Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/215/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406201410 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1406201410.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: U. G., nar. XX. 3. XXXX, G. 2, H., zastúpený: N.. J. Q., C. XX, H., proti odporkyni: J. G., nar. XX. XX. XXXX, W. T. D. XXX, zastúpená: JUDr. Ľuboslav Kašuba, Pribišova 25, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 16C 6/2006-348 zo dňa 15. 2. 2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č.k. 16C 6/2006-348 zo dňa 15. 2. 2012 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania nasledovne: I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov sa prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa: - účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX so zostatkom vo výške 1.015,92 eura, a do výlučného vlastníctva odporkyne: - účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX so zostatkom vo výške 199,64 eura. II. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu 37 808,04 eura do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Účastníkov zaviazal zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 2 346,- eur na účet Okresného súdu Bratislava IV. IV. Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vyhradil po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2006, a doplneným dňa 14.6.2006, domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov po rozvode manželstva. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12C 109/04, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 10. 2004, bolo jeho manželstvo s odporkyňou rozvedené. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 18C 8/05 sa stala odporkyňa výlučnou nájomníčkou 3-izbového družstevného bytu, nachádzajúceho sa v H. na N. č. 2. Nakoľko odporkyňa zostala v uvedenom byte bývať, mal záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby mu vyplatila polovicu z hodnoty členského podielu na uvedenom byte. Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila z dôvodu, že návrh nezahŕňal celú masu BSM, ako aj z dôvodu, že predmetný byt nepatrí do BSM, nakoľko stanovy družstva presne určujú pridelenie bytu a jeho majetkové vyrovnanie. Žiadala vyporiadať náhradu mzdy, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená v súvislosti s konaním o určenie neplatnosti výpovede a náhrady mzdy vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C 33/01 a úspory, ktoré mali každý na svojom účte. Ďalej žiadala vyporiadať dlh, ktorý im vznikol voči G. H. IV ako nedoplatok na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu, ktoré uhradila ona. V poradí prvým rozsudkom vo veci č. k. 16C/6/2006-243 zo dňa 3.11.2009 prvostupňový súd rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu 45 579,88 eura do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť náhradu trov konania voči štátu 90,93 eura. Zároveň uložil účastníkom povinnosť zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 2 841,50 eura na účet súdu. Na odvolanie odporkyne odvolací súd uznesením č. k. 14Co/52/2010 zo dňa 29.6.2010 tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, v konaní o vyporiadanie BSM musí byť z odôvodnenia rozsudku jednoznačne zrejmé, čo tvorí masu BSM, ako súd určil všeobecnú hodnotu jednotlivých vecí, ako určil hodnotu majetku tvoriaceho BSM a ako došiel k čiastke, ktorú je povinný jeden z bývalých manželov zaplatiť na vyporiadanie BSM druhému. Výpočet tejto čiastky má byť natoľko prehľadný, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť o jeho správnosti. V odôvodnení rozsudku musia byť vyriešené všetky sporné otázky týkajúce sa rozsahu vyporiadavanej masy BSM.V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 9/97, ktorého právna veta znie: Medzi hodnoty, ktoré treba v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať, patrí aj zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve, ale len za predpokladu, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom v družstve. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné oceniť hodnotu členského podielu, rovnajúcu sa trhovej hodnote, za ktorú bolo možné v čase vyporiadania BSM účastníkov nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku, podľa stavu bytu ku dňu zrušenia spoločného členstva účastníkov v bytovom družstve. Pokiaľ však v období od zániku spoločného členstva v družstve do vyporiadania BSM odporkyňa preukázateľne vynaložila finančné prostriedky na zhodnotenie bytu (tým aj členského podielu), treba to pri zahrnutí hodnoty členského podielu do masy BSM zohľadniť. Na základe vykonaného dokazovania (pred vyhlásením rozsudku zo dňa 3.11.2009 a po vrátení veci odvolacím súdom) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C 109/2004-24 zo dňa 14.9.2004 bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa 7.12.1985 rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu o právach a povinnostiach k maloletým deťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2004. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obaja účastníci zhodne potvrdili dlhotrvajúce problémy v spolužití, vzájomné odcudzenie a nadviazanie nových známostí v poslednom období. Navrhovateľ sa vo februári 2004 zo spoločnej domácnosti odsťahoval. V konaní odporkyňa predložila Dohodu medzi manželmi o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 28.1.2005, ktorú navrhovateľ namietol pretože ju nepodpísal a ani ju nepozná. Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ dohodu podpísal a pri jej uzavretí boli len oni. Súd poukázal na to, že podstatou dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo všeobecnosti je, že sa vykoná vyporiadanie tak jednotlivých vecí, ako aj celej masy spoločného spoluvlastníctva manželov. Čiastočná dohoda je len prípravou pre celkovú dohodu a platí pri dokončení dohody. Dôležité a rozhodné je len konečné riešenie. V danom prípade však dohoda zo dňa 28.1.2005 nezahŕňala celý majetok účastníkov. Ak si účastníci neboli vedomí, čo všetko do spoločného majetku patrí, prípadne, čo sa môže ešte objaviť, bolo vhodné v dohode uviesť aj opatrenia týkajúce sa vecí, ktoré neboli zahrnuté v tejto dohode o vyporiadaní. V predmetnej dohode v bode 3. je uvedené, že navrhovateľ prehlásil, že dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a zrieka sa akýchkoľvek nárokov na svoj podiel na majetku získanom spoločne za trvania manželstva, vrátane svojho družstevného podielu k ich bytu v prospech odporkyne ako bývalej manželky. Súd poukázal na to, že je nelogické, aby v prípade ak podľa tvrdenia odporkyne skutočne došlo medzi ňou a navrhovateľom k dohode, že by je nepredložila Stavebnému bytovému družstvu a podávala by na súd návrh o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 18C/8/2005. V rámci tohto konania navrhovateľ predložil súdu list zo dňa 5.5.2005 (návrh bol podaný odporkyňou dňa 25.5.2005) adresovaný odporkyni, v ktorom navrhuje vyporiadať BSM dohodou. Uvedený list si odporkyňa v odbernej lehote neprevzala a na pojednávaní o vyporiadaní BSM po nahliadnutí do tohto listu uviedla, že ho vidí prvýkrát. Súd prvého stupňa vykonané dôkazy posúdil tak, že účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli. Nakoľko k dohode o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi nedošlo, súd z dôvodu hospodárnosti konania zamietol návrh na vypočutie svedkov Y. Tomkovej, J. G. ml. a N. R., ktoré sa mali vyjadriť k uzavretiu dohody o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 28.1.2005. Súd poukázal na ustanovenia § 149 ods. 1, 3 a § 150 Obč. zák. a konštatoval, že zo zhodných výpovedí účastníkov mal za preukázané, že účastníci za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosť - 3- izbový družstevný byt. Dňa 5.4.1990 bola medzi Stavebným bytovým družstvom H. IV a navrhovateľom uzavretá dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, na základe ktorej družstvo ako vlastník odovzdalo navrhovateľovi do užívania sporný byt pri spoločnom členstve manželky J.. Účastníkom počas manželstva vznikol spoločný nájom a spoločné členstvo v družstve. Rozsudkom súdu č. k. 18C 8/2005-30 zo dňa 8.11.2005 bolo zrušené účastníkom právo spoločného nájmu k bytu s tým, že byt bude ďalej užívať ako nájomca odporkyňa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2006. Dodatkom zo dňa 15.8.2006 k dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 5.4.1990 uzavretého medzi Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom sa výlučnou nájomníčkou predmetného bytu stala dňom 26.1.2006 odporkyňa. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 22.8.2006 G. H. IV ako prevádzajúci previedol na odporkyňu ako nadobúdateľku predmetný byt do vlastníctva. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.112011 znalca V.. N. T. súd zistil všeobecnú hodnotu členského podielu v SBD k predmetnému bytu, rovnajúcu sa trhovej hodnote, za ktorú je možné v súčasnosti nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia a veku, podľa stavu bytu ku dňu zrušenia spoločného členstva v bytovom družstve, t. j. k 26.1.2006, ktorá predstavuje sumu 77 000,- eur. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná výška aktív, ktoré pozostávajú z účtu navrhovateľa vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. č.: XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu 25.10.2004 vo výške 1.015,92 eura (30.605,50 Sk) a účtu odporkyne vedeného vo VÚB, a.s. č.: XXXXXXXXXX so zostatkom ku dňu 5.11.2004 vo výške 199,64 eura (6.014,50 Sk). Súd prikázal každému z účastníkov ten účet vedený v peňažnom ústave, na meno ktorého je tento účet vedený. Spornou medzi účastníkmi ostala hodnota členského podielu v bytovom družstve. Navrhovateľ titulom vyporiadania hodnoty členského podielu v bytovom družstve žiadal o priznanie jeho polovice. Spoločnú domácnosť opustil ešte pred rozvodom manželstva a v konaní o zrušenie právo spoločného nájmu k bytu súhlasil s tým, aby nájomníčkou bytu bola odporkyňa. Odporkyňa nesúhlasila s vyporiadaním hodnoty členského podielu, nakoľko uviedla, že predmetný byt nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže účastníkom bolo zrušené užívacie právo k bytu a len ona sa stala jeho užívateľkou. Toto tvrdenie odporkyne súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko bolo preukázané, že účastníci počas manželstva nadobudli vyššie uvedený družstevný byt, teda počas manželstva im vznikol spoločný nájom k tomuto bytu. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je hodnota bytu ale hodnota členského podielu v bytovom družstve. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 29/2000, podľa ktorého všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu v porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Vzhľadom k tomu, že počas manželstva bol účastníkom pridelený družstevný byt, vznikol im spoločný nájom k družstevnému bytu, ktorý bol zrušený rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 18C 8/2005-30 zo dňa 8.11.2005 s tým, že tento byt bude ďalej užívať ako nájomca odporkyňa. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 22.8.2006 SBD H. IV previedlo odporkyni predmetný byt do vlastníctva. Na základe uvedených skutočností súd do masy BSM zahrnul všeobecnú hodnotu členského podielu v bytovom družstve, určenú vyššie uvedeným znaleckým posudkom vo výške 77 000,- eur. Odporkyňa žiadala zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj náhradu mzdy, ktorá bola navrhovateľovi vyplatená vo výške 101.560,- Sk na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 21C/33/2001-144 zo dňa 15.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/7/2005-178 zo dňa 19.10.2005. Súd túto náhradu mzdy nezahrnul do masy BSM a nevyporiadal z dôvodu, že náhrada mzdy bola navrhovateľovi vyplatená až po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2004). Odporkyňa ďalej žiadala ako záväzok zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov aj nedoplatky súvisiace s užívaním predmetného bytu za obdobie rokov 2004 až 2006 vo výške 158.811,- Sk, polovica 79.405,50 Sk, ktoré už uhradila. Súd na tento záväzok neprihliadol, nakoľko ide o spoločné záväzky účastníkov, ktoré mali byť riešené v rámci iných konaní (odporkyňa mala žiadať od navrhovateľa zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu) a navyše navrhovateľ v byte od februára 2004 nebýval. Súd zahrnul do masy BSM len záväzok - nedoplatok na vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2003 vo výške 17.101,- Sk, ktorý zaplatila odporkyňa počas trvania manželstva účastníkov, pričom polovica predstavuje 8.550,50 Sk, po prepočte konverzným kurzom 283,82 eura. Súd z týchto dôvodov vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že uložil odporkyni vyplatiť navrhovateľovi sumu 37 808,04 eura, ktorá pozostáva z polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve vo výške 38 500,- eura a polovice zostatku na účte odporkyne vo VÚB, a.s. vo výške 99,82 eura, ktorý jej bol prikázaný do výlučného vlastníctva (spolu 38.599,82 eura), mínus polovica nedoplatku na vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za rok 2003 vo výške 283,82 eura (odporkyňa uhradila celý nedoplatok za rok 2003), a polovica zostatku na účte navrhovateľa v Slovenskej sporiteľni, a.s., vo výške 507,96 eura, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľa (spolu 791,78 eura). Súd určil odporkyni lehotu na splnenie uvedenej povinnosti 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), v priebehu ktorej bude mať čas a možnosť zabezpečiť si prostriedky na splnenie uvedenej povinnosti. Súd súčasne zaviazal účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu za vyporiadanie BSM súdny poplatok vo výške 2 346,- eur. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, podaním z 30.3.2012. Namietla, že súd sa dostatočne nevyporiadal so závažným dôkazom - predloženou notársky overenou kópiu dohody zo dňa 28.1.2005 medzi ňou a navrhovateľom, v ktorej sa dohodli na vzájomnom vyporiadaní majetku. Súd uviedol, že ide len o čiastočnú dohodu, ktorá nezahŕňala celý majetok účastníkov. Pritom podľa bodu 2 dohody navrhovateľ prehlásil, že sa zrieka akýchkoľvek nárokov na svoj podiel na majetku získanom počas trvania manželstva, vrátane svojho družstevného podielu k bytu v prospech odporkyne. Je tak nepochybné, že dohoda vyporiadala celý majetok. Nie je dôležité, aké sú dôvody, pre ktoré odporkyňa dohodu nepredložila bytovému družstvu a prečo podala návrh na súd, ako sa pýtal v odôvodnení rozsudku súd. K tomu mal súd vykonať dokazovanie a vypočuť navrhovaných svedkov. V dôsledku toho súd nesprávne vec posúdil. Ďalej poukázala na rozsudok vo veci sp. zn. 18C 8/2005, na základe ktorého sa výlučnou nájomníčkou bytu stala odporkyňa, čím rozhodol aj o tom, že sa stala výlučnou vlastníčkou členského podielu v bytovom družstve. Ide o právoplatne rozhodnutú vec, ktorá tvorí prekážku res iudicata v prejednávanej veci. Súd sa s tým však nijako nevyporiadal. Pritom len zhodou okolností odporkyni nebola uložená povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt, pretože sporný byt opustil dobrovoľne sám. Priznaním nároku navrhovateľovi by tento získal nenáležité a bezdôvodné obohatenie. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo ho zmenil a sám rozhodol vo veci. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 4.5.2012. Opätovne zdôraznil, že tzv. Dohodu s odporkyňou nikdy nepodpísal a dohodu neuzavrel. Keďže odporkyňa tvrdila, že ju mal podpísať na čerpacej stanici na U. ceste v H., nechápe akí svedkovia majú potvrdiť, že sa dohodli. Opätovne poukázal na to, že ak by bola skutočne medzi nimi uzavretá Dohoda, čo on zásadne popiera, prečo by odporkyňa podávala návrh na zrušenie spoločného nájmu k bytu; prečo nereagovala na jeho návrhy na vyporiadanie BSM; prečo v súdnom konaní o dohode nič nehovorila; prečo vo vyjadrení zo 16.1.2007 tvrdila, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM doposiaľ nedošlo; prečo bola overená fotokópia Dohody do spisu založená až 31.7.2008 prostredníctvom samotnej odporkyne a nie niektorým z jej právnych zástupcov; prečo v celom konaní odporkyňa konala v rozpore s touto Dohodou (žiadala uhradiť polovicu dlhov k bytu, ktoré vznikli po jeho odsťahovaní a podala návrh na vyporiadanie BSM); prečo Dohodu nepodpísali u notára, keď aj SBD vyžaduje predloženie listín s notársky overenými podpismi. Poukázal aj na to, že v Stanovách G. H. - C. je počítané s dohodou o vyporiadaní BSM a odporkyňa by nemusela podávať návrh na zrušenie spoločného nájmu k bytu. Navrhovateľ takúto dohodu nikdy nepodpísal a s odporkyňou po opustení spoločnej domácnosti nekomunikoval z dôvodu podania trestných oznámení na neho zo strany odporkyne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd na prejednanie odvolania odporkyne nariadil termín pojednávanie na 4.2.2014, na ktoré sa odporkyňa v deň pojednávania ospravedlnila mailovou správou z dôvodu náhleho ochorenia, o čom nedoložila v deň pojednávania a ani neskôr žiadne lekárske potvrdenie. Na pojednávanie sa dostavil len jej splnomocnený zástupca, ktorý sa pripojil k jej žiadosti o odročenie pojednávania. Zotrval na podanom odvolaní s tým, že odporkyňa chcela na pojednávaní objasniť okolnosti v súvislosti s písomnou Dohodou medzi účastníkmi zo dňa 28.1.2005. Zástupkyňa navrhovateľa doložila do súdneho spisu kópiu kúpnej zmluvy z 25.1.2013, ktorou odporkyňa previedla svoje vlastnícke právo k spornému bytu na tretiu osobu za 116 600,- Eur. Odvolací súd následne po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a odvolacích námietok odporkyne dospel k záveru, že je možné vo veci rozhodnúť aj bez opätovného vypočutia účastníkov konania. Ospravedlnenie odporkyne vyhodnotil ako účelové a nepreukázané, ktoré nespĺňa zákonné podmienky podľa § 119 ods. 1,2 Os.p. na odročenie pojednávania, a preto na neho neprihliadal. Vo veci nariadil verejné zasadnutie postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 25.2.2014. K správnym skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné len zdôrazniť nasledovné: Hlavnou odvolacou námietkou odporkyne je neprihliadnutie na listinný dôkaz - Dohodu medzi manželmi o vzájomnom vyporiadaní, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi dňa 28.1.2005 (č.l. 156). Dohodu odporkyňa predložila v notársky overenej kópii, ktoré však osvedčuje iba to, že ide o kópiu predloženého prvopisu, pričom ju notár vyhotovil až dňa 18.6.2008. Hoci odporkyňa mala vo veci právneho zástupcu, dôkaz predložila osobne podaním z 31.7.2008, pričom konanie vo veci prebiehalo už od 31.1.2006. Na pojednávaní dňa 19.1.2011 navrhovateľ jednoznačne poprel, že takúto Dohodu podpísal s tým, že jeho podpis je sfalšovaný. Odporkyňa na otázky súdu uviedla, že originál dohody by mala mať niekde v dokladoch, pričom podpisy na Dohode si nenechali notársky overiť. Ďalej uviedla, že na ostatných veciach v BSM - peniaze a auto, sa s navrhovateľom dohodli separátne. Po tom ako jej súd uložil povinnosť predložiť originál Dohody, v podaní z 25.1.2011 uviedla, že sa jej ho nepodarilo nájsť. Existenciu originálu však môže potvrdiť jej právna zástupkyňa N.. I., ktorá tak aj učinila čestným prehlásením zo dňa 9.2.2011. V dôsledku absencie originálu Dohody tak bolo znemožnené zistenie pravosti podpisu navrhovateľa na dohode znalcom z odboru grafológie, čo nemožno dávať na ťarchu navrhovateľa. Navyše správanie odporkyne po dátume údajného uzavretia Dohody rozhodne nenasvedčovalo existencii takejto Dohody, s čím sa náležite vyporiadal súd prvého stupňa, pričom odvolací súd sa stotožňuje aj s vyjadrením navrhovateľa k podanému odvolaniu. V pripojenom spise sp. zn. 18C 8/2005 je na č.l. 22 založený návrh navrhovateľa odporkyni na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 5.5.2011, teda viac ako 6 rokov po údajnom uzavretí spornej Dohody z 28.1.2005, čo je ďalším podporným dôkazom pre pravdivosť tvrdení navrhovateľa. Správnosť záverov súdu prvého stupňa, že navyše šlo len o čiastkovú Dohodu, ktorá nezahŕňala celý majetok, potvrdila aj samotná odporkyňa na pojednávaní, keď uviedla, že o peniazoch a a osobnom aute sa dohodli mimo tejto dohody. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd na tento predložený dôkaz neprihliadal. Správne sú aj závery súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie hodnoty členského podielu navrhovateľa k bytu, s čím sa odvolací súd už vyporiadal vo svojom zrušujúcom uznesení z 29.6.2010. Hodnota celého členského podielu bola znalecky ustálená na 77 000,- Eur, pričom v roku 2013 odporkyňa byt predala až za 116 600,- Eur. Je tak nesporné, že znalecky určená cena bola správna, a skôr podhodnotená v neprospech navrhovateľa. Nesprávny je právny názor odporkyne, že rozhodnutiu súdu o vyporiadaní členského podielu k bytu bráni prekážka rozhodnutej veci rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 18C 8/2005, na základe ktorého sa výlučnou nájomníčkou bytu, čím podľa nej rozhodol aj o tom, že sa stala výlučnou vlastníčkou členského podielu v bytovom družstve. Určenie výlučného nájomcu bytu a vyporiadanie bývalých spoločných nájomníkov bytu, ktorých členský podiel tvoril bezpodielové vlastníctvo manželov, sú dve rozdielne veci. Rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 18C 8/2005 môže byť len základom pre vyporiadanie bývalých manželov v tom smere, kto z nich byt bude užívať ďalej sám a komu vznikne nárok na finančné vyrovnanie členského podielu v bytovom družstve. Citované rozhodnutie súdu tak netvorí prekážku veci rozhodnutej pre prejednávanú vec. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v samostatnom rozhodnutí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.