Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/333/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406201829 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1406201829.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: T. Y., I. I. XX, XXX XX J., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, pre pohľadávku vo výške 782,05 Eur istiny s prísl., poplatok za spísanie notárskej zápisnice a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2013, č. k. 37Er/859/2006-52, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu IV zo dňa 05.09.2013, č. k. 37Er/859/2006-52, p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 05.09.2013, č. k. 37Er/859/2006-52, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Uznesenie odôvodnil tým, že na zmluve o úvere zo dňa 15.04.2005, č. 1690068 bolo už vopred predtlačené splnomocnenie, ktorým dlžník (povinný) splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal jeho záväzok z predmetného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. V danom prípade došlo zo strany právneho zástupcu povinného ku kolízii záujmov v zmysle § 30 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v neskorších zmenách (ďalej len „Exekučný poriadok“) , § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba "Občianskeho zákonníka"). Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre rozpor záujmov splnomocnenca dlžníka (povinného) - Mgr. Tomáša Kušníra, preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pojednávanie vo veci súd nenariaďoval vzhľadom na novelizáciu Exekučného poriadku zákonom č. 335/2012 Z. z., účinným od 01.01.2013, podľa ktorého pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, môže súd nariadiť pojednávanie, iba ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci, pričom v tomto konaní mal súd vec za dostatočne jasnú na základe listinných dôkazov v spise (notárska zápisnica, zmluve o úvere). Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 27.09.2013, ktoré odôvodnil tým, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 237 písm. f) O.s.p.], súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci [§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.], súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.], súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.]. V odvolaní je zahrnutý aj návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým súdu navrhol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? V úvode svojho rozsiahleho odvolania oprávnený poukazuje na to, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Nedodržal procesný postup upravený v ust. § 57 ods. 5 veta druhá Exekučného poriadku a odňal tak oprávnenému možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa porušil svojim rozhodnutím, vydaným bez zreteľa nezákonné pravidlo obsiahnuté v § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, t. j. rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolá účinok zastavenia exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho prejednania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, s takýmto titulom musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd porušil zásadu legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania, zákaz diskriminácie, zásadu "rovnosti zbraní", kontradiktórnosti súdneho konania, právo na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy, právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu. Žalobca ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení. Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Plnomocenstvo ďalej nie je možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/ záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nešlo o budúce právo. Udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. O domnienky ide v prípade záveru súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech a v prípade považovania záujmov zástupcu za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. Exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval, a o nej už raz právoplatne rozhodol. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. V poslednej časti odvolania je zopakovaný návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým súdu navrhol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky tak, ako sú už uvedené vyššie. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedené preto žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil predmetné prejudiciálne otázky. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a že návrh oprávneného na prerušenie konania je potrebné zamietnuť. Čo sa týka výroku rozhodnutia exekučného súdu, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú, odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXX bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 15.04.2005. V texte zmluvy, ktorá bola vyhotovená formou predtlače, je uvedená formulácia, z ktorej vyplýva, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na to, aby vo forme notárskej zápisnice uznal v jeho mene jeho záväzok z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Dňa 10.09.2005 bola notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, spísaná notárska zápisnica N 4350/2005, NZ 41957/2005, NCRLs 41393/2005, v ktorej v bode 3 advokát Mgr. Tomáš Kušnír, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 29 293,- Sk (972,35 Eur). Je pravdou, že notárska zápisnica je titulom, na základe ktorého môže súdny exekútor vykonávať exekúciu. Podstatou notárskej zápisnice je to, že dlžník vyhlási, že splní určitý presne špecifikovaný dlh do určitého dátumu a zároveň vysloví súhlas, že ak by k splneniu tohto záväzku nedošlo, dáva výslovný súhlas s vykonateľnosťou tejto zápisnice. Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že vyhlásenie a súhlas s vykonateľnosťou zápisnice neurobil povinný osobne, ale splnomocnená osoba, pričom splnomocnenie pre konkrétnu osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlačenej formulárovej zmluvy o úvere. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, keďže zmluva o úvere je predtlačou, ktorá obsahovala meno splnomocnenca, teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, čo spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol nikoho splnomocniť na takéto právo. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, preto takáto dohoda je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočnosti uznanie dlhu a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného, tieto právne úkony svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe tohto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Preto bol správny postup exekučného súdu, ktorý napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že prvostupňový súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, rovnako ako považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. V súvislosti s názormi oprávneného uvedenými v odvolaní, odvolací súd uvádza, že okresný súd je oprávnený preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, čo plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez tohto, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Nie je dôvodná argumentácia oprávneného, že plnomocenstvo ďalej nie je možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa ohľadom predmetného plnomocenstva právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka neaplikoval. Správne nie je ani tvrdenie oprávneného, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, že súd pojednávanie vo veci nenariaďoval vzhľadom na novelizáciu Exekučného poriadku zákonom č. 335/2012 Z. z., účinným od 01.01.2013, podľa ktorého pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú môže súd nariadiť pojednávanie, iba ak je to nevyhnuté pre objasnenie veci, pričom v tomto konaní mal súd vec za dostatočne jasnú na základe listinných dôkazov v spise. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Preto, ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že ak súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, postupoval správne. Oprávnený sa svojim podaním zo dňa 27.09.2013 domáhal prerušenia konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. IV 181/2011-16, kde sa riešila otázka oprávneného, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľom, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a teda aj v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu plynúcu z tejto zmluvy a či je reálne v súlade s čl. 17 a ČI. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Ústavný súd SR konštatoval, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že súd dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. T. z., že všeobecný súd je počas priebehu celého konania ex officio povinný skúmať, či sú splnené predpoklady pre vedenie takéhoto konania. Jedným z daných predpokladov je aj skúmanie relevantného exekučného titulu. Takto bolo treba aj skúmať súhlas povinného s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice a súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Ustanovenie v zmluve o úvere, obsahujúce už v predtlači súhlas dlžníka s exekúciu znamenalo, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv. Notárska zápisnica teda nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu spôsobilý exekučný titul kladie podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Ďalej konštatoval, že nebol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru a že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej a aj formálnej. Ďalej v náleze uviedol, že medzi obsahom základného práva podľa čl.46 1 Ústavy a obsahom podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Keďže nastolené otázky oprávneného už boli vyriešené, odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol. Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05.09.2013, č. k. 37Er/859/2006-52, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil a zároveň, nakoľko na základe uvedených rozhodnutí ústavného súdu, súdneho dvora, ako aj Zmluvy o fungovaní Európskej únie nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.