Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/21/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408211305 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1408211305.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: R..F. X., Z. B. Š. XX,. Z., zastúpená JUDr. Vierou Jurkovičovou, advokátkou, so sídlom Karadžičova 45, Bratislava proti odporcom: 1/ W. O., Z. Y. XX, Z. , zastúpený JUDr. Martinom Balážom, L.L.M., advokátom, so sídlom Kýčerského 2, Bratislava a 2/ W.. S. B., Z. M. XX, Bratislava, zastúpená Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.6.2013, č.k. 23 C/266/2008 - 235 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.10.2013, č.k. 23 C/266/2008-263, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.6.2013, č.k. 23 C/266/2008 - 235 sa p o t v r d z u j e . Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.10.2013, č.k. 23 C/266/2008-263 sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.6.2013, č.k. 23 C/266/2008-235 zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky R.. F. X., I.. X.X.XXXX v podiele 3/16, odporcu v 1/rade W. O., I.. XX.X.XXXX v podiele 15/24 a odporkyne v 2/rade W.. S. B., I..X.XX.XXXX v podiele 3/16 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - W. N. O., zapísaným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. O. ako: a)Pozemky - parcely registra „C" - a. parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX W., b. parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX W.,vrátane príslušenstva a vybavenia, ktoré sa na parcelách nachádzajú a b) Stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C", parc.č. XXXX/X. V rozhodnutí ďalej vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania nasledovne: - do výlučného vlastníctva navrhovateľky R..F. X., I.. X.X.XXXX prikázal novovytvorený pozemok, parcela registra „C", parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 v podiele 1/1, vytvorený Geometrickým plánom, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na drobnej stavbe - drevárni bez súpisného čísla, postavenej na novovytvorených pozemkoch, parcely registra „C", parc.č. XXXX/XX F. XXXX/XX a časť uličného oplotenia o dĺžke X,XX m2, postaveného na severovýchodnej strane pozemku, (t.j. časť uličného oplotenia postaveného pozdĺž novovytvoreného pozemku parcela registra „C", parc.č. XXXX/XX), v podiele 1/1, - do výlučného vlastníctva odporcu v 1/rade W. O., I.. XX.X.XXXX prikázal rodinný dom so súp.č. XXX, postavený na parcele registra „C", parc. č. XXXX/X v podiele 1/1, pozemok parcela reg. „C", parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 1/1 a novovytvorený pozemok, parcela reg. „C" č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 v podiele 1/1, vytvorený Geometrickým plánom na rozdelenie nehnuteľností parc.č. XXXX/X č. XXCXXX-X/XXXX vyhotoveného a autorizačne overeného R..Š. Š., úradne overeného Správou katastra pre hl.mesto SR Bratislavu dňa 4.4.2013 a v podiele 1/1 drobné stavby bez súpisného čísla nachádzajúce sa na pozemku parc. reg. C č. XXXX/X F. XXXX/X, označené ako sklad na tuhé palivo, šopa a studňa; spolu s vonkajšími úpravami označenými ako spevnené betónové plochy hr. 150 mm a hr. 250 mm, vonkajší murovaný záchod, podzemná pivnica; vrátane časti uličného oplotenia o dĺžke X,XX m postaveného na severovýchodnej strane pozemku (t.j. časť uličného oplotenia postaveného pozdĺž pozemku - parcela registra „C", parc. č. XXXX/X) v podiele 1/1 a časti bočného (pravého) oplotenia o dĺžke XX,XX m postaveného na severozápadnej strane pozemku (časť bočného oplotenia postaveného pozdĺž pozemku - parcela registra „C", parc. č. XXXX/ X) v podiele 1/1, - do výlučného vlastníctva odporkyne v 2/rade W..S. B., I..X.XX.XXXX prikázal novovytvorený pozemok, parcela registra „C", parc.č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2 vo veľkosti 1/1, vytvorený Geometrickým plánom, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na drobnej stavbe - drevárni bez súpisného čísla, postavenej na novovytvorených pozemkoch, parcely registra „C", parc.č. XXXX/ XX F. XXXX/XX a časť uličného oplotenia o dĺžke XX,XX m, postaveného na severovýchodnej strane pozemku (t.j. časť uličného oplotenia postaveného pozdĺž novovytvoreného pozemku parcela registra „C", parc.č. XXXX/XX) v podiele 1/1 a časť bočného (pravého) oplotenia o dĺžke XX,XX m, postaveného na severozápadnej strane pozemku (t.j. časť bočného oplotenia postaveného pozdĺž novovytvoreného pozemku - parcela registra „C", parc.č. XXXX/XX) v podiele 1/1. V rozhodnutí napokon uložil povinnosť odporcovi v 1/rade zaplatiť navrhovateľke sumu X. XXX,XX euro a odporkyni v 2/ rade sumu X.XXX,XX euro , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť odporkyne v 2/ rade zaplatiť navrhovateľke XX,XX euro, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil § 141 ods.1 , § 142 ods.1, § 119 ods.1,2 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodne o tejto otázke súd. V prejednávanej veci sa vo veci zrušenia a vyporadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v priebehu konania navrhovateľka s odporkyňou v 2/ rade dohodli, spôsob navrhnutý po úprave alternatívy č. 1 znalcom akceptovali a tento považovali za najoptimálnejší a najúčelnejší. Súd prvého stupňa poukázal na to, že odporca v 1/rade sa prakticky v priebehu celého konania k žiadnemu z navrhovaných spôsobov vyporiadania nevyjadril, podanie právneho zástupcu odporcu v 1/ rade došlé na súd dňa 7.3.2012 (č.l. 153 spisu ) nebolo možné považovať za vecné vyjadrenie k znaleckému posudku č. 6/2012. Na pojednávaní dňa 3.10.2012 sa právny zástupca odporcu v 1/ rade síce vyjadril , že návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že nehnuteľnosti nie sú deliteľné, avšak svoju predstavu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhol až na pojednávaní dňa 20.6.2013, s ktorou však navrhovateľka a odporkyňa v 2/rade vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie vyslovili nesúhlas. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zákon striktne stanovuje, v akom poradí z hľadiska priority má súd zvažovať spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva a tiež hľadiská, ku ktorým má súd pri rozhodnutí o vyporiadaní prihliadať. Ako prvé zákon uvádza rozdelenie veci a ak toto nie je dobre možné, či už z hľadiska účelného využitia veci, prípadne z iných dôvodov, prichádza do úvahy prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Ak ani to nie je možné, ako krajné riešenie prichádza do úvahy nariadenie predaja veci a rozdelenia výťažku z predaja. V prejednávanej veci potom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti v danej veci so zreteľom na skutočnosť, že rodinný dom nie je reálne deliteľný, pri rešpektovaní zásady účelného využitia vyporiadaných nehnuteľností, vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov spôsobom podľa alternatívy č. 1 navrhnutej znalcom z odboru geodézie a kartografie R.. Š. Š. v Znaleckom posudku č. 6/2012 vypracovaného dňa 16.1.2012 , ktorý po následnej úprave Geometrického plánu č. 06/2012 akceptovali aj navrhovateľka a odporkyňa v 2/rade. Spôsob rozdelenia pozemku s parc.č. XXXX/X podľa alternatívy č. 1 mal za najoptimálnejšie riešenie, keďže jeho rozdelením vzniknú pozemky vhodného tvaru na využitie , nie je potreba zriaďovať vecné bremená, záhrady majú priamy prístup k verejnej komunikácii ako aj napojenie na inžinierske siete a sú zastavané iba jedným objektom - drevárňou. Pokiaľ ide o objekty postavené na parc.č. XXXX/X - sklad na tuhé palivo, dreváreň, šopa, ploty, studňa, spevnené betónové plochy, murovaný základ a podzemná pivnica nemajúce charakter stavby spojenej so zemou pevným základom (ako uviedol aj znalec R.. Š. Š.B.), tieto považoval za hnuteľné veci ,vyporiadal ich v súlade s návrhom navrhovateľky a odporkyne v 2/rade. V tejto súvislosti neakceptoval argumenty odporcu v 1/rade, že pri navrhovanom spôsobe vyporiadania nedôjde k účelnému využitiu rodinného domu, ktoré boli prednesené až po vyše roku po vypracovaní znaleckého posudku , ku ktorému sa ku každej navrhovanej alternatíve mal možnosť odporca v 1/ rade vyjadriť a navrhnúť iný ( účelnejší a vhodnejší ) spôsob vyporiadania. Na novovytvorených parcelách č. XXXX/ XX F. XXXX/XX sa navyše nachádza len jeden objekt a ostatné drobné stavby bez súpisného čísla sú na pozemkoch, ktoré nadobudol vyporiadaním odporca v 1/rade. Súd prvého stupňa dal ďalej do pozornosti, že odporca v 1/rade celý predmet podielového spoluvlastníctva užíval a užíva výlučne sám, žiadnej dohode prístupný nebol, čo nie je možné vo vzťahu k ďalším spoluvlastníkom, ktorí sa svojich práv v konaní domáhajú, akceptovať, navyše navrhovateľka sa vyporiadať vzťahy snažila aj pred podaním návrhu na začatie konania. Vo vzťahu k otázke určenia výšky náhrady súd ustálil , že navrhovateľka a odporkyňa v 2/rade sú podielovými spoluvlastníkmi každá v podiele 3/16, odporca v 1/rade v podiele 15/24. Zo znaleckého posudku č. 36/2009 vypracovanom dňa 31.5.2009 znalcom z odboru stavebníctvo odhad hodnoty nehnuteľností R.. M. N., ktorý ako dôkaz v konaní navrhla navrhovateľka a následne aj odporkyňa v 2/ rade súd prvého stupňa zistil, že pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LVč. XXXX - rodinného domu so súp. č. XXX s príslušenstvom (pri použití metódy polohovej diferenciácie v zmysle Vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. a Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb) vo výške X.XXX,XX euro, parcely č. XXXX/X vo výške XX.XXX,XX euro a parcely č. XXXX/X vo výške XXX.XXX,XX euro. Čo sa týka drobných stavieb, objektov nachádzajúcich sa na parc. č. XXXX/X znalec určil všeobecnú hodnotu skladu na tuhé palivo vo výške XXX,XX euro, drevárne vo výške XXX,XX euro, šopy vo výške XXXX,XX euro, uličného plotu vo výške X.XXX,XX euro, pravého plotu vo výške XXX,XX euro, studne vo výške XXX,XX euro, vonkajších úprav je hodnota spevnených plôch 150 mm vo výške X.XXX,XX euro, spevnených plôch 250 mm vo výške XXX,XX euro, vonkajšieho murovaného záchodu vo výške XX,XX euro a podzemnej pivnice vo výške XXX,XX euro. So zreteľom na veľkosť podielov účastníkov a vyporiadanie nehnuteľností spôsobom podľa alternatívy 1 Znaleckého posudku č. 36/2009 vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností - rodinného domu a pozemkov a objektov nachádzajúcich sa na parc.č. XXXX/X stanovených v rovnakom znaleckom posudku súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1/rade náhradu za jeho podiel na drevárni vo výške XXX,XX euro a za podiel na uličnom plote vo výške XXX,XX euro. Odporcovi v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke a odporkyni titulom náhrady za ich podiely na rodinnom dome každej vo výške X. XXX,XX euro, za podiely na sklade na tuhé palivo každej náhradu vo výške XX,XX euro, za podiely na šope vo výške XXX,XX euro, na studni vo výške XXX,XX euro, za vonkajšie úpravy (betónové plochy 150 mm a 250 mm, murovaný záchod a podzemná pivnica) náhradu každej vo výške XXX,XX euro. Odporkyni v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1/rade za jeho podiel na drobnej stavbe - drevárni sumu XXX,XX euro, za podiel na uličnom plote XXX,XX euro, na bočnom pravom oplotení náhradu za podiel vo výške XX,XX euro a povinnosť navrhovateľke zaplatiť náhradu za jej podiel na bočnom pravom oplotení vo výške XX,XX euro. Súd prvého stupňa po vyhodnotení dokazovania vykonaného obsahom Znaleckého posudku č. 36/2009 vo vzájomnej súvislosti so všetkými v konaní vykonanými dôkazmi dospel k názoru, že predmetný znalecký posudok, v ktorom znalec stanovil hodnotu nehnuteľností ako aj hodnotu hnuteľných vecí, objektov na parc.č. XXXX/X, bol síce vypracovaný v priebehu roku 2009, avšak ceny obdobných nehnuteľností v nesporne lukratívnej lokalite Bratislavy boli, resp. sú v čase rozhodnutia súdu nepochybne na buď približne rovnakej úrovni , ak sa nepohybujú vo vyšších reláciách. Na základe uvedeného dospel k názoru o neúčelnosti vypracovania nového znaleckého posudku na stanovenie aktuálnej hodnoty nehnuteľností a tento by s poukazom na zásahu hospodárnosti konania zbytočne zaťažil účastníkov (ktorí by v končenom dôsledku znášali trovy znaleckého dokazovania). Vypracovanie nového znaleckého dokazovania na stanovenie aktuálnej hodnoty predmetu podielového spoluvlastníctva nenavrhol ani odporca v 1/ rade a navrhovateľka a odporkyňa v 2/rade so závermi znalca vo veci stanovenia hodnoty predmetu podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu súhlasili. Súd prvého stupňa v rozhodnutí napokon deklaroval, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1/ rade navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovie, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku ohľadne prisúdenia do vlastníctva tak, že celá nehnuteľnosť sa dá do jeho vlastníctva s uložením povinnosti spoluvlastníkov v ich podiele vyplatiť. Podľa názoru odvolateľa sa súd prvého stupňa zaoberal skutočnosťami, ktoré priamo s vecou nesúviseli, neprihliadol na ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka a neskúmal, kto má prednosť v súvislosti s užívaním. Podľa názoru odvolateľa jediný a konkrétny Znalecký posudok vzťahujúci sa k veci je posudok znalca R.. Š. Š., ktorý jediný reálne rozdelil nehnuteľnosť podľa spoluvlastníckych podielov. Odporkyňa v 2/ rade navrhla v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu v 1/ rade rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a uložiť odporcovi v 1/ rade nahradiť trovy odvolacieho konania. Vo vzťahu k požiadavke odporcu v 1/ rade na zamietnutie návrhu poukázala na neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na nezrušení a nevyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Konštatovala, že súd prvého stupňa opierajúc sa o znalecké posudky po vykonanom dokazovaní správne ustálil, že rodinný dom nie je reálne deliteľný, a preto ho prikázal do výlučného vlastníctva odporcu v 1/ rade, ktorého výška spoluvlastníckeho podielu na vyporiadaných nehnuteľnostiach je vyššia a ktorý ho doposiaľ sám výlučne užíval. Rovnako správne ustálil, že reálna deľba pozemku parc.č. XXXX/X je možná podľa spoluvlastníckych podielov, čím vzniknú pozemky ( záhrady ) vhodného tvaru na využitie, bez potreby zriaďovania vecných bremien, pozemky majú priamy prístup k verejnej komunikácii a sú napojené aj na inžinierskej siete. Uviedla, že konanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je konaním, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, a preto súd nie je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Povinnosťou odporcu v 1/ rade bolo práve naopak produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré však neoznačil, v konaní neprodukoval a ani neuvádzal relevantné tvrdenia , k navrhovaným alternatívam vyporiadania predmetných nehnuteľnosti sa nevyjadroval, a to napriek opakovaným písomným výzvam. Odporkyňa v 2/ rade napokon uviedla, že v závere odvolania proti rozsudku samotný odporca v 1/ rade potvrdil správnosť Znaleckého posudku číslo 6/2012 vyhotoveného znalcom R.. Š.G. Š., ktorý reálne rozdelil nehnuteľnosť podľa vlastníckych podielov a o ktorého závery sa opiera aj rozsudok súdu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa pri rešpektovaní zásad uvedených v ust. § 141 ods.1 , § 142 ods.1, § 119 ods.1,2 Občianskeho zákonníka zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - W. N. O., zapísaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. O. ako: a)Pozemky - parcely registra „C" - a. parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX W., b. parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2,vrátane príslušenstva a vybavenia, ktoré sa na parcelách nachádzajú a b) Stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C", parc.č. XXXX/X, a v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia , odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí mať písomnú formu. Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Odvolací súd pre doplnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vysporiadania sa s odvolacími námietkami ako prvoradé konštatuje, že Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, a preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva na základe dohody spoluvlastníkov (§ 141) alebo na základe rozhodnutia súdu. Prednosť je daná práve dohode spoluvlastníkov ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou z uvedenej zásady s určenou zákonnou podmienkou, že takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Odporca v 1/ rade , ktorý ani v minulosti a ani v priebehu súdneho konania nebol ochotný pristúpiť k alternatívam zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovanými ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani vo svojom odvolaní proti rozsudku netvrdil a ani nepreukázal na jeho strane existenciu akýchkoľvek dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal dospieť k úvahe o zamietnutí návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( tak, ako to žiada v odvolacom návrhu ). Nebolo možné sa ani stotožniť s odvolacím návrhom odporcu v 1/ rade žiadajúcim prikázať mu nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva s tým, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť ostatným spoluvlastníkom finančnú čiastku za ich spoluvlastnícke podiely ,keďže tento návrh odporuje ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na jednej strane totiž odporca v 1/ rade žiada zohľadniť výlučne jeho situáciu a na situáciu navrhovateľky a odporkyne v 2/ rade so spoluvlastníckymi podielmi ( v podiele po 3/16) k nehnuteľnostiam neprihliada vôbec. S poukazom na odporcom v 1/ rade tvrdené nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery na jeho strane by pri takomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva naviac existoval vysoko pravdepodobný predpoklad, že odporca v 1/ rade by ani nebol schopný vyplatiť podiely ostatných spoluvlastníkov, v čoho dôsledku by došlo k neprimeranému oslabeniu subjektívnych práv ostatných spoluvlastníkov . Na základe uvedeného, pri úplnom stotožnení sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa a právnym posúdením veci , odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 ako správny potvrdil . Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods.4 O.s.p.). Okresný súdu Bratislava IV uznesením zo dňa 22.10.2013, č.k. 23 C/266/2008-263 nepriznal odporcovi v 1/ rade oslobodenie od platenia súdneho poplatku právne dôvodiac § 138 ods.1,2 O.s.p. a tým, že súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu v 1/ rade neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že odporca v 1/ rade i napriek výzve, aby založil listiny preukazujúce skutočnosti, ktorými odôvodňuje žiadosť oslobodenie od súdnych poplatkov, túto výzvu súdu nerešpektoval a okrem vyplneného tlačiva o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch nepredložil žiadne iné listiny, ktorými by preukázal dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1/ rade navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie mu priznal. Uviedol, že sa mu ťažko dokazujú skutočnosti, ktoré nespáchal a považoval za potrebné, aby súd konkretizoval, ktoré dôkazy nepredložil. Podľa § 138 ods.1,2 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Jedným z druhov trov súdneho konania, ktoré musí znášať účastník, sú súdne poplatky. Súd však môže na návrh účastníka priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré je viazané na jeho osobu. Predpokladom na jeho oslobodenie sú pomery účastníka a skutočnosť, že nejde o svojvoľné bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, o ktoré sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa o oslobodenie súdnych poplatkov je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku a k povahe uplatňovaného nároku. U fyzických osôb berie do úvahy ich sociálne pomery, zdravotný stav, štruktúru majetku, solventnosť, či povahu ich zárobkovej činnosti. Po celkovom zhodnotení všetkých významných okolností musí rozhodnutie zodpovedať požiadavke, aby účastníkovi nebolo znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo iba pre jeho nepriaznivú majetkovú situáciu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ani odvolací súd nemal za to, že odporca v 1/ rade preukázal, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov z hľadiska podmienok pre jeho priznanie v ustanovení § 138 ods. 1 O.s.p., a to vzhľadom na okolnosť, že od roku 1991 vykonáva živnostenskú činnosť pod obchodným menom O. W. - V., je spoluvlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet konania a ďalších nehnuteľností ( lúka ) v okrese B. Z., je vlastníkom motorového vozidla O. Q. , L..O.. XXXX a má pohľadávku vo výške XX.XXX,- Sk voči firme F.. Poukazujúc na takto deklarované osobné , majetkové a zárobkové pomery na jeho strane, ktoré i napriek výzve súdu nedoložil ďalšími listinnými dôkazmi (napr. preukazujúcimi údajnú stratu z podnikania ) dospel k záveru , že zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie proti rozsudku vo veci samej nie je odporcovi v 1/ rade znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo iba pre jeho nepriaznivú majetkovú situáciu. Ak teda prvostupňový súd dospel k záveru, že u odporcu v 1/ rade nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov a toto mu nepriznal, rozhodol vecne správne a odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.