Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/231/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405214387 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1405214387.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Jozef Mitošinka, bytom J.. sv. P. XX, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Šefčíkom, CSc., J. XX, Bratislava, proti odporcom: 1/ Markéta Kollerová, bytom O. XXXX, Benešov, Česká republika, 2/ Patrik Koller, bytom O. XXXX, Benešov, Česká republika, obaja zastúpení advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, Q. XX, Bratislava, o zaplatenie 144,393.55 eur s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 6C/700/08 - 192 zo dňa 12. januára 2012 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 6C/700/2008 - 204 zo dňa 4. apríla 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh voči odporcovi 2/ zamietol a voči odporkyni 1/ konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ trovy konania 2.210,93 eur na účet ich zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa 1/ je vdovou po poručiteľovi Alexandrovi Z., zomrelom dňa 24. 7. 2003, naposledy bytom P. XX, Bratislava a matkou maloletého Patrika H., syna poručiteľa. Navrhovateľ mal dňa 21. 7. 2001 požičať poručiteľovi Alexandrovi Z. istinu vo výške 2.100.000,- Sk a dňa 31. 12. 2002 istinu vo výške 2.250.000,- Sk, pričom istiny, ktoré navrhovateľ poručiteľovi požičal mali byť použité v prospech spoločnej domácnosti poručiteľa a odporkyne 1/. Z dôvodu úmrtia poručiteľa si navrhovateľ uplatnil pohľadávky v dedičskom konaní, vedenom pod sp. zn. D 502/03-33 Dnot 101/03. Okresný súd Bratislava V v konaní o dedičstvo vydal dňa 15. 12. 2003 uznesenie, v ktorom rozhodol, že predmetné pohľadávky nepojal do dedičstva. Navrhovateľ návrhom zo dňa 12. januára 2012 rozšíril návrh voči odporcovi 2/ rade a žiadal, aby súd uložil odporcovi 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 144.393,55 eur s 15% úrokom z omeškania zo sumy 69.707,23 eur od 22. 7. 2001 do zaplatenia a s 12% úrokom z omeškania zo sumy 74.686,32 eur od 1. 1. 2003 do zaplatenia a trovy konania. Súčasne vzal návrh voči odporkyni 1/ rade späť. Odporkyňa 1/ so späťvzatím návrhu súhlasila a preto súd prvého stupňa konanie voči odporkyni 1/ zastavil. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ si voči odporcovi 2/ rade uplatnil právo na zaplatenie 2 pôžičiek, ktoré poskytol poručiteľovi Alexandrovi Z., pričom malo dôjsť k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Predmetné pôžičky mali zabezpečovať zmenky zo dňa 26. 7. 1999, na základe ktorej sa poručiteľ zaviazal, že pôžičku v sume 2.100.000,- Sk vyplatí navrhovateľovi do 21. 7. 2001, kedy nastala splatnosť pôžičky a podľa druhej zmenky, podpísanej dňa 21. 7. 2001 sa poručiteľ zaviazal vyplatiť navrhovateľovi 2.250.000,- Sk do 31. 12. 2002. Nakoľko odporca 2/ rade vzniesol námietku premlčania súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou premlčania nároku navrhovateľa a dospel k záveru, že premlčacia lehota na zaplatenie prvej pôžičky navrhovateľovi uplynula 22. 7. 2001 a premlčacia lehota na zaplatenie druhej pôžičky uplynula 31. 12. 2005. Nakoľko navrhovateľ právo na zaplatenie oboch pôžičiek voči odporcovi 2/ rade uplatnil na súdnom pojednávaní konanom dňa 12. 1. 2012 a teda po uplynutí premlčacej lehoty, súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p.. Proti časti rozsudku, ktorou bol návrh zamietnutý a časti o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odporcovia sú osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti a v prospech ktorých odporca spotreboval finančné prostriedky z pôžičky. Poukázal na to, že odporca 2/ rade je synom poručiteľa, jediným dedičom poručiteľa a štátnym občanom SR. Taktiež poukázal na to, že dňa 7. 10. 2003 podaním na notárskom úrade JUDr. Miloša H. si uplatnil pohľadávku vo výške 2.100.000,- Sk a od tohto dátumu až do doručenia právoplatného rozhodnutia vo veci dedičstva č. k. D502/03 - 33 sa premlčacia lehota prerušuje a začína plynúť nasledujúcim dňom po doručení rozhodnutia. Bol názoru, že zákonný zástupca, ktorým je matka odporcu 2/ rade môže uskutočňovať úkony smerujúce k vráteniu dlhu, ktorý spotrebovala s poručiteľom za jeho života. Taktiež uviedol, že pojednávanie vo veci bolo prvý raz otvorené dňa 12. 1. 2012 a to po viac ako siedmych rokoch od podania žaloby a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné, ovplyvnené prieťahmi v konaní. V súvislosti s náhradou trov konania žiadal, aby súd postupoval podľa § 150 ods. 1 O. s. p. a odporcom, ktorí mali v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Podľa jeho názoru za okolnosti hodné osobitného zreteľa je možné považovať skutočnosť, že navrhovateľ sa prvého pojednávania dočkal po siedmych rokoch od podania žaloby. Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že pohľadávku navrhovateľa považujú za premlčanú. Poukázali na to, že trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, pričom vykonaním práva sa rozumie uplatnenie práva na súde návrhom na plnenie, ale nie určovacou žalobou či iným podaním. Podanie navrhovateľa, ktorým chcel na notárskom úrade poňať do dedičstva žalovanú pohľadávku nemožno považovať za uplatnenie práva na súde. Ďalej poukázali na to, že navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 12. 1. 2012 vzal návrh voči odporkyni 1/ rade späť a rozšíril návrh voči odporcovi 2/. Navrhovateľ si tak právo voči odporcovi 2/ rade uplatnil až návrhom zo dňa 12. 1. 2012, zjavne po uplynutí premlčacej doby. Ďalej argumentovali tým, že prieťahy v konaní namietané navrhovateľom nie sú kvalifikovaným odvolacím dôvodom. Záverom vyjadrenia skonštatovali, že okrem dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa návrh zamietol existujú ďalšie dôvody, pre ktoré nemožno nárok navrhovateľovi priznať, pričom mali za to, že ani jeden z odporcov nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaný. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol návrh zamietnutý, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 112 Obč. zák. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZaŠ“) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa § 70 ods. 1 ZZaŠ zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Podľa§ 75 ZZaŠ vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa § 78 ods. 1 ZZaŠ vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa na základe rozšírenia návrhu zo dňa 12. 1. 2012 domáhal voči odporcovi 2/ rade zaplatenia pôžičiek, poskytnutých poručiteľovi, ktoré mali byť zabezpečené vlastnými zmenkami, ktoré mali byť vystavené poručiteľom, Alexandrom Z., nar. 18. 5. XXXX, zomr. XX. 7. XXXX, naposledy bytom P. XX, Bratislava. Prvú zmenku mal poručiteľ vystaviť dňa 26. júla 1999, pričom za túto sa mal zaviazať zaplatiť dňa 21. júla 2001 navrhovateľovi sumu 69.707,23 eur (2.100.000,- Sk) a druhú zmenku mal vystaviť dňa 21. júla 2001 a za túto sa mal zaviazať zaplatiť navrhovateľovi sumu 74.686,32 eur (2.250.000,- Sk) dňa 31. decembra 2002. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným súdu prvého stupňa 1. 8. 2005 domáhal zaplatenia predmetných pohľadávok len voči odporkyni 1/. Následne navrhovateľ dňa 12. 1. 2012 zobral návrh voči odporkyni 1/ späť a rozšírením návrhu dňa 12. 1. 2012 sa zaplatenia dlžných súm sa domáhal voči odporcovi 2/. Nakoľko poručiteľ navrhovateľovi predmetné zmenkové sumy v dátume ich zročnosti nezaplatil a dňa 24. 7. 2003 zomrel, oznámením zo dňa 2. 10 2003 navrhovateľ oznámil pohľadávky notárskemu úradu JUDr. Miloša H.. Podľa uznesenia č. k.: D 502/03-33, Dnot 101/03 zo dňa 15. 12. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 2. 2004 sa jediným dedičom po poručiteľovi stal maloletý odporca 2/. Súd v konaní o dedičstve pohľadávky navrhovateľa v celkovej výške 4.350.000,- Sk podľa § 175k ods. 3 O. s. p. nepojal do dedičstva ako pasíva, nakoľko tieto neboli uznané matkou odporcu 2/ rade ako jeho zákonnou zástupkyňou. Vzhľadom na spornosť pohľadávok navrhovateľa v dedičskom konaní po poručiteľovi, domáhal sa navrhovateľ zaplatenia predmetných pohľadávok od odporcu 2/. Odporca 2/ dňa 12. 1. 2012 vzniesol námietku premlčania na zaplatenie predmetných súm. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 1 ZZaŠ, podľa ktorého zmenku možno vystaviť na určitý deň a ďalej na to, že podľa § 70 ods. 1 ZZaŠ zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Vystaviteľ vlastnej zmenky je pritom podľa § 78 ods. 2 cit. zákona zaviazaný ako prijímateľ cudzej zmenky. Poručiteľ sa podľa prvej zmenky predloženej navrhovateľom zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 69.707,23 eur dňa 21. júla 2001 a teda v tento deň predmetná zmenka nadobudla zročnosť. Premlčacia doba tak uplynula dňa 22. júla 2004. Podľa druhej zmenky predloženej navrhovateľom sa poručiteľ zaviazal zaplatiť sumu 74.686,32 eur dňa 31. augusta 2002, kedy nastala zročnosť zmenky. Premlčacia lehota uplynula dňa 1. septembra 2005. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil návrh na zaplatenie dlžnej sumy až návrhom zo dňa 12. 1. 2012 odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporca 2/ rade dôvodne uplatnil námietku premlčania voči navrhovateľovi. Súd prvého stupňa teda správne rozhodol, keď ustálil, že návrh bol podaný na súde oneskorene. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., potvrdil. K odvolacej námietke navrhovateľa, že nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej doby, keďže si zaplatenie predmetných pohľadávok uplatnil už podaním na notárskom úrade JUDr. H. odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník v ust. § 112 upravuje zastavenie plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľa v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva podľa § 112 Obč. zák. sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve; najmä žalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ O. s. p.), vzájomnou žalobou (§ 97 O. s. p.), návrhom na započítanie (§ 98 O. s. p.) a pod.. Bez vplyvu na beh premlčacej doby je však zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve (§ 175o ods. 1 O. s. p.), ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve (§ 175n O. s. p.). V týchto prípadoch totiž nejde o uplatnenie práva podľa § 112 O. s. p., pretože o práve, ktorého sa premlčanie týka, nie je autoritatívne rozhodované. Na beh premlčacej doby nemá vplyv ani zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111 Obč. zák.). Právny nástupca subjektu určitého práva alebo povinnosti preberá toto právo alebo povinnosti v stave, v akom sa nachádza v okamihu zmeny subjektov a je pritom nerozhodujúce, z akého dôvodu k zmene subjektov dochádza. Teda aj pri zmene subjektov v dôsledku nadobudnutia dedičstva (§ 460 Obč. zák.) sa právnemu nástupcovi započítava tá časť premlčacej doby, ktorá uplynula už jeho právnemu predchodcovi. Na námietku navrhovateľa, podľa ktorej v priebehu konania podal niekoľko podaní, ktoré sa týkali označenia maloletého, v ktorých tohto jednoznačne a nezameniteľne označil ako zastúpeného odporkyňou 1/, pričom podľa jeho názoru odporkyňa 1/ ako zákonný zástupca môže uskutočňovať úkony smerujúce k dlhu, ktoré spolu s poručiteľom spotrebovala počas života, odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ vo svojich podaniach síce označil aj odporcu 2/, avšak v petite žalobného návrhu až do pojednávania dňa 12. januára 2012 nežiadal, aby tento bol súdom zaviazaný na plnenie akejkoľvek povinnosti voči navrhovateľovi a teda nedošlo k riadnemu uplatneniu nároku voči odporcovi 2/. Skutočnosť, či poručiteľ mal spotrebovať požičané prostriedky v domácnosti s odporkyňou 1/ je z hľadiska predmetu konania či pasívnej vecnej legitimácie irelevantná. Odporkyňa 1/ nebola v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, pričom ani nebola dedičom pasív dedičstva po poručiteľovi. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že na možnosť uplatnenia nároku voči odporcovi 2/ nemá vplyv skutočnosť, kedy súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie v predmetnej právnej veci ako to namietal navrhovateľ. Podľa § 41 ods. 1 O. s. p. môžu účastníci konania robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu, či už ústne, písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami či telefaxom, pričom z priebehu konania je zrejmé, že navrhovateľ možnosť vykonať úkon v inej ako ústnej forme na pojednávaní niekoľkokrát aj využil. Navyše je navrhovateľ v konaní zastúpený advokátom, ktorý je podľa § 25 O. s. p. povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, a teda poučovať ho aj o možnosti a forme vykonávania úkonov voči súdu a uplatňovania nárokov v občianskom súdnom konaní. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, aby súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zistenie, že účastník mal úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Aj tu treba prihliadať na všetky okolnosti významné pre posúdenie náhrady trov konania z hľadiska ustanovenia § 150 O. s. p.. Navrhovateľ v konaní nepreukázal v konaní okolnosti hodné osobitného zreteľa, či už osobitné majetkové či zárobkové pomery a to na jeho strane a súčasne na strane odporcu 2/, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému odporcovi 2/. Obmedzil sa len na konštatovanie, že dôvodom hodným osobitného zreteľa má byť skutočnosť, že prvé pojednávanie vo veci samej bolo vytýčené po siedmych rokoch a konanie je poznačené prieťahmi. Odvolací súd dospel k záveru, že dĺžku súdneho konania či premlčanie nároku navrhovateľa nemožno bez ďalšieho v danom prípade vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci nepriznanie náhrady trov konania. Výrok, ktorým bolo konanie voči odporkyni 1/ zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 8.663,50 eur podľa § 2 ods. 4, § 9 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, položka č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C 213/2005 - 40 zo dňa 16. 6. 2006 bol čiastočne oslobodený od súdnych poplatkov. Mal za to, že ak pomery účastníka neboli riadne zistené a nedošlo k ich zmene, priznané oslobodenie nemožno odňať z dôvodu, že súd zmení hodnotenie týchto pomerov. Bol názoru, že pri tých istých pomeroch je súd svojím rozhodnutím viazaný a vytkol súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie nerešpektoval, keď mu vyrúbil súdny poplatok v plnej výške. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 8C 213/05 - 40 zo dňa 16. 6. 2006 navrhovateľovi priznal čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh vo veci samej vo výške 200.000,- Sk. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením č. k. 6C 700/2008 -204 zo dňa 4. 4. 2012 navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 8.663,50 eur v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Podaním odvolania vzniká účastníkovi, ktorý podal odvolanie podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Zo znenia § 1 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/ zákona vyplýva, že poplatok za odvolanie je poplatkom za konanie súdov. Pod konaním treba rozumieť konanie vo veci samej. Vyplýva to najmä z § 6 zákona, podľa ktorého je sadzba poplatku uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní. Konaním na jednom stupni (na odvolacom súde) pre poplatkové účely sa považuje len odvolacie konanie o odvolaní vo veci samej a nie aj konania o odvolaniach proti rozhodnutiam procesnej povahy. Odvolací súd má za to, že navrhovateľovi ako poplatníkovi vznikla poplatková povinnosť podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že v priebehu konania mu bolo priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd uvádza, že navrhovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a nebolo mu priznané ani sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 8C 213/05 - 40, ktorým bolo navrhovateľovi priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh vo veci samej. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi nebolo priznané ani sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov za konanie súdu, ale bolo mu priznané iba čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku vo veci samej. Priznané čiastočné oslobodenie od poplatku za návrh vo veci samej neznamená, že navrhovateľ je sčasti oslobodený od súdnych poplatkov za ďalšie úkony súdu. Inými slovami, čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za návrh nespôsobuje úplné, resp. čiastočné oslobodenie i od súdneho poplatku za odvolanie. Pokiaľ teda súd prvého stupňa navrhovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie podľa § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. a výšku poplatku určil podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, bol tento postup súdu prvého stupňa správny. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1, 2 O. s. p. a ich náhradu úspešnému odporcovi 2/ nepriznal, nakoľko odporca 2/ si trovy právneho zastúpenia síce uplatnil, ale tieto následne nevyčíslil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.