokov, má ukončené stredné odborné vzdelanie ( výučný list ), zdravotné problémy nemá, rovnako ho neobmedzuje výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, z ktorého dôvodu aj v spojení so zistenými majetkovými pomermi otca súd prvého stupňa správne na nezamestnanosť otca neprihliadal. K majetkovým pomerom otca treba uviesť, že otec v roku 2013 kúpil osobné motorové vozidlo za XX.XXX € v hotovosti, záhradnú chatu za X.XXX € v hotovosti, čo svedčí o tom, že majetkové pomery otca nie sú tak neutešené, ako ich otec opisuje v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nevyplýva, že by manželka otca mala zabezpečovať výživu otca, príjem manželky otca súd prvého stupňa uvádzal z dôvodu, že žijú v spoločnej domácnosti, na ktorej sú povinní podieľať sa obaja manželia. S poukazom na uvedené, vyhodnotiac zmenu pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov od poslednej úpravy výživného odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa na maloleté deti zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.