Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/113/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407229515 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1407229515.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o (v súčasnosti) plnoleté dieťa: C. Š. M. X. S. V. I. , W. H. X.X.XXXX, F. L., M.I. Č.. XX, na čas do nadobudnutia plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, na čas po nadobudnutí plnoletosti navrhovateľ, dieťa rodičov: matka U. Š. M. X. S. V. I. U. Á. , W. H. XX.X.XXXX, F. L., M. Č.. XX, otec: E. Ž. K. Š. V. E. , W. H. XX.XX.XXXX, M. F. F., F. Č.. XX, prechodne bytom F., N. Č.. X, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Bratislava, Niťová č. 3, IČO: 36 856 592, za ktorú koná JUDr. Katarína Almášiová, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. apríla 2010, č.k. 8 P 128/2008-82, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 31. júla 2014, č.k. 8 P 128/2008-115, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 31. júla 2014, č.k. 8 P 128/2008-115, p o t v r d z u j e . Odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. apríla 2010, č.k. 8 P 128/2008-82, o d m i e t a . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 15.4.2010, č.k. 8 P 128/2008-82, zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k vtedy maloletému synovi C. zo sumy 1.000,-- Sk mesačne na sumu 133,-- € mesačne počnúc dňom 1.9.2008, ktoré výživné uložil otcovi zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2008 do 31.3.2010 v sume 9.962,04 € otcovi uložil povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27.5.1997, sp.zn. 5 C 150/1997, vo výživnom; žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. l, § 78 ods. l veta prvá Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.). Konal a rozhodol s opatrovníkom otca Mestskou časťou Bratislava-Petržalka, Kutlíkova č. 17, Bratislava, ustanoveného podľa § 29 O.s.p. Súdu sa dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť súčasnú adresu bydliska otca, ktorý naďalej uvádzal vo všetkých podaniach adresu trvalého bydliska, kde sa však už dlhšiu dobu nezdržoval, byt, v ktorom mal trvale bývať, odpredal, novú adresu bydliska na príslušný úrad nenahlásil. Rozsudok bol opatrovníkovi otca účinne doručený postupom podľa ustanovenia § 47 ods. l O.s.p. dňa 12.5.2010. Podaním zo dňa 2.12.2013, ktoré bolo zverené pošte na prepravu dňa 2.12.20113, otec podal proti predmetnému rozsudku odvolanie dôvodiac len tým, že mu bol doručený až dňa 18.11.2013, o celom súdnom spore vôbec nevedel. Na základe tejto skutočnosti požiadal súčasne o navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku. Opatrovník, ktorý mu bol ustanovený, nezastupoval jeho práva v súlade so zákonom. Nevie si inak vysvetliť, ako by mohol opatrovník zastávajúci jeho práva súhlasiť s navrhovanou výškou výživného bez akýchkoľvek pripomienok a ešte sa aj vzdať odvolania. Namietal tiež samotnú preskúmateľnosť a odôvodnenosť rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že súd len konštatoval, že si zabezpečil doklady o príjme otca, otec je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník, každoročne podáva daňové priznanie. V rozsudku nebola uvedená výška jeho zárobku zistená z daňového priznania. Svoju vyživovaciu povinnosť si plnil, ale len vo výške určenej pôvodným rozsudkom, keďže o novom rozhodnutí nevedel. Je ochotný prispievať vyššou sumou na výživu syna C., ale nie v priznanej sume 133,-- € mesačne, pretože podľa jeho súčasného daňového priznania má priemerný mesačný príjem po odpočítaní výdavkov len v sume 271,08 €; stanovená výška výživného je pre neho likvidačná. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie. Žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty otec už ničím iným neodôvodnil. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.7.2014, č.k. 8 P 128/2008-115, zamietol návrh otca E. Ž. na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15.4.2010, č.k. 8 P 128/2008-82. Pred rozhodnutím napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyzval otca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.1.2014 na doplnenie žiadosti o navrátenie lehoty na podanie odvolania tak, aby uviedol dôvody žiadosti, dobu, kedy a akým spôsobom sa dozvedel o rozhodnutí, resp. o konaní o zvýšenie výživného. Otec uviedol len to, že o rozsudku sa dozvedel prostredníctvom polície v dôsledku podaného trestného oznámenia pre neplnenie vyživovacej povinnosti; presný dátum uviesť nevedel. Dňa 18.11.2013 si osobne rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 15.4.2010, č.k. 8 P 128/2008-82, prevzal. Podania otca súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. ako návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania podľa ustanovenia § 58 O.s.p. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje so zreteľom na konkrétne okolnosti veci. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, keď otec nezmeškal lehotu na podanie odvolanie z ospravedlniteľného dôvodu. V konaní bol zastúpený opatrovníkom, k ustanoveniu ktorého súd pristúpil až potom, čo sa mu nepodarilo nijakým dostupným spôsobom (presne označeným) zistiť jeho adresu. Konanie otca - neoznámenie adresy, na ktorej sa v čase konania zdržiaval, príslušným úradom, sa súdu javilo a naďalej javí ako úmyselné s cieľom vyhnúť sa konaniu. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nesúhlasil so závermi súdu v napadnutom uznesení. Súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky. Ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť; v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 36/2008, 2 Cdo 6/2012. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že sa úmyselne vyhýbal konaniu neoznámením adresy; o konaní nevedel. V odvolaní ďalej namietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa, jeho neodôvodnenosť, nepreskúmateľnosť. Rozdiel medzi plnením si vyživovacej povinnosti v sume 33,19 € a sumou 133,-- € (v sume 99,81 €), na ktorú bola vyživovacia povinnosť zvýšená, za obdobie 19 mesiacov (1.9.2008-31.3.2010) predstavuje sumu 99,81 €, súčin 1.896,39 €, nie sumu zročného výživného uvedenú vo výroku napadnutého rozsudku. Ďalej súd pochybil, keď mu neustanovil za opatrovníka osobu z rodinného, pracovného, kultúrneho, či iného prostredia, ktoré je mu blízke podľa ustanovenia § 29 ods. 6 O.s.p. Ustanovený opatrovník absolútne nezastával jeho práva, súhlasil so zvýšením výživného v zmysle návrhu, nepodal opravný prostriedok proti rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 559/2000. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.7.2014, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa nemožno priznať úspech a že následne odvolanie otca proti rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné odmietnuť ako odvolanie podané oneskorene. Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31.7.2014, č.k. 8 P 128/2008-115, ktorým súd zamietol návrh otca na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15.4.2010, č.k. 8 P 128/2008-82, odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia, ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Podľa § 58 ods. l O.s.p. (v nezmenenom znení od 12.5.2010 doteraz) súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odpustenie zmeškania lehoty je viazané na určité podmienky, a síce 1/ účastník zmeškal lehotu a z tohto dôvodu bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, 2/ dôvod zmeškania musí byť ospravedlniteľný, 3/ musí byť včas podaný návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Návrh musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať skutočnosti osvedčujúce, že úkon je podaný včas, že sú dané skutočnosti osvedčujúce ospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý došlo k zmeškaniu lehoty; k návrh je potrebné pripojiť i zmeškaný úkon, odôvodnenie nielen záujmom na urýchlení konania, ale tiež tým, že z pripojeného úkonu môže súd vyvodiť, či sú splnené všetky náležitosti pre odpustenie zmeškania lehoty, či ide o úkon, ktorý navrhovateľovi úkonu patrí. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty sú rôzne. Vždy je však treba hodnotiť subjektívnu stránku, či totiž účastník nemohol prekážku predvídať, odvrátiť, či bola takého charakteru, že mohla účastníkovi znemožniť v lehote úkon vykonať. Za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty možno považovať napr. náhle ochorenie účastníka, úraz, závažné rodinné komplikácie, mimoriadne pracovné zaťaženie, napr. náhla služobná cesta do zahraničia, a pod. V neposlednom rade je potrebné mať na pamäti, že odpustenie zmeškania lehoty je mimoriadnym úkonom, pretože sa ním narušuje právna istota ostatných účastníkov, orgánov, ktorých sa rozhodnutie týka. Základom úspechu otca pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo splnenie si povinnosti tvrdenia a preukázania skutočností predpokladaných ustanovením § 58 ods. l O.s.p. a síce že otec lehotu zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (presne nezameniteľne označeného) a že preto bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, v prejednávanej veci z podania odvolania proti napadnutému rozsudku; tiež skutočnosti, že v presne označený deň daná prekážka odpadla, tak, aby bolo možné nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal do 15 dní po odpadnutí prekážky. Tieto zákonné podmienky otec nesplnil vôbec. Rozsudok súdu prvého stupňa opatrovník otca prevzal dňa 12.5.2010. Lehota na podanie odvolania mu začala plynúť nasledujúci deň, 13.5.2010. Posledný 15. deň lehoty na podanie odvolania pripadol na štvrtok, pracovný deň, 27.5.2010; ako nepochybne zo spisu vyplýva, odvolanie otec podal až v decembri 2013, po uplynutí zákonnej procesnej lehoty na podanie odvolania. Otec ani len netvrdil, že v čase od 13.5.2010 do 27.5.2010 vrátane boli u neho a jeho opatrovníka dané nimi neovplyvnené také právne skutočnosti, ktoré jemu, jeho opatrovníkovi, objektívne znemožnili vykonať procesný úkon - podať odvolanie; neuviedol, či a aká prekážka im v tom bránila, kedy odpadla. Dôvody, že o danom konaní nevedel, zostali právne irelevantné. Totiž z predchádzajúceho konania (vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 150/1997) si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti ku vtedy maloletému synovi C., že v dôsledku nepravidelného platenia výživného sa viedlo exekučné konanie už v roku 2008. Byt, v ktorom mal bývať naďalej, predal ešte v roku 2008 (získal tak vysokú majetkovú hodnotu), presťahoval sa s rodinou na iné miesto, pričom adresu nového bydliska neoznámil; naďalej si však danú adresu bydliska uvádzal (napr. v daňovom priznaní na rok 2008 podanom v mesiaci február 2009, ale aj v predmetnej veci v odvolaní). Ani len netvrdil, ako si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti (nie len platenie výživného) k synovi vyplývajúce mu zo Zákona o rodine. Už len tieto skutočnosti odôvodňujú záver o tom, že otec predmetné súdne konanie mohol predvídať. Ani v odvolaní otec neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali vyhovenie jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré by spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého uznesenia. Nadväzne na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonné ustanovenia, zostalo nepochybné, že otec podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15.4.2010, č.k. 8 P 128/2008-82, neskoro, po uplynutí zákonnej procesnej lehoty na podanie odvolania (§ 204 ods. l O.s.p.). Odvolací súd preto už bez ďalšieho odvolanie otca ako neskoro podané odmietol (§ 218 ods. l písm. a/ O.s.p.). Za týchto okolností sa odvolací súd nemohol meritórne zaoberať odvolaním proti rozsudku, jeho dôvodmi. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.