Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/130/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405206416 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1405206416.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ondrej Krajčo v právnej veci navrhovateľa: T. V., nar. XX. X. XXXX, bytom v X., Š. D.. Č.. X, zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, Javorinská ul. č. 13, Bratislava, proti odporkyni: T. P., nar. X. XX. XXXX, bytom v X., Š. D.. Č.. X, zastúpená advokátom: JUDr. Marián Černák, Medená ul. č. 10, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. decembra 2012, č. k. 23C/112/2005 - 344, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť vypratať byt č. X, nachádzajúci sa v X., na Š. D. Č.. X, X. poschodie, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy dňa 29. 06. 2004, ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a jej uzavretie potvrdili podpismi v zastúpení odporkyne ako predávajúcej, N.. L. W., ktorého na tento právny úkon splnomocnila písomne dňa 04. 03. 2004. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že dohoda o plnomocenstve je platným právnym úkonom, nakoľko odporkyňa v konaní nepreukázala, že N.. L. W. splnomocnenie neudelila, resp. nepodpísala ho, s poukazom na skutočnosť, že pravosť jej podpisu bola overená štátnym notárom, pričom aj jej predchádzajúce konanie, kedy s N.. L. W. uzavrela zmluvu o budúcej zmluve (dňa 11. 02. 2002) svedčí o existencii jej vôle byt, ktorého vypratania odporkyňou sa navrhovateľ v konaní domáha, predať. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedla, že nakoľko mala v roku 2002 záujem predmetný byt odkúpiť do osobného vlastníctva a nemala dostatok finančných prostriedkov, N.. W., ktorého požiadala o vybavenie všetkých záležitostí smerujúcich ku kúpe bytu, jej dal podpísať listiny, ktoré podpísala v domnení, že jej zabezpečia kúpu daného bytu. Poukázala na skutočnosť, že je maďarskej národnosti, právnickým formuláciám nerozumie, avšak bod III. ods. 3. 1, 3. 2., ktorým sa mala zaviazať k prevodu nehnuteľnosti na N.. W. do 28. 02. 2003 je neplatný, keďže v deň uzavretia zmluvy nemohla byť účastníčkou žiadneho majetkového vzťahu, plynúce z daného bytu, nakoľko záväzok zanikol ku dňu 28. 02. 2003 podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka a nebolo možné od nej požadovať uzavretie zmluvy. Vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola neplatná, keďže záväzok z nej plynúci mohol byť splnený až dňa 16. 06. 2004 s tým, že napriek tomu, že jej dlhy voči prenajímateľovi (Hlavné mesto SR Bratislava) predstavovali sumu 40. 000,- Sk, navrhovateľ, ktorý uzavrel s N.. L. W. zmluvu o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, zaplatil postupcovi sumu 700. 000,- Sk, ako úhradu jej záväzkov voči Hlavnému mestu SR a časť akejsi sumy za byt. Uviedla, že N.. W.Č. prevzal postupne od navrhovateľa sumu 850. 000,- Sk v období od 04. 03. 2003 do 01. 03. 2004 s tým, že k týmto úkonom N.. W. nikdy nesplnomocnila s poukazom na skutočnosť, že dňa 04. 03. 2004 podpísala N.. W. splnomocnenie, ktorý dňa 29. 06. 2004 v jej mene uzavrel kúpnu zmluvu, ktorá neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä cenu. Odporkyňa v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedla, že N.. W. plnú moc použil bez jej vedomia i v katastrálnom konaní (návrh na vklad, prevzatie rozhodnutia o zápise) a o tom, že nie je vlastníčkou bytu sa dozvedela, až od správcu bytového domu. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol byt do svojho vlastníctva za výhodnú sumu, nakoľko v čase uzavretia zmluvy sa ceny bytov pohybovali okolo 1. 800. 000,- Sk s tým, že by nikdy za sumu nedoplatku, ktorý na byte mala, dobrovoľne byt neuvoľnila a nestala sa tak spolu so synom bezdomovkyňou. Vytkla súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že poukazovala v priebehu prvostupňového konania na to, že sa stala obeťou podvodu, psychickej a čiastočne aj finančnej tiesne a za podozrivé označila, že jej podpisy u notára neboli na tej istej listine, ale zvlášť zviazané, sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia týmito námietkami nezaoberal. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, že sa pridržiava svojich tvrdení v priebehu prvostupňového konania s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa prejavila vôľu predať byt dvakrát, a to podpisom Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy s notársky overeným podpisom a plnomocenstva v prospech N.. L. W., na predaj daného bytu. Poukázal na skutočnosť, že nemal žiadny dôvod o vôli odporkyne pochybovať, ako aj o oprávnení N.. W. konať v jej mene, keďže riadne kúpnu cenu zaplatil a napriek tomu byt od roku 2004 nemôže užívať z dôvodu jeho neoprávneného užívania odporkyňou, ktorá za byt neplatí žiadne zálohové platby, t. j. v byte býva bezplatne. K argumentom odporkyne v podanom odvolaní, že zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá pred nadobudnutím jej vlastníckeho práva k danému bytu a záväzok previesť vlastnícke právo trval do 28. 02. 2003 má iba ten následok, že uplynutím stanovenej lehoty by sa N.. W. nemohol na súde platne domôcť nahradenia prejavu vôle odporkyne, avšak uvedenému nebránila možnosť uzavrieť aj po tomto termíne účastníkmi kúpnu zmluvu, k uzavretiu ktorej aj došlo s tým, že v konaní bola riešená práve otázka platnosti kúpnej zmluvy a nie otázka platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo zmluve o postúpení práv a povinností, ktoré podpisom kúpnej zmluvy stratili účinnosť a platnosť. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa v konaní neprodukovala žiadny dôkaz preukazujúci jej tvrdenie, že byt predať nechcela s tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa udelila plnomocenstvo N.. W., ktorému riadne rozumela na všetky úkony spojené s predajom bytu, vrátane odmeny za predaj nehnuteľnosti a preto N.. W. konal v medziach tohto plnomocenstva. Namietol tvrdenie odporkyne, že sa o predaji bytu dozvedela až od správcu bytového domu, nakoľko N.. W., ktorá bola s odporkyňou u notára podpisovať dokumenty ju riadne poučila o následkoch ich podpísania s tým, že presne vedela čo robí a aké sú následky právnych úkonov. Vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že obrana odporkyne je účelová, nakoľko byt užíva osem rokov bezplatne, neplatí nájomné ani žiadne platby spojené s užívaním bytu, ktoré musí platiť navrhovateľ ako jeho vlastník, pričom suma, ktorú doposiaľ zaplatil je vo výške 10. 500 eur a odporkyňa si je vedomá, že akékoľvek finančné nároky, ktoré by si voči nej uplatnil, sú vzhľadom na jej nemajetnosť nevymožiteľné. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.10.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. marca 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel. V posudzovanej veci ide v poradí o tretí rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 23. novembra 2005, č. k. 23C/112/2005 - 40 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. februára 2007, č. k. 2Co/88/2007 - 66 zrušený z dôvodu, že odporkyni bol postupom súdu prvého stupňa, ktorý jej na konanie ustanovil opatrovníka a vo veci meritórne rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel, odňatá možnosť pred súdom konať. V poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 23. septembra 2009, č. k. 23C/112/2005 - 155 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. septembra 2011, č. k. 2Co/128/2010 - 185 z dôvodu, že prvostupňový súd vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu veci a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, ako i z dôvodu, jeho nepreskúmateľnosti. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na to, aby išlo o platný právny úkon sa vyžaduje splnenie určitých predpokladov, t. j. musí byť urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a zároveň musí byť právny úkon objektívne možný. Samozrejmou požiadavkou platnosti právneho úkonu je, aj keď to zákon výslovne neuvádza, danosť (existencia) vôle, ktorej ak niet, niet ani právneho úkonu. Absencia vôle sa prejavuje predovšetkým v prípade násilia (tzv. fyzického donútenia), ktoré spočíva v takom priamom nátlaku na fyzikum a v takom nepriamom nátlaku na psychikum donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho s tým, že vôle niet ani vtedy, ak niekým iným vydaný a nevyplnený, ale podpísaný text alebo formulár (blanket) vyplní v rozpore s dohovorom strán takým obsahom, ktorý nezodpovedá vôli podpísaného. V prípade, ak vôľa konajúceho subjektu je daná, na platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol tento právny úkon urobený vážne, slobodne, určite a zrozumiteľne, pričom prvé dve podmienky platnosti právneho úkonu sa týkajú vôle konajúcej osoby, a nestačí danosť akejkoľvek vôle, keďže ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré predpisuje právo. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná. V posudzovanej veci sa bolo potrebné stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že medzi navrhovateľom a odporkyňou, zastúpenou N.. L. W. došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy dňa 29. 06. 2004, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti - 2 izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa v X., na Š. D. Č.. X s tým, že na všetky právne úkony súvisiace s predajom, vrátane prevzatia odmeny za predaj bytu, odporkyňa dňa 4. 3. 2004 písomne splnomocnila N.. L. W., za kúpnu cenu 966. 000,- Sk, ktorá mala byť v deň podpisu zmluvy vyplatená splnomocnencovi. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné zdôrazniť, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Z uvedeného vyplýva, že súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O. s. p.) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a právnym fikciám. Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz. Ide o situáciu, kedy účastník preukáže bez pochybností svoje tvrdenia. Ak však protistrana predloží dôkaz, ktorým úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenia protistrany, nemôže súd považovať takého tvrdenie za preukázané. V prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané. Dôkazným bremenom sa totiž rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O. s. p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno môže súd prijať iba vtedy, ak zhodnotenie vykonaných dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. Bolo potrebné sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa v podanom odvolaní, že odporkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keď právne relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, o absencii jej vôle uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, resp. tvrdenie, že bola pri podpise plnomocenstva, ktoré udelila N.. L. W. na úkony spojené s predajom nehnuteľnosti uvedená do omylu, resp., že splnomocnenec využil jej finančnú tieseň, nakoľko odporkyňa neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti), čo malo v danej veci za následok, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrhu vyhovel v celom rozsahu. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že odporkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/187/2006 domáhala voči N.. L. W. a navrhovateľovi tohto konania, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane odporcu, neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, pričom rozsudkom zo dňa 10. novembra 2009, č. k. 8C/187/2006 - 75 bol návrh navrhovateľky zamietnutý a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2010. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29. 06. 2004 medzi navrhovateľom a odporkyňou, zastúpenou N.. L. W., predmetom ktorej bol predaj bytu vo vlastníctve odporkyne (byt č. X, nachádzajúci sa v X., na X poschodí bytového domu na Š. D.. Č.. X) je platným právnym úkonom a odporkyňa predmetný byt užíva bez právneho dôvodu. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa 224 ods. 4 O. s. p. samostatným uznesením. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné