Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/555/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314213323 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314213323.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z.. A.. Ľ. L., E.. XX.X.XXXX, bytom I., Č. Z. XX, proti odporkyni: K. L., nar. X.X.XXXX, bytom I., Č. Z. XX, t.č. bytom I., F. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.415,98 €, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 1. júla 2014, č.k. 45C 170/2014-112, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie odporkyni povinnosti s účinnosťou od 1.7.2014 prispievať pravidelne mesačne, najneskôr k 20. dňu v mesiaci v prospech neho sumou celkom vo výške 202,38 €, ako 50% podielu na zálohových predpisoch, ktorý stanovila pre ich byt správcovská spoločnosť Bytové družstvo Bratislava III s účinnosťou od 1.7.2014 vo výške celkom 109,13 € mesačne a splátky úveru v prospech S. S., W..S.., stanovenej vo výške celkom 295,64 € mesačne, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, vrátane predmetnej nehnuteľnosti. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi mal za osvedčenú z kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 5.2.2009, ktorej vklad bol povolený pod č. XXXX/XXXX dňa 4.3.2009, na základe ktorej počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí domu, súp. č. XXX v I., na ul. Č. Z. XX, vrátane príslušenstva a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Z aktuálneho výpisu z Katastra nehnuteľností, z výpisu LV č. XXXX pre okres I. U., obec I. - mestská časť E. A., kat. územie E. A. mal za osvedčenú skutočnosť, že účastníci majú k predmetnej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel 1/1. Mal tiež z rozsudku Okresného súd Bratislava III zo dňa 21.5.2013, č.k. 38P 271/2012-117, právoplatného dňa 2.7.2013, preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, kedy došlo aj k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ predovšetkým neosvedčil vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k návrhu vo veci samej vzhľadom k tomu, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáha uloženia povinnosti odporkyne, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s účinnosťou od 1.7.2014 pravidelne prispievať mesačne, najneskôr k 20. dňu v mesiaci v prospech navrhovateľa sumou vo výške 202,38 € mesačne ako 50 % zo zálohových predpisov stanovených pre predmetný byt správcovskou spoločnosťou Bytové družstvo Bratislava III s účinnosťou od 1.7.2014 vo výške 109,13 € mesačne a splátky úveru v prospech S. S., W..S.. stanovenej vo výške 295,64 € mesačne. Pritom poukázal na to, že predmetom návrhu vo veci samej, v ktorej sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák, teda nie návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvého stupňa konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil, tento pojmový znak podľa neho nie je daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal za to, že sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, a to podľa zásad uvedených v ust. § 150 Obč. zák. Vzhľadom na chýbajúci priamy súvis navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej nepovažoval za splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že predbežné opatrenie nie je opatrenie konečné, ale jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom predbežná úprava priamo neupravuje vzťah, v ktorom bude rozhodnuté až vo veci samej. Dospel tak k záveru, že navrhovateľ neosvedčil žiadne skutočnosti ani o naliehavej potrebe dočasnej úpravy. Samotnú existenciu dlhu, na ktorú skutočnosť poukazuje navrhovateľ tým, že odporkyňa neprispieva po rozvode manželstva na náklady spojené s užívaním a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, nepovažoval za dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie nepovažoval za dôvodné ani vtedy, ak sa dostatočne neosvedčilo intenzívne ohrozenie nárokov alebo vzťahov, ktoré sa ním majú chrániť. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť dôvodiac tým, že na súde sa vedie spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod sp. zn. 45C 236/2013 a počnúc rozvodom manželstva, t.j. 2.7.2013, kedy zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, bola odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka povinná prispievať rovnakým dielom na všetky náklady spojené s užívaním a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že v návrhu preukázal, že tieto náklady uhrádza od 2.7.2013 výlučne z vlastných finančných zdrojov a platby ním vykonané odporkyňa odmieta v zodpovednostnom podiele mu uhradiť, z ktorého dôvodu bol nútený podať na súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa vedie pod sp. zn. 45C 170/2014. Dôvodom jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia je skutočnosť, že každý mesiac vzniká povinnosť uhrádzať splátky hypotekárneho úveru v prospech veriteľa S. S., W..S.. vo výške 295,64 € mesačne a tiež povinnosť uhrádzať zálohový predpis za služby, ktoré stanovila správcovská spoločnosť Bytové družstvo Bratislava III s účinnosťou od 1.7.2014 vo výške 109,13 €, z čoho polovicu predstavuje suma 202,38 €. Poukázal na to, že záväzok splácať hypotekárny úver je spoločným záväzkom, z ktorého sú obaja s odporkyňou zaviazaní spoločne a nerozdielne, preto nepovažoval za spravodlivé, aby tieto splátky uhrádzal výlučne on, rovnako aj platby za byt, ktorého je podielovým spoluvlastníkom. Uviedol, že suma 202,38 € nie je zanedbateľná aj vzhľadom na to, že po rozvode manželstva má v starostlivosti dve maloleté deti s rozšíreným stykom pre neho, na výživu ktorých mesačne prispieva sumou 350,- € k rukám matky. Podľa neho dĺžku konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odhadnúť. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, keď rozhodol, že predmetom návrhu vo veci samej je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Považoval za nesporne osvedčenú danosť jeho nároku a nevyhnutnú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odporkyňa odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne alebo zabezpečí dôkaz (§ 102 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V rámci občianskeho súdneho konania totiž môže dôjsť medzi účastníkmi konania k situáciám, kedy je nevyhnutné bezodkladne dočasne zabezpečiť ochranu porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania ešte pred definitívnym rozhodnutím vo veci samej, a to nariadením predbežného opatrenia. Ide o možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa ochrany práv, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 a nasl. Ústavy SR). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom než predbežným zásahom súdu. Právo na súdnu ochranu však nie je právom absolútnym, ale obmedzeným aj opodstatnenosťou poskytnutia takejto ochrany. Ústavný rozmer práva na ochranu preniká tiež do judikatúry všeobecných súdov aj v podobe neprekročenia ústavne dovoleného rozsahu predbežného opatrenia, inak by sa jeho nariadením mohla spôsobiť účastníkovi, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, ujma na jeho ústavou zaručenom práve na súdnu ochranu. Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa poskytuje jeho obsahom. Účastník nenadobúda na jeho základe práva, o ktorých sa má ešte len rozhodnúť, má však zabrániť, aby sa jeho postavenie ďalej zhoršovalo. Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu a ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, pretože sa javí buď danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam (napr. pre insolventnosť alebo zánik povinného subjektu). Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Z návrhu musí byť súdu zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. V podaní o nariadení predbežného opatrenia majú byť uvedené skutočnosti, ktoré sa musia javiť súdu ako vysoko pravdepodobné; a teda navrhovateľ musí opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, musí uviesť podmienky dôvodnosti nároku, ktorou sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ide v podstate o to, aby navrhovateľ preukázal súdu nevyhnutnú a naliehavú potrebu ochrany ohrozených či porušených práv. Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj jeho provizórnosť či neúplnosť procesnej ochrany, ktorá je vymedzená jeho obsahom. V tejto spojitosti vyvstáva otázka vzťahu medzi výrokom rozhodnutia súdu vo veci samej a obsahom výroku predbežného opatrenia. V zásade platí, že nariadením predbežného opatrenia sa nemôžu prejudikovať práva vo veci samej. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rešpektuje provizórnosť dočasnej ochrany poskytovanej takýmto opatrením; rozlišuje sa však medzi vecami, v ktorých sa obsah predbežného opatrenia približuje obsahu požadovanej ochrany vo veci samej, lebo inak by predbežné opatrenia neboli vôbec použiteľné. Tento inštitút nemôže byť zásadne vydaný, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej; lebo by tým súd v podstate predbiehal rozhodnutie vo veci samej. Spravidla nie je prípustné, aby oprávnený už predbežným opatrením dosiahol to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Existujú však aj určité výnimky, čo potvrdzuje i judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; napr. nemožno vylúčiť vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho určité konanie v prípade žaloby o zdržanie sa tohto konania. Tu je rozhodujúce hľadisko potreby zabránenia vzniku či rozširovania ujmy dotknutého účastníka. Výpočet predbežných opatrení je explifikatívny (vzhľadom na použité slovo ,,najmä“ v § 76 ods. 1 O.s.p.), a práve preto druh predbežného opatrenia môže obsahom (ale i nemusí) zodpovedať výlučne zákonnému textu. Nevylučuje sa ani kombinácia predbežných opatrení v sporoch, v ktorých sa vyžaduje nielen dočasná úprava pomerov, ale aj zabezpečenie budúcej exekúcie. Vzťah k určitému súdnemu konaniu má však ozrejmiť navrhovateľ predbežného opatrenia v rámci dôvodov na jeho nariadenie tak, aby tento vzťah bol jednoznačný a zrejmý. Musia byť tiež osvedčené (a to opisom v rámci odôvodnenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale najmä pripojením listinných dôkazov) aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je (alebo nebude) nárok očividne vylúčený. Predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, t.j. ujma odporcovi nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ. Najmä pri predbežných opatreniach mimo riadneho súdneho konania súd nikdy nepozná skutočné pomery oboch strán a spravidla vychádza z písomného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že výsluch sporových strán vykonáva len mimoriadne a výnimočne. Koná takýmto zrýchleným spôsobom z dôvodu, že to umožňuje zákon (§ 75 ods. 3 O.s.p.) a najmä z dôvodu časového, keďže ust. § 75 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o predbežnom opatrení v lehote 30 dní. Preto súdy o návrhoch na predbežné opatrenie rozhodujú snažiac sa o analýzu pomerov účastníkov mnohokrát vychádzajúc len z návrhu a z listinných dôkazov predložených len navrhovateľom. Obsah predbežného opatrenia a jeho výrok musí byť odlišný od obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné rozhodnutie veci. Predbežné opatrenie je tiež namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. V praxi to znamená, že nemožno súdom kladne rozhodnúť o návrhu tam, kde faktický stav medzi účastníkmi pretrváva už dlhší čas bezo zmeny a navrhovateľ predbežného opatrenia ho toleruje a až následne bez nového impulzu od protistrany podáva návrh na predbežné opatrenie, ktorým chce pretrvávajúci faktický stav právne riešiť. Je preto potrebný nový impulz od odporcu, ktorým je jeho nové správanie sa, v dôsledku ktorého by mohli byť ohrozené alebo porušené práva navrhovateľa nezvratne, prípadne omnoho závažnejšie ako doposiaľ. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uloženie povinnosti odporkyni s účinnosťou od 1.7.2014 prispievať pravidelne mesačne, najneskôr k 20. dňu v mesiaci v prospech neho sumou celkom vo výške 202,38 €, ako 50% podielu na zálohových predpisoch, ktorý stanovila pre ich byt správcovská spoločnosť Bytové družstvo Bratislava III s účinnosťou od 1.7.2014 vo výške celkom 109,13 € mesačne a splátky úveru v prospech S. S., W..S.., stanovenej vo výške celkom 295,64 € mesačne, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva odôvodňoval tým, že s odporkyňou počas manželstva nadobudli v podiele 1/1 do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, na ul. Č. Z. XX v I., v bytovom dome, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre okres I. U., obec I. - A. Č. E. A.J., D.. Ú.. E. A. a počnúc rozvodom manželstva, t.j. 2.7.2013 zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom odporkyňa povinná ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti neprispieva rovnakým dielom na všetky náklady spojené s užívaním a vlastníctvom tejto nehnuteľnosti a tieto náklady uhrádza výlučne on z vlastných finančných zdrojov, v dôsledku čoho sa odporkyňa voči nemu bezdôvodne obohatila. Mal za to, že sú splnené predpoklady vyžadované ust. § 454 ods. 1 Obč. zák. pre vznik zodpovednosti odporkyne za bezdôvodné obohatenie. Nariadenie ním navrhovaného predbežného opatrenia žiadal s prihliadnutím na tieto uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že každý mesiac mu vzniká povinnosť uhrádzať splátku hypotekárneho úveru v prospech veriteľa S. S., W..S.. vo výške 295,64 € mesačne, povinnosť uhrádzať zálohový predpis za služby stanovené správcovskou spoločnosťou Bytové družstvo Bratislava III vo výške 109,13 € a zároveň mesačne dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu na jeho úkor, nakoľko je nesporne osvedčená danosť jeho nároku a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Preto nebola dôvodná obrana navrhovateľa v jeho odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, keď rozhodol, že predmetom návrhu vo veci samej je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že navrhovateľ predovšetkým neosvedčil vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k návrhu vo veci samej vzhľadom k tomu, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa domáha uloženia povinnosti odporkyni, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vzhľadom na chýbajúci priamy súvis navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil žiadne skutočnosti ani o naliehavej potrebe dočasnej úpravy. Tu treba poukázať aj na to, že faktický stav medzi účastníkmi pretrváva už dlhší čas bezo zmeny a navrhovateľ predbežného opatrenia ho toleroval od 2.7.2013, odkedy len on uhrádza ním uvedené náklady z vlastných finančných zdrojov, ako uvádza vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a až dňa 13.6.2014 bez nového impulzu od protistrany podáva návrh na predbežné opatrenie, ktorým chce pretrvávajúci faktický stav právne riešiť. Tiež samotná existencia dlhu, na ktorú skutočnosť poukazoval navrhovateľ tým, že odporkyňa neprispieva po rozvode manželstva na náklady spojené s užívaním a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľom navrhovaným spôsobom a bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Pokiaľ ide o navrhovateľom navrhované uloženie povinnosti odporkyni platiť do budúcnosti opakujúce sa peňažné plnenie v mesačných platbách, tento nezodpovedá charakteru predmetu dlhu, ktorý by mala navrhovateľka mať voči nemu z titulu bezdôvodného obohatenia, vzniknutého neplatením ako podielovej spoluvlastníčky na nákladoch spojených s užívaním a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti a nezodpovedá navrhovateľom uvedenému ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v zmysle ktorého možno predbežným opatrením účastníkovi uložiť, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal a ani analogicky ustanoveniu § 76 ods. 1 písm. a/, kedy možno uložiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, resp. ani analogicky podľa § 76 ods. 1 písm. c/, kedy ide o peňažné plnenie v prípade pracovnej odmeny. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol vzhľadom na ust. § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia. Preto o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách v konaní o veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.