Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/233/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206175 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1409206175.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: AG- EXPERT, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 595, zastúpený: JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou, A. Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou, proti odporcom: 1. Z.. N. U., bytom A. 3, G., 2. V.. S. U., bytom Galbavého 3, Bratislava, o zaplatenie 442,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 23C/66/2011-134 zo dňa 21.3.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 21.3.2012, č.k. 23C/66/2011-134 p o t v r d z u j e. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 272,02 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 442,54 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 2.7.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ich zaviazal na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 391,42 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcom zaplatenia 442,54 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku z vyúčtovania na rok 2008 ako rozdielu medzi nákladmi pripadajúcimi na byt č. XX na ul. A. X v G. a zaplatenými mesačnými preddavkami za dané obdobie. Proti platobnému rozkazu č.k. 30Ro 1625/2009-25 zo dňa 3.11.2010 podali odporcovia odpor z dôvodu, že vznik nedoplatku je dôsledkom neodstránených technických nedostatkov prívodového potrubia ako aj dôsledkom nesprávnej montáže vodomerov. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na XX. poschodí, nachádzajúcom sa v bytovom dome na A. ul. X v G.. Tiež nebolo sporné, že správu predmetného bytového domu vykonáva navrhovateľ na základe zmluvy o výkone správy uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dňa 29.6.2000. V zmysle čl. II ods. X zmluvy sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že vlastník bytu je povinný nedoplatok zistený vyúčtovaním prevádzkových nákladov, zaplatiť na účet domu do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Navrhovateľ zaslal odporcom dňa 28.5.2009 vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2008, kde vyčíslil nedoplatok na sumu 442,54 Eur ( 13.322,-Sk). Odporcovia nedoplatok ku dňu splatnosti nezaplatili. Súd prvého stupňa konštatoval, že v byte odporcov bola spotreba teplej úžitkovej vody (TÚV) v období od 9/1998 do 26.9.2003, kedy bolo meradlo demontované, meraná vodomerom č. XXXXXXXX typ M., pričom v tomto období presahovala spotreba teplej vody značne 200 m3 ročne. Od 26.9.2003 spotrebu TÚV meralo meradlo č. XXXXXXX-XX typ Z Do konca roku 2003, t.j. za tri mesiace bola nameraná spotreba v objeme 95,643 m3 a v roku 2004 v objeme 202 m3, pričom nedoplatky za obdobie 1999-2004 si navrhovateľ uplatňuje voči odporcom v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava IV. V roku 2005 už bola spotreba v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o polovicu nižšia a v roku 2006 ( 10.1.2006) bol v byte odporcom namontovaný nový vodomer č. XXXXXXX-XX, demontovaný následne v mesiaci december 2008. Vo veci zaplatenia nedoplatkov za roky 2005 až 2007 je na Okresnom súde Bratislava IV vedené súdne konanie. V konaní o zaplatenie nedoplatkov za roky 1999,2000 a 2001 pod sp. zn. 6c 83/2004 bol dňa 14.2.2007 vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalcom O.. F.. S. G., K.., zo záverov ktorého súd zistil, že v čase demontáže dňa 26.9.2003 vodomer M. č. XXXXXXX nevyhovoval technickým a metrologickým požiadavkám, nakoľko čas platnosti jeho overenia uplynul dňa 31.12.2002. Vodomer nevykazoval správnu spotrebu vody z dôvodu, že netesnil. Znalec konštatoval, že ku dňu spracovania posudku nebolo možné zistiť spoľahlivosť merania vodomeru v rokoch 1999 až 2001 a nebolo tiež možné zistiť ako k poškodeniu vodomera došlo, ani aký vplyv malo poškodenie na meraný objem vody. V konaní vedenom pod sp. zn. 16C 163/2006, v ktorom sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia nedoplatkov za roky 2002 a 2003, znalec F.. Z. T. v znaleckom posudku X/XXXX zo dňa 25.3.2009 vyslovil záver, že technický stav vodomeru namontovaného v byte odporcov v septembri 2003 bol v tomto období vyhovujúci, koncom roku 2003 vykazoval správnu spotrebu TÚV a nevykazoval žiadne technické nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť nadmernú spotrebu vody. Tento vodomer bol vymenený 8.12.2008 za nový vodomer č. XXXXXXXX. Jeho výmenu, tak ako aj výmenu meradla dňa 10.1.2006, zabezpečil odporca v 1. rade. Zároveň boli pracovníkom obchodnej spoločnosti (ktorá nový vodomer dodala a vykonala montáž) vymenené časti potrubia, ktoré súviseli s meradlom. V čase montáže dňa 8.12.2008 vykazoval nový vodomer počiatočný stav 0,060 m3 a dňa 12.12.2008 po odpočte správcom bola spotreba TÚV v byte odporcov 14,561 m3. Súd prvého stupňa ustálil, že nedoplatok z vyúčtovania za obdobie roku 2008 spôsobila spotreba teplej úžitkovej vody v byte odporcov. Podľa názoru súdu tiež nie je sporné, že enormne vysoká spotreba TÚV v tomto byte je dlhodobým problémom, pričom od roku 1999 boli odporcom z rovnakého dôvodu vyúčtovávané nedoplatky, zaplatenia ktorých sa navrhovateľ domáha v iných súdnych konaniach. Za sporné obdobie boli v byte odporcov namontované 4 vodomery. V prípade vodomeru M. namontovaného roku 1998 síce znalec konštatoval, že vodomer bol nevyhovujúci v čase jeho demontáže dňa 26.9.2003, spoľahlivosť merania v čase pred demontovaním vodomeru však nebolo možné zistiť. Vodomer montovaný 26.9.2003 bol podľa názoru znalca v čase montáže vyhovujúci, a od septembra do decembra 2003 spotrebu vody meral správne. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy argumenty odporcov, ktorí sa odvolávali na znalecké posudky v snahe preukázať, že dlhodobé problémy s neprimerane vysokou spotrebou TÚV boli spôsobené nesprávnou montážou vodomerov a nevyhovujúcim prívodovým potrubím. Zo záverov znaleckých posudkov nevyplýva, že vysoká spotreba vody za obdobie predchádzajúce roku 2008, kedy odporcom vznikol opätovne sporný nedoplatok, bola spôsobená pochybením pri montáži meračov alebo nevyhovujúcim prívodovým potrubím. Znalec F.. T. len všeobecne konštatuje, že nesprávna montáž má priamy vplyv na meranie vodomerom, pričom vyšší tlak v potrubí s teplou vodou ako v potrubí so studenou vodou môže spôsobiť prerážanie teplej vody do potrubia so studenou vodou a tak aj vyššiu spotrebu TÚV ako bola v skutočnosti použitá. Aj po namontovaní tretieho a štvrtého vodomeru ( 10.1.2006 a 8.12.2008), ktoré dali namontovať odporcovia, pričom správnosť merania meračom č. XXXXXXX-XX odporca v 1.rade nespochybnil, bola spotreba TÚV v predmetnom byte stále vysoká. Spoločnosť, ktorá posledný vodomer dodala a vykonala jeho montáž, sa síce vyjadrila, že pôvodné pripojenie vodomeru s montážnymi podmienkami pre určené meradlá v súlade nebolo a nameraná hodnota na meradle nemusela zodpovedať skutočne pretečenému množstvu vody, podľa názoru súdu prvého stupňa sa však jednalo len o úvahu o možnej príčine vysokej spotreby. Odporcovia týmto dôkazom nepreukázali svoje tvrdenia, že vysoká spotreba TÚV bola spôsobená výlučne technickými nedostatkami vodomerov, ich montáže a prívodového potrubia. Súd ustálil, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno a preto ich zaviazal k zaplateniu dôvodnej pohľadávky navrhovateľa v žalovanej výške s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 26,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 364,92 Eur. Rozsudok napadli odvolaním odporcovia, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.4.2012. Podľa názoru odporcov prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam Žiadali zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietne. Odporcovia potvrdili, že vyúčtovaný nedoplatok za rok 2008 vo výške 442,54 Eur nezaplatili preto, že neuznali jeho výšku, čo do základu i dôvodu. Odporcovia podali proti vyúčtovaniu reklamáciu, avšak nedostali od navrhovateľa žiadnu odpoveď. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatuje, že odporcovia od roku 1998 do roku 2003 mali vysokú spotrebu TÚV (od 200m3 do 270m3), neuvádza však, že príslušný vodomer bol poškodený. Jeho nefunkčnosť bola preukázaná dvoma nezávislými certifikovanými metrologickými pracoviskami, ako aj znaleckým posudkom doc. F.. S. G.. Znalec tiež konštatoval existenciu nevyhovujúceho prívodného potrubia k vodomerom v nesúlade s príslušnými normami, ako i nesprávnu montáž, čo malo priamy vplyv na meranie vodomerov. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že novo namontovaný vodomer č. XXXXXXXX vykázal v čase jeho montáže 8.12.2008 počiatočný stav 0,060 m3 a dňa 12.12.2008 pri vykonaní odpočtu 14,561 m3. Odporcovia potvrdili, že si objednali nový vodomer č. XXXXXXXX a montáž bola vykonaná dňa 8.12.2008, nie je však pravdou, že odporcovia si objednali vymenenie pripojovacej časti potrubia k meradlu. Toto dňa 8.12.2008 nebolo vymenené. Navyše montér p. I. informoval svojho vedúceho, že prívodné potrubie nie je v súlade s príslušnými technickými normami. Až následne sa p. I. ozval odporcom, že bol poverený im vymeniť potrubie, čo aj dňa 12.8.2008 realizoval. Podľa odporcov je nehorázne spochybňovanie znaleckých posudkov, ktoré jednoznačne potvrdili, že prívodové potrubie nespĺňa technické normy. Taktiež výrobca Senzus Slovensko, a.s., Stará Turá, jednoznačne potvrdil, že nameraná hodnota na meradle nezodpovedala skutočne pretečenému množstvu teplej vody. Odporcovia poukázali tiež na výpoveď F.. T. na pojednávaní na krajskom súde v konaní vedenom pod sp.zn. 6Co 273/2009, kde sa vyjadril, že nameraná spotreba teplej úžitkovej vody u odporcov by znamenala denne naplnenie 16 vaní teplou vodou, resp. 26-krát pustenie automatickej práčky, čo označil za nemožné. Skutočnosť, že montér p. I. dňa 12.12.2008 označil spotrebu 14,56 m3 v súvislosti s výmenou prívodného potrubia, len potvrdzuje tvrdenie odporcov, znalcov a výrobcu Senzus Slovensko, a.s., Stará Turá. Tvrdenia navrhovateľa sú zavádzajúce a obrana odporcov bola podporená znaleckými posudkami a vyjadreniami výrobcu. Preto žiadajú zamietnutie návrhu na začatie konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu, doručenom súdu dňa 27.4.2012, poukázal na to, že spotreba TÚV v roku 2008 bola zaevidovaná pri odpočte vodomerov v decembri 2008 a osvedčená odporcom v 1. rade. V období od 10.1.2006 do 8.12.2008 meral spotrebu vody merač č. XXXXXXX-XX, ktorý si dali namontovať priamo odporcovia a správnosť merania TÚV týmto vodomerom odporcovia nespochybňujú. Dňa 8.12.2008 bol na objednávku odporcov namontovaný nový vodomer č. XXXXXXXX, a správnosť merania ani týmto vodomerom odporcovia nespochybnili. Navrhovateľ vykonal vyúčtovanie v roku 2008 na základe hodnoverných údajov o spotrebe TÚV nameraných na platných meračoch. Úvahy znalcov, že nesprávna montáž vodomerov môže mať vplyv na meranie spotreby TÚV, nie sú relevantnými dôkazmi, ale len teoretickými úvahami. Toto stanovisko zaujal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 6Co 273/2009-249 a konštatoval, že „ problémy odporcov s potrubím teda zostali len v rovine domnienok, z ktorých súd nemôže vychádzať“. Navrhovateľ zdôraznil, že aj po výmene vodomeru a oprave prívodného potrubia, bola spotreba TÚV od 8.12.2008 do 12.12.2008 v byte odporcov 14,561 m3, čo preukazuje, že ani montáž nového merača a nové prívodné potrubie nezabránili vysokej spotrebe v byte odporcov. Tvrdenia odporcov o inom dátume montáže nového prívodného potrubia ako dňa 8.12.2008, sú nepravdivé. Keďže odporcovia nepredložili na svoju obranu žiaden relevantný dôkaz, podľa názoru navrhovateľa dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a vo veci správne rozhodol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal odvolanie odporcov v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie odporcov je nedôvodné. Na pojednávaní pred odvolacím súdom sa odporca v 1. rade vyjadril k okolnostiam montáže nového vodomeru dňa 8.12.2008 a k výške spotreby TÚV od 8.12.2008 do 12.12.2008, kedy podľa neho odpočet objemu 14,63 m3 bol spôsobený vadným prívodným potrubím k vodomeru. Všimol si to aj pracovník spoločnosti Sensus a kvôli tomu vodomer dňa 8.12.2008 nezaplomboval. Súčasne oznámil vo firme, že v k bytu odporcov vedie zlé vývodné potrubie. Následne toto prišiel z vlastnej iniciatívy vymeniť 12.12.2008, kedy bol vykonaný aj odpočet na novom vodomery. Odporca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.6.2013 sp. zn. 8Co/40/2011, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie za účelom výsluchu pracovníkov spoločnosti Sensus k otázke závadnosti prívodového potrubia, ktoré mali v byte odporcov vymieňať 12.12.2008. Odporca v 1. rade tiež namietol, že znalec G. v znaleckom posudku z roku 2004 upozorňoval na nevyhovujúci stav prívodného potrubia a rovnaké tvrdenie uvádzal aj znalec T.. Ďalej poukázal na čl. III bod 5 písm. f) Zmluvy o správe domu, z ktorého vyplýva, že vlastník bytu je povinný oznámiť správcovi písomne závady na meracom zariadení v byte, pričom podľa názoru odporcu v 1. rade súčasťou meracieho zariadenia bolo aj prívodné potrubie. Tiež znalec T. v konaní sp. zn. 6Co/273/2009 potvrdil, že vlastníci nemohli zasahovať do meracích zariadení. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zdôraznil najmä postoj odporcov, ktorí nikdy nenamietali správnosť vodomerov v období od 10.1.2006 do 8.12.2008. To, že meranie spotreby TÚV nebolo závislé od nezávadnosti potrubia, už bolo vyriešené právnym názorom odvolacieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/273/2009, podľa ktorého aj v znaleckom posudku išlo o domnienky. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že nový vodomer bol namontovaný až dňa 8.12.2008 a teda nemohol merať spotrebu ZÚV od októbra 2008. Rovnako nie je preukázané tvrdenie odporcov, že prívodné potrubie bolo vymenené až 12.12.2008. Naopak z vyjadrenia spoločnosti Sensus vyplýva, že dňa 8.12.2008 bol vymenený vodomer aj potrubie. Množstvo minutej vody u odporcov za rok 2008 v objeme 305,6m3 nebolo výnimočné. Zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu vyplýva, že odporcovia boli vlastníkmi aj rozvodov vody a preto minimálne od roku 2004, kedy závadnosť prívodového potrubia konštatoval znalec F.. G. , mohli dať odporcovia vymeniť prívodové potrubie. Zmluva o výkone správy tento postup nevylučovala, pretože v ustanovení, ktoré citoval odporca ( čl. III bod 5 písm. f,) sa týkalo len vodomerov, nie prívodového potrubia. Navrhovateľ poukázal na to, že vysoká spotreba vody v byte odporcov bola evidovaná od roku 1994, pričom po výmene potrubia v decembri 2008 bola spotreba okolo 100m3 za rok. K tomu odporca dodal, že sa koncom roku 2008 odsťahovali z bytu a preto bola spotreba minimálna. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu prvostupňového súdu, oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov a na základe vyjadrení účastníkov konania v odvolacom konaní, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Povinnosť odporcov, ako vlastníkov bytov, uhrádzať úhrady za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu, vyplýva z § 10 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Existenciu tejto povinnosti v konaní nepopierajú ani samotní odporcovia. Obrana odporcov sa opiera v podstate o tvrdenie, že vyúčtovaná spotreba TÚV nekorešponduje so skutočným objemom, reálne spotrebovanými užívateľmi bytu, pričom odporcovia kladú dôraz na tvrdenie, že spotreba je nadmerná a nemohlo k nej dôjsť reálnym užívaním. Dôvodom tohto stavu podľa odporcov sú, resp. v spornom čase roku 2008 boli vady na vodomery, jeho nesprávna montáž a tiež nevyhovujúce prívodové potrubie do bytu. V tejto súvislosti možno prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvého stupňa, ktorý na to, aby mohol obranu odporcov považovať za relevantnú, musel konštatovať na ich strane unesenie dôkazného bremena. Odvolací súd primárne skúmal, či odporcovia preukázali jednak existenciu nadmerne vysokej účtovanej spotreby vody za rok 2008, ako aj existenciu avizovaných vád či už na meracom prístroji alebo na prívodovom potrubí. Z týchto dôvodov sa odvolací súd zameral na preskúmanie objemu spotrebovanej vody, resp. toho, či tento objem vykazuje znaky nadmernej spotreby. Vychádzal z listinného dôkazu na č.l. 123 - odpočet vodomerov pre obytný dom na A. ul. X v G. za rok 2008, z ktorého obsahu je zrejmé, že spotreba vody odporcov nie je v porovnaní s inými domácnosťami v bytovom dome nadpriemerne vysoká. Naopak s prihliadnutím na počet osôb, ktoré užívali byt odporcov (3 osoby), bola ich spotreba TÚV porovnateľná so spotrebou inej domácnosti zahŕňajúcej rovnaký počet osôb ( byt Z. E. vo výške 327,801 m3). Taktiež v porovnaní s bytmi, ktoré boli užívané len jednou osobou, vychádzala výška spotreby objemu TÚV približne rovnako ako v byte odporcov. Odporca v tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok F.. T., podľa ktorého by mala byť priemerná spotreba vody v trojčlennom byte 56 m3. Odvolací súd však nemôže považovať tento argument odporcu za určujúci najmä z dôvodu, že tento znalecký posudok skúmal stav v roku od roku 2004 do roku 2007 a v tomto konaní je rozhodujúci stav v roku 2008. Bolo by v rozpore s logickým posudzovaní skutkového stavu v tomto konaní, ak by súd kládol dôraz a vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu v roku 2004-2007, a neprihliadol na dôkaz osvedčujúci stav v roku 2008. Spotreba TÚV, ktorú považujú odporcovia za neprimerané vysokú, sa v kontexte predložených dôkazov ako taká nejaví a v tejto otázke odporcovia dôkazné bremeno neuniesli. V konaní nemožno tiež vychádzať zo záveru, že by nesprávnosť merania spôsobil vadný vodomer. V roku 2008 meral spotrebu TÚV vodomer č. XXXXXXX/XX, ktorého správnosť merania roku 2008 nespochybnil ani odporca v 1. rade, ktorý sa v tejto súvislosti vyjadril na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 19.1.2012. Aj vzhľadom ku skutočnosti, že z predložených listinných dokladov nevyplýva záver o vadnosti tohto merača, možno podľa názoru odvolacieho súdu ustáliť záver o správnosti výsledkov jeho meraní. V konaní tiež nebolo sporné, že dňa 8.12.2008 došlo na základe objednávky odporcov k montáži nového vodomeru č. XXXXXXXX, ktorý v čase od 8.12.2008 do 12.12.2008, teda za 5 dní, nameral spotrebu TÚV v objeme vyše 14 m3. Nepochybne ide o taký objem spotreby TÚV, ktorý korešponduje s celkovým množstvom spotrebovanej vody za rok 2008 a ide o nepriamy dôkaz, osvedčujúci tú skutočnosť, že napriek novo nainštalovanému meraču, dochádzalo v domácnosti odporcov k spotrebe TÚV v rovnakom rozsahu ako po celý rok 2008. Podľa názoru odporcu v 1. rade bola výška tohto objemu spôsobená práve vadným prívodným potrubím k vodomeru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. II ods. 2 písm. b) zmluvy o výkone správy zo dňa 29.6.2000, v zmysle ktorého je správca povinný zabezpečiť revíziu zariadení domu vrátane meračov tepla a TÚV. Podľa čl. II ods. 5 písm. f) zmluvy vlastník bytu je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť správcovi závady na meracom zariadení v byte ( odber TÚV). Je zrejmé, že v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy, za stav meračov bol zodpovedný správca. V tomto prípade však stavy meračov neboli spochybňované. Samotné prívodové potrubia jednotlivých bytov boli podľa čl. II ods. 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 2.7.1998 súčasťou bytu. V zmluve o správe nie je dohodnutá povinnosť správcu zabezpečovať aj revíziu prívodových potrubí (ale len meračov). Z tohto dôvodu odporcovia ako vlastníci prívodových potrubí zodpovedali za ich stav ako a za prípadné následky ich poškodenia. V tomto prípade možno totiž aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého je vlastník bytu povinný včas zabezpečovať opravu a údržbu bytu, a teda aj jednotlivých jeho súčastí. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporcovia o vadnosti potrubia vedeli minimálne po vyhotovení znaleckého posudku F.. G., a mali možnosť ich opravu zrealizovať, čo však neurobili. Navrhovateľ v konaní požadoval zaplatenie reálne vykázanej spotreby TÚV, ktorá bola v byte odporcu nameraná vodomerom bez závad. Ak zvýšený objem spotrebovanej TÚV bol spôsobený samotným prívodovým potrubím k bytu (čo podľa názoru súdu nebolo v konaní jednoznačne preukázané), následky v podobe uhradenia zvýšenej spotreby TÚV sú povinní niesť odporcovia. Na preukázanie existencie nadmerného odpočtu, ktorý nezodpovedal skutočnej spotrebe TÚV v domácnosti odporcov, odporcovia nepredložili žiadne dôkazy. Všetky nimi predložené dôkazy (znalecké posudky a vyjadrenia) sa týkali posudzovania stavu v iných časových obdobiach, ako v rozhodnom roku 2008. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil v celom rozsahu. Odvolací súd navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacím konaní úspešný, priznal podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania za úkony právneho zastúpenia vo výške 272,02 Eur. Náhradu priznal za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.4.2012 a účasť na pojednávaní dňa 11.2.2014, vo výške 31,54 Eur s paušálnou náhradou 1x 7,63 Eur a 1x 8,04 Eur. Ďalej odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal navrhovateľovi aj náhradu cestovného vo výške 86,07 Eur (za cestu na pojednávanie dňa 11.2.2014 z Bánoviec nad Bebravou a späť, t.j. 300 km, pri spotrebe 7,2 litrov na 100km a cene 1,443 Eur za liter, pričom základná náhrada cestovného je 0,183 Eur na 1 km). Taktiež odvolací súd priznal aj uplatnený nárok na náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 107,20 Eur, a to za 8 začatých polhodín, pričom náhrada za stratu času za každú aj začatú polhodinu je vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu, t.j. 13,40 Eur. Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 272,02 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.