Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314206302 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314206302.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. Q. G. C. R. I. Š. G. F. Á. , narodená XX.XX.XXXX, a L. Q. G. C. R. I. Š. G. F. Á. , narodená XX.XX.XXXX, deti bytom B. U. P. Č.. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka M. Q. G. C. R. I. Š. G. F. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom B. U. P. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Zuzanou Bukvišovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Nitrianska č. 3, otec U. Q. G. C. R. I. Š. , narodený XX.XX.XXXX, bytom B. U. P. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Evou Bognárovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Krížna č. 17, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 24. marca 2014, č. k. 38 P 109/2014-21, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 24.03.2014, č.k. 38 P 109/2014-21, uložiť otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletej V. Q., narodenej XX.XX.XXXX a maloletej L. Q., narodenej XX.XX.XXXX na každú sumou 62,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých a to na čas do rozhodnutia o rozvode manželstva ich rodičov. Vychádzal pritom z návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia dôvodiac tým, že na súde prvého stupňa je vedené rozvodové konanie rodičov pod sp. zn. 37 P 62/2014, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a otec odmieta komunikáciu o výživnom na maloleté deti, pričom je potrebné zabezpečiť výživu oboch detí. Po doručení návrhu na rozvod manželstva otec prestal prispievať na ich výživu a celkovú starostlivosť o maloleté deti. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel, keďže po zvážení okolností prípadu mal návrh na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný; z obsahu spisu zistil, že otec odmieta akúkoľvek konštruktívnu komunikáciu týkajúcu sa maloletých detí a na ich výživu žiadnou čiastkou neprispieva, pričom celkovú starostlivosť o maloleté zabezpečuje matka. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Poprel pravdivosť tvrdení matky, že odkedy sa dozvedel o podanom návrhu na rozvod odmieta prispievať na výživu maloletých detí a neprispieva na chod domácnosti a prevádzku spoločnej nehnuteľnosti. Uviedol, že jeho jediným príjmom sú sociálne dávky, ktoré sú mu vyplácané z dôvodu jeho zdravotného postihnutia prostredníctvom priznaného invalidného dôchodku, ktorý poberá v dôsledku trvalých následkov jeho závažného zdravotného poškodenia v roku 2002. Uviedol, že pokým bol vo vážnom stave, všetky úkony za neho, a to aj nakladenie s finančnými prostriedkami, realizovala matka maloletých, vrátane disponovania s finančnými prostriedkami. Po tom, ako sa zotavil z choroby a bol schopný samostatne sa o seba a svoje osobné záležitosti starať, začali vznikať medzi rodičmi problémy v spôsobe úhrad nákladov a financovania chodu domácnosti. Nedostal odpovede na otázky ako je to s poistením dcér, ktoré im založili pri narodení každej sumou 300.000,-- Sk. Pri dožití veku osemnásť rokov by im malo byť vyplatených 900.000,-- Sk. Taktiež poprel, že by sa nestaral o domácnosť a neprispieval na jej chod. Uviedol však, že rodina nežije bežným spôsobom, keďže matka v deťoch nevypestovala vzťah k otcovi. Dodnes im nevysvetlila, čo sa stalo otcovi, ktorý ochorel, keď boli deti malé. Od času, kedy prešli na druhý stupeň školskej dochádzky ich matka zapísala do školy v Bratislave, ráno ich vezme z domu, kam sa po všetkých krúžkoch a školských povinnostiach vracajú až večer. Sám sa stará o dom a záhradu, pričom veľa času venuje svojej rehabilitácii so zámerom o návrat do pracovného pomeru. Potvrdil, že dnes komunikácia medzi rodičmi v dôsledku ich odcudzenia skoro vôbec neexistuje, avšak vyjadrenia matky označil za subjektívne. Všetky udalosti v rodine a vzájomných vzťahoch sa ho dotýkajú citlivejšie ako bežného človeka a hlboko sa ho dotkol aj návrh na rozvod manželstva. Za nepravdu označil aj tvrdenie matky, že neprispieva na svoje dcéry, keďže každej v minulosti zriadil podúčet svojho účtu, na ktoré účty pravidelne každej prispieva; maloleté dcéry majú k svojim účtom bankové karty a peniaze si v prípade potreby vyberajú. Po oznámení, že sa s ním manželka rozvádza sa sám bez porady rozhodol, že dcéram bude namiesto dovtedajšieho príspevku na účet uhrádzať mesačne 50,-- € tak ako ho o to žiadala manželka. Taktiež chodí na nákupy, avšak matka deťom pripomína, že ním nakúpené potraviny sú určené len pre neho. Okrem sociálnych dávok vo výške 430,70 € od Sociálnej poisťovne poberá aj dávky priznané v Českej republike vo výške 78,99 €, ktoré sú však poukazované priamo na účet matky. Poukázal tiež na účet zo SIPA vystavený na jeho meno, z ktorého vyplýva úhrada mesačných poplatkov za rozhlas a televíziu a zálohy na plyn spolu vo výške 81,64 €. Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol aj z dôvodu, že dohoda rodičov a aj samotný návrh na rozvod manželstva s úpravou práv a povinností k maloletým deťom obsahuje návrh na výšku výživného 50,-- € mesačne na každú s dcér, pričom súd bez skúmania pomerov stanovil výživné vo výške 62,-- € mesačne. Taktiež namietal určenú splatnosť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s poukazom na výplatu sociálnych dávok vždy k 20. dňu v mesiaci. V tejto súvislosti upozornil na fakt, že pokiaľ mu súd stanoví povinnosť uhrádzať náklady mesiac popredu, dostane ho do finančnej tiesne, nakoľko nemá finančné prostriedky, ktorým by mohol vykryť jednej mesiac vopred na úhradu zročného výživného, pričom nepovažuje za potrebné dorovnávať príspevky na výživné spätne, keďže neprišlo k prerušeniu prispievania (dcéram od januára 2013 prispieval na svoj účet sumou 30,-- € a viac). Mal za to, že na výživu svojich dcér prispieva, o čom svedčí aj výška zostatkov na účte maloletej L. k 30.04.2014 v sume 425,50 € a na účte maloletej V. v sume 343,51 €, rozdielna v závislosti od individuálneho čerpania každej z dcér. S poukazom na uvedené žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Matka ani kolízny opatrovník odvolanie nepodali, k odvolaniu otca sa nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nemožno priznať úspech, a že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru predbežného opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Na tomto mieste, s prihliadnutím na predmet preskúmavanej časti konania (nariadenie predbežného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné), považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predbežné opatrenie podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je možné nariadiť iba v prípade, ak je nutné zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného; inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že na Okresnom súde Bratislava III. prebieha pod sp. zn. 37 P 62/2014 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej V. J. L. Q.. Vo veci bolo rozhodnuté až po vydaní napadnutého uznesenia a to rozsudkom vyhláseným dňa 19.06.2014, ktorým v časti úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa obe maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej V. Q.Š. sumou 50,-- € mesačne a na výživu maloletej L. Q. sumou 50,-- € mesačne, u oboch počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 23. dňa v mesiaci vopred. Súd prvého stupňa do rozhodnutia súčasne prebral aj rodičovskú dohodu o styku otca s maloletými. Citované rozhodnutie do rozhodovania odvolacieho súdu nenadobudlo právoplatnosť, avšak je potrebné pripomenúť, že odvolací súd, ktorý v danom prípade rozhoduje autoritatívne vychádzajúc zo skutkového stavu v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.), nie je rodičovskou dohodou a ani rozhodnutím o jej schválení v predmetnej veci viazaný, pričom zohľadňuje stav v rozhodnom období a vychádza z nevyhnutných potrieb detí a schopností a možností rodičov. Rodičia maloletých naďalej užívajú spoločnú nehnuteľnosť, avšak zo skutočností uvedených v návrhu vyplýva, že nevedú spoločnú domácnosť, pričom iba spoločne participujú na nákladoch spojených s bývaním. Otec je invalidný dôchodca, poberajúci dávky dôchodkového zabezpečenia v celkovej výške 509,69 €, z čoho suma vo výške 78,99 € je poukazovaná na účet matky a matka ju využíva pre potreby domácnosti. Celkové náklady na bývanie (elektrina, SIPO, voda, internet) matka vyčíslila spolu na sumu 190,67 €. Obe deti sa stravujú v škole, za čo matka vynaloží mesačne cca 22,80 €, navštevujú tanečnú s mesačným poplatkom 16,-- € a plávanie s mesačným poplatkom 28,60 € na každú. Otec matke, ktorá zabezpečuje uhrádzanie potrieb maloletých neprispieval žiadnou pevnou sumou, keď mal za to, že svoju vyživovaciu povinnosť si splnil tým, že deťom zriadil podúčty k svojmu bežnému účtu, ku ktorým mali obe dcéry dispozičné právo. Uvedené platby v nepravidelných výškach podľa úvahy otca od 30,-- do 50,-- € mesačne, poskytované k dispozícii priamo deťom, je možné považovať za poskytovanie dobrovoľného vreckového maloletým na úhradu ich výdavkov nad rozsah bežných nevyhnutných potrieb, ale nemožno ich zahŕňať do platieb poskytovaných na bežnú nevyhnutnú výživu maloletých detí, za ktorú zodpovedajú, a ktorú až do plnoletosti detí zabezpečujú ich rodičia, resp. v posudzovanej veci nesporne matka maloletých. Za danej situácie matka maloletých osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. možno nariadiť a zaistiť tak len nároky dovtedy právoplatne nepriznané. Ide o osobitný druh predbežného opatrenia, kde jediným kritériom je záujem dieťaťa, resp. detí a možnosti povinného rodiča. Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere vyžadujú schopnosti a možnosti výživou povinného platiť výživné v zmysle ustanovení Zákona o rodine a jeho obsahom je výživné v nevyhnutnej miere. Z toho vyplýva, že toto výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávneného dieťaťa, resp. detí; predbežným opatrením nemožno prejudikovať konečné riešenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa upraví vyživovaciu povinnosť otca po vykonanom dokazovaní. V rozhodnom čase bolo nepochybné, že starostlivosť o deti, vrátane financovania ich materiálnych potrieb, v súčasnosti zabezpečovala ich matka. Matka v návrhu vyčíslila iba náklady na obedy v škole a záujmové aktivity detí (tanečná a plávanie) na sumu 67,40 € mesačne na každú z maloletých. Nevyhnutné výživné pritom má slúžiť aj na zabezpečenie ďalších základných existenčných potrieb - ostatnej stravy, bývania, ošatenia, nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, prepravy do školy. Aj za zohľadnenia podielu otca na úhradách spojených s bývaním, na ktoré platby poukazoval vo svojom odvolaní, a ktoré sa viažu k jeho povinnosti vlastníka a užívateľa nehnuteľnosti, za uvedeného skutkového stavu aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutná miera, v akej mal otec možnosť prispievať na výživu maloletých detí, zodpovedá výške uvedenej vo výroku napadnutého uznesenia. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol a ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho možnosti a schopnosti platiť výživné v súdom predbežne stanovenej výške, keď odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou rodičov je podieľať sa na zabezpečení výživy všetkých svojich detí primerane ich potrebám, kľúčovo základným potrebám, a to aj na vlastný úkor. Povinnosť platiť výživné vopred vyplýva priamo zo zákona (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine), čím má byť zabezpečené, aby v čase vzniku výdavkov mali oprávnené osoby k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Ustálená súdna prax toleruje stanovenie splatnosti výživného zročného na mesiac dopredu najneskôr do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje; neskoršia splatnosť je v rozpore s účelom uvedenej zákonnej úpravy, okrem prípadov, kedy sa vzťahuje už k výživnému určenému na nasledujúci kalendárny mesiac. Je povinnosťou povinnej osoby zabezpečiť si dostatočnú finančnú rezervu z predchádzajúceho mesiaca na úhradu svojich vyživovacích povinností. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. l, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.