Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/78/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404114361 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1404114361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Ing. Pavol Andreev, AP Inžiniering, Partizánska 51, Michalovce, IČO: 37317997, práv. zast. advokátom JUDr. Michalom Kuročkom, Námestie Slobody č. 3, Michalovce proti žalovanému V.. O. G., B. X, Z., práv. zast. advokátom Ľubomírom Hlbočanom, Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie 30.876,02 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 12Cb/12/2005-327 zo dňa 6.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 12Cb/12/2005-327 zo dňa 6.12.2012 p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na náhradu trov konania žalovaného 1.543,68 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 4.591,16 EUR. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný ako mandatár uzavrel so žalobcom ako mandantom v ústnej forme zmluvu o výkone funkcie stavebného technického dozoru na stavbe v dobe plnenia od júna 2002 na 10 až 12 mesiacov za paušálnu odmenu 30.000,-Sk mesačne. Žalovaný zaplatil žalobcovi v zmysle vystavených faktúr za september, október, november a december roku 2002 a január, február, marec, apríl, máj, jún a čiastočne júl 2003 celkovú sumu 307.788,-Sk. Žalobca v júni roku 2004 vypovedal zmluvný vzťah z dôvodu nezaplatenia faktúr za obdobie júl, august, september, október, november a december roku 2004, prác naviac a cestovných výdavkov súhrnnej sume 930.171,-Sk. Žalobca požiadal súd o zmenu žaloby v ktorej žiadal zaplatiť dlžnú sumu iba za výkon stavebného dozoru a súd prvého stupňa na základe rozhodnutia odvolacieho súdu zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 12.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.4.2012. V dôsledku zmeny žaloby žalovaný namietol premlčanie uplatneného nároku s poukazom na zmenu uplatneného nároku v porovnaní s pôvodnou žalobou, ktorej predmetom bol nárok vyplývajúci z inžinierskej činnosti a nie zo stavebného dozoru. Súd prvého stupňa vezmúc do úvahy výpoveď svedka X. dospel k záveru, že došlo k zmene právneho dôvodu žaloby, čím k uplatneniu nároku žalobcom došlo až 7.4.2012 teda právoplatnosťou rozhodnutia súdu o pripustení zmeny žaloby. Nezaplatené jednotlivé faktúry za obdobie júl 2003 až júl 2004 tak boli premlčané vo všeobecnej štvorročnej lehote, ktorá začala plynúť od splatnosti jednotlivých faktúr pričom posledná splatnosť faktúry bola v júli 2004, ktorá uplynula v júli 2008. S poukazom na uplatnenú námietku premlčania a uplynutia premlčacej doby súd prvého stupňa uviedol, že nevykonal navrhované dôkazy. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie §142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech. Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť 30.876,02 EUR s príslušenstvom. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil zmenu žaloby, nakoľko podľa jeho názoru nešlo o zmenu podľa § 95 ods. 1 O.s.p., pretože išlo o jeho doplnenie a spresnenie žaloby nakoľko vo svojom oznámení uviedol, že žiada o zaplatenie za výkon prác stavebného a technického dozoru, no toto upresnenie/oprava však nepredpokladá zneplatnenie žaloby ako právneho úkonu. Poukázal, že činnosť technického dozoru vyplýva tiež z predložených faktúr, teda v upravenej žalobe žalobca len inak označil nárok vyplývajúci z toho istého skutkového stavu veci. Ďalej žalobca namietal, že súd prvého stupňa nebol viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, keď rozhodol o zmene žaloby, nakoľko od doby kedy odvolací súd rozhodol sa zmenil skutkový stav veci a bolo potrebné aplikovať iné hmotnoprávne predpisy. Uviedol, že zmeneným skutkovým stavom bolo práve vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že sa jedná iba o upresnenie žaloby a nie návrh na zmenu žaloby ako si odvolací súd nesprávne vyložil z podania žalobcu zo dňa 4.10.2007. Uviedol že postupom súdu bolo odňaté právo žalobcu na súdnu ochranu, nakoľko o zmenu žaloby nikdy nežiadal a súd prvého stupňa sa nezaoberal dôkazmi, ktoré súdu predložil. Ďalej namietal rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 27.1.2009 v ktorom bolo konštatované, že žalobcovi prislúcha odmena 30.000,-Sk za jeho činnosť až do júla 2004 a že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaná zaviazal na úhradu aj ďalších platieb nad túto paušálnu sumu, nakoľko žalovaná prijala plnenie aj faktúry, ktoré nerozporovala, no napriek tomu ich neuhradila. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca pre žalovanú na základe ústnej zmluvy vykonával technický dozor až do 1.7.2004 a za túto činnosť si riadne vyúčtoval odmenu, ktorú mu žalovaná neuhradila. Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods. 1 a §214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil právny úkon žalobcu zo dňa 4.10.2007 ako návrh na zmenu žaloby, nakoľko žalobca týmto úkonom uplatnil svoj nárok z iného právneho titulu ako titulu uvedenom v žalobe. Odvolací súd dospel k záveru, že inžinierska činnosť je činnosťou obsahovo odlišnou od činnosti technického dozoru a technický dozor nie je výkonom inžinierskej činnosti, titulom ktorej si žalobca pôvodne svoj nárok uplatnil. K námietke žalovaného, že nešlo o zmenu žaloby ale o upresnenie žaloby dodáva, že o tento prípad nemohlo ísť, nakoľko súhrn činností technického dozoru je skutkovo odlišný od súhrnu činností a výkonov pri inžinierskej činnosti. Pôvodne uplatnený nárok vychádzal z iných skutkových predpokladov ako nárok upravený žalobcom. Odvolací súd k procesnej stránke veci ohľadom záväznosti názoru súdu odvolacieho uvádza, že v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Cob/63/2009-233 zo dňa 27.1.2009, odvolací súd súdu prvého stupňa vec vrátil s poukazom na nutnosť rozhodnutia o zmene žaloby, no neprikázal súdu prvého stupňa žalobu zmeniť. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím súdu prvého stupňa nebolo odňaté žalobcovi právo na prístup k súdu a súd správne vyhodnotil zmenu žaloby ako i otázku premlčania žalobného nároku, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnej žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 29.10. 2014