Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/73/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209107 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1409209107.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateliek: 1. S. J., L.. XX.XX.XXXX, Č. XX, J., X. T. J., L.. XX.XX.XXXX, Č. XX, J., obidve zastúpené hbr advokáti, s.r.o, advokátska kancelária so sídlom Obchodná 58, Bratislava, proti odporcom : 1. Ing. Milan Falťan-FALEX, Kuklovská 5, Bratislava, IČO: 35 028 068, zast. Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., advokátkou so sídlom Mierové námestie 3, Senec, 2. AGROMONT BRATISLAVA, a.s., so sídlom Stará Vajnorská 6, Bratislava, IČO: 31 322 107, zast. JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou so sídlom Farská 9, Nitra, o neplatnosť príkaznej zmluvy a iné, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. októbra 2011 č.k. 25C/304/2009 - 188 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľky 1/ ( manželka zosnulého G. J. ) a 2/ ( dcéra zosnulého ) žiadali, aby súd vo vzťahu k odporcovi 1/ určil, že: - príkazná zmluva zo dňa 23.01.2007 uzatvorená medzi odporcom 1 a zosnulým G. J. je absolútne neplatná - právny vzťah, na základe ktorého zosnulý vykonával pracovnú činnosť pre odporcu 1 dňa XX.XX.XXXX, je pracovno-právnym vzťahom, ktorého znaky sú najviac podobné dohode o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce (ďalej len ZP) v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX - smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý G. J. K. XX.XX.XXXX pri výkone pracovnej činnosti pre odporcu 1 je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom ku dňu smrti - 2 - - odporca 1 ako zamestnávateľ je podľa § 195 ZP v znení účinnom k 24.01.2007 zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom zosnulého G. J.. Ďalej žiadali, aby súd uložil pôvodnému odporcovi 3/ (Sociálna poisťovňa) povinnosť priznať navrhovateľkám jednorazové odškodnenie podľa zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a všetkým žalovaným uložil povinnosť nahradiť trovy konania. V závislosti od výsledkov priebehu súdneho konania a vykonaného dokazovania vo vzťahu k odporcovi 2/ žiadali navrhovateľky alternatívne určiť, že: - príkazná zmluva zo dňa 23.1.2007 uzatvorená medzi odporcom 1 a zosnulým G. J. je absolútne neplatná - smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý dňa 24.01.2007 pri výkone pracovnej činnosti pre odporcu 1 je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom ku dňu smrti - zosnulý vykonával dňa 24.01.2007 pre odporcu 1 pracovnú činnosť pri ktorej utrpel pracovný smrteľný úraz ako zapožičaný zamestnanec odporcu 2 na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce) uzatvorenej medzi odporcom 1 a odporcom 2 - odporca 2 ako zamestnávateľ je v zmysle § 195 a nasl. ZP v znení účinnom k 24.01.2007 zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom zosnulého - uložil odporcovi 3 povinnosť priznať navrhovateľkám jednorazové odškodnenie podľa zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a všetkým odporcom uložil povinnosť nahradiť trovy konania. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 24.01.2007 na technologickej linke pri výrobe kvapalného faktisu došlo na následky otravy sírovodíkom, v priestoroch odporcu 2/ k úmrtiu G. J. S. E. D. (zamestnanca odporcu 1/) z dôvodu nedodržania technologického postupu výroby, prekročením teplôt reakčnej zmesi, následkom čoho vznikol a unikol sírovodík do výrobnej haly, pričom samotnú výrobu chemických látok realizoval odporca 1/, prostredníctvom vlastnej obsluhy zariadenia. Navrhovateľky sú presvedčené, že v čase smrti bol G. J. v pracovno-právnom vzťahu s jedným z odporcov a jeho smrteľný úraz bol pracovným úrazom. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie OR PZ SR Bratislava III Č. M.- XX/X-M.-J.-XXXX, X. K.S. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že G. J. vykonával v čase smrti pomocné práce pri obsluhe technologickej linky a jeho smrť zavinil zosnulý E. D.L.. Uplatnili si nárok na jednorazové odškodnenie v Sociálnej poisťovni, ktorá konanie prerušila, z dôvodu podnetu odporkýň na Národný inšpektorát práce o preskúmanie postupu Inšpektorátu práce v Bratislave, ktorý skonštatoval, že smrteľný úraz Pavla Braška nie je pracovným úrazom. Navrhovateľky si nemôžu uplatniť nárok na priznanie jednorazového odškodnenia, vďaka zahmlievaniu skutočností zo strany odporcu 1/, tvrdením o existencii príkaznej zmluvy č. 1/2007 zo dňa 23.01.2007, o ktorej v rámci trestného konania tvrdil, že išlo iba o ústnu dohodu, čo spôsobilo nesprávne závery inšpektorátu práce. Navrhovateľky podali na odporcu 1/ aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu krátenia dane a poistného, čím chceli preukázať, že G. J. bol v čase smrti v pracovno-právnom vzťahu s odporcom 1/ a že jeho úraz bol pracovný. Uznesením Č. M. XXX/OEKBX XXXX Š. X. K. XX.XX.XXXX bolo trestné oznámenie odmietnuté a vyšetrovateľ konštatoval, že - 3 - vzťah zamestnávateľa - odporcu 1/ a pomocného pracovníka G. J. neodporoval uzavretiu príkaznej zmluvy, nemal črty žiadneho protiprávneho konania, nakoľko to urobil so súhlasom svojho zamestnávateľa, odporcu 2/. Kvôli vyčerpaniu všetkých možností navrhovateľky podali žalobu o určenie neplatnosti príkaznej zmluvy, o existencii pracovno-právneho vzťahu a o určenie, že došlo k smrteľnému pracovnému úrazu s tým, že rozhodnutie súdu by malo pre ne zabezpečiť získanie oprávnených finančných nárokov pozostalých, ktorí prišli o manžela, resp. otca a živiteľa rodiny. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. odôvodnili pretrvávajúcim stavom objektívnej právnej neistoty, spočívajúcim v spochybnení uplatnených nárokov voči odporcovi 3/, ktoré svojim konaním spôsobili odporcovia 1/ alebo 2/ a Inšpektorát práce v Bratislave, k zvráteniu stanoviska ktorého môže dôjsť len súdnym rozhodnutím, ktoré bude právnym základom k možnosti navrhovateliek uplatniť si voči zamestnávateľovi zosnulého nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom, a domáhať sa svojich nárokov voči odporcovi 3/. Príkaznú zmluvu, ktorá bola podľa tvrdenia odporcu 1/ uzavretá so zosnulým, považujú za neplatný právny úkon, pretože zosnulý vykonával pre odporcu 1/ v čase smrti prácu so znakmi závislej práce, nakoľko nebol podnikateľom, náplň práce nemôže byť predmetom podnikania a pretože išlo o pomocné práce, nevykonával prácu samostatne, ale na pokyn odporcu 1/, v jeho mene a na jeho zodpovednosť, za účelom dosiahnutia jeho zisku a v priestoroch odporcu 1/, resp. odporcu 2/. Odporca 1/ zamestnával zosnulého nelegálne, „tzv. načierno“ bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a keď došlo k pracovnému úrazu, účelovo použil tvrdenie o existencii ústnej príkaznej zmluvy. Poukázali na to, že z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 29.04.2009 vyplynula aj možnosť, že medzi odporcom 1/ a 2/ došlo k uzatvoreniu zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP, pretože inak si nevedia vysvetliť súvislosť medzi v uznesení tvrdenou neprotiprávnosťou konania a súhlasom odporcu 2/. Existuje teda aj možnosť, že v čase smrti vykonával pán J. prácu pre odporcu 1/ ako zapožičaný zamestnanec odporcu 2/ a tým by vznikol nárok na priznanie jednorazového odškodnenia z dôvodu zodpovednosti odporcu 2/ ako zamestnávateľa. Z nesúhlasného stanoviska odporcu 1/ vyplynulo, že prevádzkuje výrobu chemických látok a obsluhu výrobných zariadení zabezpečuje prostredníctvom osôb, spĺňajúcich odborné kvalifikačné a zdravotné predpoklady. Deň pred výrobou sa od firmy Triga Praha dozvedel, že potrebujú istý produkt, zavolal pánovi J., či môže prísť a obsluhovať kotol. Na druhý deň ráno o pol ôsmej sa stretli a s dátumom zo dňa 23.01.2007 podpísali príkaznú zmluvu. Pán J. D.a mal starať o kotolňu a sledovať reaktor. Išlo o činnosti, na ktoré bol vyškolený, odporca 1/ ho pri nich nemohol ani riadiť ani kontrolovať. V danom prípade išlo o prácu len na jeden deň a ďalšia práca sa črtala až o dva mesiace, preto vec riešili príkaznou zmluvou. Nešlo o prácu, ktorá by svojim rozsahom spĺňala kritériá na dohodu a ani o prácu, v ktorej by bol pán J. vo vzťahu podriadenosti. Neplnil ani odporcove príkazy, pretože mu nemohol zadať príkaz napr. ako má spustiť kotol. P. J. nebol vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti ani k pánovi D.. Dohoda o vykonaní práce bola s pánom J. uzatváraná vtedy, keď vykonával aj iné, napr. manipulačné práce, vykladal a nakladal tovar, obsluhoval vysokozdvižný vozík a pod. Keď p.J. vykonával prácu na dohodu, nemohol opustiť pracovisko, v čase keď vykonával prácu podľa príkaznej zmluvy, nebol v hale nepretržite, - 4 - odišiel a preto sa nehoda aj stala. Zariadenie, na ktorom prebiehala výroba patrí odporcovi 2/, odporca 1/ ho obsluhovať nevie, čo bol dôvod, pre ktorý potreboval vyškoleného pracovníka odporcu 2/. Príkazná zmluva ako jediná uzavretá so zosnulým, bola podľa odporcu 1/ uzatvorená platne, na jednorazovú činnosť, ktorá nemala znaky závislej práce a išlo o činnosť vykonávanú mimo sezónnych prác. Má sezónnu výrobu, ktorú realizuje v mesiacoch marec - jún, september - november, v týchto mesiacoch si vypomáhal aj pracovníkmi na dohody o vykonaní práce resp. pracovnej činnosti. Mimo uvedených mesiacov boli pracovníci odhlásení aj zo Sociálnej poisťovne. Príkaznú zmluvu poskytol aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni, polícii, daňovému úradu spolu s vysvetlením, prečo túto formu zmluvy použil. Daňový úrad mal všetky dohody o vykonaní práce a pracovnej činnosti, aj príkaznú zmluvu za rok 2006, 2007 k dispozícii a nenašiel žiadne pochybenia. V r. 2006 mal pán J. E. čase sezónnych prác podpísané dohody o vykonaní práce, za ktoré boli odvedené riadne dane. Obaja zosnulí dňa 24.01.2007 spustili prevádzku zariadenia na výrobu kvapalného faktisu a po niekoľkých minútach bezdôvodne opustili halu, v dôsledku čoho došlo k prekročeniu teplôt reakčnej zmesi a následnému úniku sírovodíka do výrobnej haly. G. J. S. E. D. vošli do priestoru s reaktorom, hoci obaja vedeli, že v prípade takejto poruchy je technologické zariadenie vybavené ovládacím pultom, nachádzajúcim sa v bezpečnom dolnom priestore, avšak ani jeden z nich chladiaci systém na ovládacom pulte nespustil, čím si privodili otravu sírovodíkom. G. J.T. tak postupoval v rozpore BOZP aj v rozpore s príkaznou zmluvou, v ktorej sa zaviazal dohliadať v priebehu výroby na bezporuchovú činnosť zariadenia. Argumenty uvádzané navrhovateľkami, s poukazom na uzn. OR PZ SR BA 3 Č. M.-XX/X-M.-J.-XXXX X. K. XX.XX.XXXX tak považuje za neúplné, skreslené a zavádzajúce. Striktne odmietol tvrdenia, že s pánom J. mal uzavretý v pracovný pomer, a aj v takom v prípade, s poukazom na záver inšpektorátu práce a preukázateľný skutkový stav nezodpovedal by za škodu pri pracovnom úraze s odkazom na ust. § 196 ods. l písm. a/ ZP. Uviedol, že obaja odporcovia poskytli navrhovateľke 1/ finančnú výpomoc vo výške 50.000 Sk, ktorú aj prijala. V súvislosti s kritériami pre odlíšenie závislej práce od konania na príkaz poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. XAfsXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX S. D..X.. XAfs XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX, týkajúce sa tzv. „Švarcsystému“, v ktorých sú definované typické znaky závislej činnosti. Typickým znakom pracovného vzťahu je dlhodobá trvalá činnosť pre iného a typickým znakom príkaznej zmluvy je činnosť krátkodobá, zodpovedajúca ním uzavretej príkaznej zmluve. Typickým znakom závislej práce je hospodárska závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi a pán J. bol v pracovno-právnom vzťahu s odporcom 2/. Na základe uvedeného bola podľa odporcu 1/ sporná príkazná zmluva uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe slobodnej vôle zmluvných strán, nenapĺňa žiadne znaky ani absolútne ani relatívne platného právneho úkonu a nárok navrhovateliek neuznal. Aj odporca 2/ poprel, že by došlo k uzavretiu zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP, pretože nebohý pán J. bol u neho podľa pracovnej zmluvy zamestnaný na plný úväzok, svoju prácu vykonával riadne a riadne za ňu dostával mzdu. Náplňou jeho práce bola obsluha vysokozdvižného vozíka, strednotlakovej kotolne, činnosť vrátnika, pracoval na smeny. Pracovná doba závisela od výroby, bola v rozsahu 8-12 hodín. Poslednú pracovnú smenu mal 23.01.2007 od 6.00-18.00 hod. a na ďalšiu mal nastúpiť dňa 25.01.2007. Pracovný čas pána J. neprispôsobovali jeho činnosti vykonávanej pre - 5 - odporcu 1/ a nemal ani dôvod brániť mu vykonávať ďalšiu prácu popri zamestnaní, pretože neprichádzal do styku s dôvernými informáciami a jeho prípadné aktivity ako pomocného robotníka nevytvárali konkurenciu pre spoločnosť. Napriek tomu ho pán Braško informoval o možnosti privyrobiť si u odporcu 1/, voči čomu nemal žiadne výhrady. Uviedol, že prideľovanie zamestnancov podľa § 58 ZP má presné pravidlá a on by neprideľoval svojich zamestnancov bez toho, aby si to zmluvne ošetril, už len z pohľadu zodpovednosti za škodu. Okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy s odporcom 1/ nepoznal. Na základe uvedeného návrh rovnako nepovažoval za dôvodný. Pôvodný odporca 3/ namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu nedostatku právomoci súdu, na základe čoho uznesením zo dňa 10.03.2011 č.k. 25C/304/2009-150 súd konanie proti odporcovi 3/ zastavil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z námietok navrhovateliek, že uzavretím príkaznej zmluvy došlo k obchádzaniu zákona, konkr. ust. §1, §7, §11 Zák. práce a posudzoval, či medzi odporcom 1/ a zosnulým vznikol pracovnoprávny vzťah, t.j. vzťah závislej činnosti. Za nesporné považoval, že pracovnou náplňou p. J. ako zamestnanca odporcu 2/ bola obsluha kotla a jeho výkon činnosti zamestnanca odporcu 2/ bol podobný s výkonom činnosti príkazníka. Zákon ale nevylučuje ani nezakazuje výkon tej istej činnosti podľa príkaznej zmluvy v prípade, že nedôjde medzi účastníkmi k stavu, ktorý vykazuje znaky závislej činnosti. Vychádzajúc z obsahu príkaznej zmluvy išlo o činnosť, ktorú bol príkazník povinný vykonať len dňa 24.01.2007 a aj podľa výpovedí účastníkov, nešlo v tom čase o pravidelne sa opakujúcu činnosť. Vykonanie činnosti na základe príkaznej zmluvy, ktorá sa v danom prípade neopakovala a bola vykonaná jednorazovo, nemožno hodnotiť ako závislú prácu. Ako nesporné súd prvého stupňa vyhodnotil, že odporca 1/ uzatvoril s pánom J. príkaznú zmluvu, obsahujúcu jeho záväzok vykonať pre odporcu 1/ (v rozsudku súdu prvého stupňa chybne uvedené odporcu 2) dohodnutú činnosť za odmenu. S poukazom na okolnosti, za akých došlo k vykonaniu príkazu a to v priestoroch odporcu 2/, absentuje aj ďalší znak závislej práce, ktorým je, že práca ako závislá činnosť býva vykonávaná v priestoroch zamestnávateľa, na jeho výrobných prostriedkoch a na základe jeho pokynov. Z výpovedí odporcov bolo preukázané, že zosnulý vykonával činnosť obsluhy kotla samostatne ako osoba kvalifikovaná na obsluhu tohto zariadenia, na základe vlastných znalostí, bez príkazov odporcu 1/ ako má toto zariadenie obsluhovať, pričom priestor kotolne nebol predmetom nájmu medzi odporcom 2/ ako prenajímateľom priestorov a odporcom 1/ ako nájomcom. Prvostupňový súd uviedol, že odporca 1/ síce potvrdil nezhodu dátumu na príkaznej zmluve s dátumom jej podpísania, nakoľko ale príkazná zmluva nemusí mať písomnú formu a s poukazom na výpovede navrhovateliek i odporcu 1/ je nesporné, že dňa 23.01.2007 došlo k ústnej dohode, o vykonaní prác zosnulým, dňa 24.01.2007 pre odporcu 1/. Z uvedeného nevyplýva nezhoda vôle s vysloveným prejavom vôle na príkaznej zmluve a nebolo ani preukázané, že zmluva odporuje zákonu, obchádza ho alebo by bola v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľky v tomto smere žiadne dôkazy ani neprodukovali a svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázali. Obmedzili sa len na všeobecné tvrdenia o neplatnosti príkaznej zmluvy a žiadali vykonať dôkaz jej originálom. Súd tento návrh zamietol s odôvodnením, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál alebo odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu), alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu. - 6 - Aj fotokópia listiny je spôsobilým dôkazom, podľa zásad upravených v § 132 a nasl. OSP. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz. Podľa súdu neobstoja ani argumenty navrhovateliek o závislej činnosti zosnulého, nakoľko ani netvrdili a ani nebolo preukázané, že p. J. prejavil vôľu byť zamestnancom odporcu 1/ a takýto záver nemožno vyvodiť ani z vykonania jednorazovej činnosti. Súd prvého stupňa pritom poukázal na ďalší dôkaz, a to výpis z pracovnej histórie zosnulého, z ktorej je nesporne preukázané, že bol zamestnancom odporcu 2/ a súčasne vykonával prácu aj pre spoločnosť VIA BONA , s.r.o.. Uvedené skutočnosti preukazujú aj nesplnenie ďalšieho znaku závislej práce, a to hospodársku závislosť zosnulého od odporcu 1/, nakoľko bol závislý aj na iných osobách, nesporne jeho zamestnávateľoch a preto tvrdenie navrhovateliek o obchádzaní Zákonníka práce treba hodnotiť ako účelové. Aj absolútna neplatnosť právneho úkonu pre obchádzanie zákona je v danom prípade vylúčená, nakoľko zákon nezakazuje, aby obsah pracovnej činnosti nemohol byť vykonávaný aj na základe príkaznej zmluvy. Je nesporné, že príkaz, ktorý vykonával pán J., mohol byť vykonávaný opakovane, dlhodobo a mohol byť vykonávaný aj ako pracovná činnosť, ale nakoľko v danom prípade nešlo o sústavnú činnosť majúcu znaky závislej činnosti vo vzťahu k príkazcovi nie je vylúčené, aby takáto činnosť nebola vykonávaná opakovane a nebola upravená formou príkaznej zmluvy. V prípade vyslovenia neplatnosti príkaznej zmluvy a posúdenia vzťahu medzi účastníkmi podľa predpisov pracovného práva, došlo by k zásahu do zmluvnej voľnosti účastníkov právneho vzťahu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o vôli účastníkov uzavrieť pracovnú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd nemal preukázané, že príkazná zmluva je neplatná a vzťah, na základe ktorého vykonával Pavol Braško pracovnú činnosť je pracovno - právnym vzťahom, je vylúčené aby určil, že smrteľný úraz zosnulého bol pracovným úrazom a že odporca 1/ zodpovedá za škodu takto spôsobenú. Taktiež bolo vylúčené, v konaní nepreukázané a navrhovateľkami ani neboli produkované dôkazy, že odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili zmluvu o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP. Odporcovia 1/ a 2/ existenciu takejto dohody vylúčili a žiadosti navrhovateliek o predložení takejto dohody súd rovnako nemohol vyhovieť, nakoľko nie je možné ukladať povinnosť predložiť dôkaz, ktorý neexistuje. Dôkazné bremeno je v danom prípade na navrhovateľkách, ale z celého konania súdu vyplýva záver, že jediným právnym záujmom na určení neplatnosti príkaznej zmluvy a určení existencii pracovno-právneho vzťahu buď na základe dohody o vykonaní práce alebo zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca je záujem navrhovateliek docieliť určenie, že sa jednalo o smrteľný pracovný úraz a tým docieliť priznanie jednorazového odškodnenia podľa zák. č. 461/2003. Vzhľadom na to, že súd zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti príkaznej zmluvy a určenia existencie pracovno-právneho vzťahu, je jednoznačné, že nebolo možné ani konštatovať, že smrteľný úraz Pavla Braška bol pracovným úrazom. Ďalej súd prvého stupňa poukázal, že predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 195 ZP je, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v súvislosti s ich plnením. Vzhľadom k tomu, že k smrteľnému úrazu G. J. nedošlo pri plnení pracovných úloh ani v súvislosti s ním, nakoľko k nemu došlo v čase, keď nevykonával pracovnú činnosť pre zamestnávateľa - odporcu 2/, ale vykonával činnosť na základe príkaznej zmluvy, nie je daná - 7 - zodpovednosť ani jedného z odporcov. S poukazom na vyššie uvedené konštatovanie, že medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ nevznikol právny vzťah na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca, je vylúčené aj určenie, že odporca 2/ ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. K alternatívnemu petitu vyslovil názor, že nie je možné návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa podľa § 80 písm. c) O.s.p. rozhodlo o určení, že tu je alebo nie je právny vzťah, ktorý vznikol na základe dohody o vykonaní práce podľa § 226 ZP alebo právny vzťah medzi odporcami na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 ZP v platnom znení a na základe toho určiť, že úraz P. J. je pracovným úrazom a ktorý z odporcov je zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom. Alternatívny petit dáva na výber účastníkom konania, čo budú plniť, v prípade určovacej žaloby s alternatívnym petitom nemôže byť dané na výber účastníkom konania, ktorý právny vzťah tu je alebo nie je, a nemôže byť dané na výber súdu, aby zvolil jeden z petitov. Alternatívny petit teda svojou povahou je prípustný len v konaní o žalobách na plnenie, nie o určovacích žalobách. Avšak ani v prípade, že by alternatívny petit bol prípustný v určovacej žalobe, skutkové zistenia súdu a na ne nadväzujúce právne závery uvedené vyššie, nepreukazujú dôvodnosť návrhu, a preto ho súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podali odvolanie navrhovateľky, z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, z dôvodu že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní zopakovali priebeh skutkového stavu končiaceho smrťou zosnulého p. J., ktorého smrť ako vyplýva z Uznesenia OR PZ SR Bratislava III Č.E. M.-XX/X-M.-J.-XXXX, X. K. XX.XX.XXXX, C. G. X. X. E. D., X. odporcu 1/, keď p. J. v čase smrti vykonával pomocné práce pri obsluhe technologickej linky. Na základe uvedeného uznesenia si ako pozostalé uplatnili nárok na priznanie jednorazového odškodnenia podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodnutím č. XXX-XX/XXXX/EB X. K. XX.XX.XXXX konanie prerušila na základe začatého konania o predbežnej otázke z dôvodu prešetrovania úrazu Inšpektorátom práce v Bratislave, v zázname ktorého č. J.-XXX- XX-X.X./.-I..N.-XX sa konštatuje, že vyšetrovaná udalosť nie je pracovným úrazom, nakoľko p. J. mal ako príkazník uzavretú príkaznú zmluvu s odporcom 1/. Uviedli, že k takémuto záveru dospel aj Národný Inšpektorát práce, potvrdiac závery Inšpektorátu práce v Bratislave, pričom sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či vôbec mohol odporca 1/ so zosnulým uzavrieť príkaznú zmluvu. V ďalšom postupe sa teda obrátili na orgány činné v trestnom konaní, ktoré dospeli k obdobným záverom. Nakoniec po vyčerpaní všetkých možností podali žalobu na súd. V súdnom konaní spochybnili dôkaz predložený odporcom 1/, a to príkaznú zmluvu, pri ktorej majú pochybnosť aj o pravosti podpisu p. J. na nej a uviedli, že v priebehu konania na súde prvého stupňa sa nepreukázalo ani že k jej podpisu s predmetom v nej uvedeným vôbec dňa 23.01.2007 došlo. Domnievajú sa, že odporca 1/ má niesť procesnú zodpovednosť za to, že sa mu v konaní nepodarilo preukázať pravosť alebo správnosť obsahu tejto súkromnej listiny a súd mal - 8 - potom vyhodnotiť tento fatálny procesný nedostatok na strane odporcu 1/ skonštatovaním, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a rozhodnúť o neplatnosti príkaznej zmluvy. Súd prvého stupňa tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil, že dňa 23.01.2007 došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy č. 1/2007 a neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhovateľkami navrhovaný dôkaz preskúmania pravosti a pravdivosti originálu dotknutej príkaznej zmluvy a rovnako nevykonal dôkaz oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS : M.-XX/X- M.-J.-XXXX a Č. M.-XXX/OEK-J.-XXXX Š., z ktorých by bolo preukázané, že odporca 1/ mal so zosnulým uzatvorených niekoľko príkazných zmlúv a nielen jednu, ako tvrdil v súdnom konaní. Navrhovateľky od začiatku tvrdili, že medzi odporcom 1/ a zosnulým existoval v čase jeho smrti pracovnoprávny vzťah a nevykonaním nimi navrhovaných dôkazov o predložení originálov všetkých zmlúv zakladajúcich pracovnoprávne vzťahy medzi odporcom 1/ a zosnulým p. J., uzatvorených v roku 2006 a 2007, originálov evidencie uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rok 2006 a 2007, ktorú je povinný zamestnávateľ viesť v zmysle § 224 ods. 2 písm. d) Zákonníka prace, originálov mesačných výkazov poistného a príspevkov, ktoré žalovaný v prvom rade zasielal v roku 2006 a v roku 2007 do Sociálnej poisťovne, nedošlo k zisteniu podstatných skutočností súvisiacich s jednotlivými čiastkovými petitmi. Ak by súd pristúpil k vykonaniu navrhovaných dôkazov, bolo by možné zistiť, či zmluvy zakladajúce pracovnoprávne vzťahy medzi odporcom 1 a zosnulým p. J., ktoré boli uzatvorené v roku 2006 boli v platnosti aj 24.01.2007 a aká v nich bola vymedzená pracovná úloha zosnulého. Súd sa ale obmedzil iba na evidenciu Sociálnej poisťovne - výpis údajov o poistení zosnulého a tvrdenia odporcu 1/. Navrhovateľky sa však domnievajú, že minimálne jedna zmluva zakladajúca pracovnoprávny vzťah a náplň práce v tejto zmluve bola totožná s činnosťou, ktorú zosnulý vykonával pre odporcu 1/ dňa 24.01.2007 a z takto vykonaných dôkazov by sa dala zistiť frekvencia prác vykonávaných zosnulým pre odporcu 1/ v roku 2006 a súd si mohol overiť ničím nepodložené tvrdenie odporcu 1 o jednorazovosti práce vykonanej zosnulým dňa 24.01.2007. V ďalšom poukázali na ust. § 7 ods. 4 Zák. práce, a v tej súvislosti, na činnosť, ktorú vykonával zosnulý a ktorá bola organizovaná a priamo riadená odporcom 1/, a ak nie priamo ním, tak p. D., za túto časť výroby priamo zodpovedným. Zosnulí, p. J. W. G.. D. boli pre prevažujúcu podnikateľskú činnosť odporcu 1/ kľúčové osoby, bez ktorých by nemohol výrobu realizovať. Poukázali i na ust. § 11 ods. 1, § 223 ods.1 a § 226 ods.1 Zák. práce, uviedli že neobstoja súdom tvrdené chýbajúce znaky závislej činnosti a že práve dohoda o vykonaní práce je tým pracovno-právnym vzťahom, ktorý sa uzatvára, keď ide o činnosť malého rozsahu alebo ojedinelé pracovné úkony, ktorých priebežné riadenia a kontrola by pre zamestnávateľa znamenali neúmernú administratívu. Odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vo veci a navrhovateľkám priznal náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateliek sa vyjadrili obaja odporcovia. Odporca 1/ uviedol, že skutočnosti, o ktoré navrhovateľky opierajú svoje odvolanie, sú v podstatnej časti totožné so skutočnosťami uvádzanými v návrhu na začatie konania, ktoré súd skúmal a vo svojom rozhodnutí i náležite odôvodnil. Navrhovateľky v odvolaní poukazujú na okolnosti nesúvisiace s prejednávanou vecou, a otázky irelevantné, ktoré pre posúdenie prejednávanej veci nemajú žiaden význam a prezentujú vlastný subjektívny právny názor na prejednávanú - 9 - vec. Nielen pre súd, ale i pre účastníkov konania je však záväzný zákon, pričom povinnosťou súdu je vykonať správny výklad a aplikáciu zákona a súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré dôkazy nevykonal a riadne zdôvodnil prečo ich nevykonal. Záverom uviedol, že súd nie je povinný vyhodnotiť dôkaz navrhnutý účastníkom konania takým spôsobom, akým to sám účastník navrhol. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť. Odporca 2/ rovnako poukázal na totožnosť argumentácie navrhovateliek s dôvodmi uvádzanými v návrhu. Poukázal na nesprávnu interpretáciu vyjadrenia vyšetrovateľa v uznesení ČVS: M.-XXX/ OEK-J.-XXXXŠp X. K. XX.XX.XXXX a to vetami vytrhnutými z kontextu, keď tvrdia, že je preukázaná existencia pracovného vzťahu. K argumentácii navrhovateliek o tom, či mohla alebo nemohla zmluva byť podpísaná, či bola alebo nebola antidatovaná, vyslovujú jej domnelú absolútnu neplatnosť, pričom bolo preukázané, že zosnulý p. J. bol zamestnancom spoločnosti AGROMONT v riadnom pracovnom pomere a prácu vykonával podľa rozpisu pracovných smien. Dňa 24.01.2006 žiadnu prácu pre AGROMONT nevykonával. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že zosnulý mal záujem príkaznú zmluvu uzavrieť a súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení správne poukázal, že navrhovateľky na preukázanie svojich tvrdení neprodukovali žiadne dôkazy. Odporca 2/ sa stotožňuje i s postupom súdu v napadnutej časti nepripojenia trestných spisov, nakoľko závery súdu prvého stupňa sú v súlade so závermi OČTK a skutočnosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania v trestnom konaní sú diametrálne odlišné od predmetu civilného konania. Poukázal i na to, že osobu spôsobilú na obsluhu kotla si odporca 1/ zabezpečoval sám a bez súčinnosti a akejkoľvek ingerencie odporcu 2/. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 Os.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil svoje odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činností najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zákon hovorí o prevažujúcej časti, znamená to, že nemusí ísť o všetku potrebnú činnosť, nakoľko v reálnom živote nie je objektívne možné, resp. účelné vykonávať všetku potrebnú činnosť prostredníctvom osôb v pracovnom pomere. Vykonanie určitej činnosti pre iného je možné za určitých podmienok dohodnúť v príkaznej zmluve, ktorá je klasickým zmluvným typom obstarávateľského charakteru, známym už od čias rímskeho práva. Podstata konania podľa príkazu spočíva v tom, že príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo na svoj účet; vždy koná v záujme a v prospech príkazcu. Príkaznú zmluvu ako zmluvný typ upravuje len Občiansky zákonník a môže v určitých prípadoch nahradiť pracovnú zmluvu. Príkazná zmluva je neformálne konsenzuálnou dvojstrannou zaväzujúcou zmluvou, prostredníctvom - 10 - ktorej sa jedna strana zaväzuje obstarať pre druhú nejakú záležitosť. Pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu a v praxi vzniká na základe „príkazu“ toho, komu ide o obstaranie veci. Príkaz je jednostranný právny úkon, ktorým príkazca ukladá niekomu obstaranie nejakej veci alebo nejakú činnosť, robiac tak v očakávaní, že sa druhá strana na to podujme. Príkaz sa stáva perfektným, ak dôjde adresátovi, t. j. predpokladanému príkazníkovi. Príkazná zmluva v takom prípade vznikne prijatím príkazu zo strany jeho adresáta. Z toho možno vyvodiť, že príkaz nie je ničím iným ako návrhom na uzavretie príkaznej zmluvy (§ 43a OZ). Tento príkaz je potrebné odlíšiť od príkazov, ktoré dostáva príkazník po uzavretí zmluvy a ktoré predstavujú pokyny pre postup, akým má byť vec obstaraná. Okrem toho príkazník nezodpovedá za to, či sa očakávaný výsledok dostaví alebo nie. Príkazníkovi nepatria nároky podľa pracovnoprávnych predpisov, napr. náhrada mzdy v súvislosti s prekážkami v práci, nemôže si voči tomu, pre koho prácu vykonáva nárokovať dovolenku, pracovné voľno, ďalej mu nepatrí nárok na odstupné, odchodné. Takto pracujúca osoba nemá ani možnosť brániť sa výpovedi danej počas tzv. ochrannej doby počas práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, v tehotenstve alebo počas materstva atď. Podstatnou obsahovou náležitosťou príkaznej zmluvy je určenie činnosti, ktorú má príkazník uskutočniť. Záväzok povinnej osoby spočíva vo vykonaní akejkoľvek praktickej činnosti, ktorá je vymedzená v zmluve. Teda porovnaním pracovnej a príkaznej zmluvy vznikne ten rozdiel, že zmyslom pracovnej zmluvy je užívanie práce zamestnanca v rámci náplne jeho pracovnej činnosti a v určenom rozsahu. Zamestnávateľ je oprávnený dávať zamestnancovi príkazy, akým spôsobom má pracovnú činnosť vykonávať a počas pracovného času je povinný byť plne k dispozícii zamestnávateľa. Príkazník v medziach pokynov príkazcu môže pre príkazcu obstarávať nejakú vec, príp. vykonávať inú činnosť spôsobom, aký uzná za vhodný a vo svojej činnosti môže byť časovo obmedzený len rámcovo v tom zmysle, že je napr. určený termín, kedy, resp. dokedy má príkaz vykonať. Zamestnávateľom sa rozumie osoba ktorá : - priamo či nepriamo ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a ktorá mu dáva na tieto účely záväzné pokyny a príkazy - je odberateľom práce zamestnanca a znáša zodpovednosť a riziká za výsledky práce tohto zamestnanca (v mene ktorej zamestnanec vykonáva činnosť) - na plnenie ktorej bežných úloh a predmetu činnosti sa zamestnanec svojou prácou za odmenu priamo podieľa - určuje množstvo, kvalifikáciu a ďalšie požiadavky na zamestnancov (napr. vek, pohlavie a pod.), určuje dobu, na ktorú bude zamestnancov potrebovať - platí či už priamo, alebo nepriamo za vykonané práce zamestnancovi mzdu - v priestoroch ktorej sa práca vykonáva a ktorá na prácu poskytuje vlastné výrobné a pracovné prostriedky - vytvára pre zamestnanca vhodné pracovné podmienky, zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnanca. Navrhovateľky sa návrhom domáhali určenia absolútnej neplatnosti príkaznej zmluvy zo dňa 23.01.2007, uzavretej medzi odporcom 1/ a zosnulým G. J.. Príčiny neplatnosti ale v priebehu konania žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali, neuviedli dôvody, pre ktoré by mala trpieť neplatnosťou. Namietali len jej pravosť, pravosť podpisu príkazníka a tvrdili jej neexistenciu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že je povinnosťou - 11 - navrhovateľa v konaní uplatnený nárok (procesný nárok), riadne vymedziť, a to nielen určením predmetu, teda žalobného petitu, ale i určením rozhodujúcich skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Navrhovateľky opakovane vo všetkých svojich písomných i ústnych prednesoch poukazovali na neplatnosť príkaznej zmluvy ale svoju povinnosť unesenia dôkazného bremena prenášali na v konaní pasívne legitimovaných účastníkov, ktorých právom je len sa brániť, prípadne tvrdenia navrhovateľa argumentačne vyvracať. Vzhľadom k charakteristike príkaznej zmluvy, ako formálnej, nevyžadujúcej písomnú formu, musí potom navrhovateľkami vytknutá absolútna neplatnosť príkaznej zmluvy uzavretej písomne medzi zosnulým p. J. a odporcom 1/ obsahovať detailnú špecifikáciu podmienok a dôvodov jej absolútnej neplatnosti a takáto z ich prednesov nikdy neodznela. Súd prvého stupňa zákonným spôsobom odôvodnil nenaplnenie podmienok absolútnej neplatnosti príkaznej zmluvy podľa podmienok daných Obč. zák. a navrhovateľky tieto ani vo svojom odvolaní neboli spôsobilé spochybniť. Teoretické konštrukcie o neexistencii tejto súkromnej listiny, dôkaze opaku a zavineniu nepriaznivých procesných dôsledkov odporcom 1/ z dôvodu, že sa mu v konaní nepodarilo preukázať pravosť alebo správnosť obsahu súkromnej listiny, čo mal súd vyhodnotiť ako fatálny procesný nedostatok a rozhodnúť o neplatnosti príkaznej zmluvy v zmysle petitu návrhu, nemôžu mať už vzhľadom k spomínanej formálnosti príkaznej zmluvy a zmluvnej voľnosti strán, žiadnu relevanciu. K ďalším samostatným výrokom žalobného petitu odvolací súd poukazuje na dohodu o vykonaní práce, pre ktorú je charakteristické, že pracovný záväzok zamestnanca má formu pracovnej úlohy. Ide preto o pracovný záväzok vymedzený individuálne, ktorý je vymedzený výsledkom práce, ako rozhodujúcim kritériom a nie kvantifikačným kritériom. Zamestnávateľ neriadi priebeh výkonu práce tak, ako je to v pracovnom pomere, pracovná úloha má byť v dohode presne individuálne vymedzená a v dohode musí byť určená aj odmena za prácu. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj doba práce vykonanej zamestnancom pre zamestnávateľa v tom istom kalendárnom roku na základe inej dohody o vykonaní práce a splnením pracovnej úlohy, ktorá je predmetom dohody o vykonaní práce vzniká zamestnancovi nárok na dohodnutú odmenu za vykonanú prácu. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Z uvedenej charakteristiky dohody o vykonaní práce možno skutočne nájsť najviac znakov práce, ktorú vykonával dňa 24. 01. 2007 zosnulý p. J., tak ako tvrdia navrhovateľky. Podmienkou platnosti dohody o vykonaní práce v zmysle uvedeného je jej písomná forma a uzatvorenie najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Zo zhodných výpovedí účastníkov však vyplýva, že k ústnemu návrhu zmluvy došlo dňa 23. 01.2007 na základe telefonického rozhovoru odporcu 1/ a jeho akceptácie navrhnutej práce pánom J.. Nedošlo ani k popretiu zo strany odporcu 1/, že písomná zmluva bola uzavretá až dňa 24. 01. 2007 a ktorý postup je v rozpore s podmienkou uzavretia dohody o vykonaní práce, naopak takáto formálnosť je prípustná a povolená pri uzavretí zmluvy príkaznej, ktorá ako už bolo uvedené nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Teda vzhľadom k jej existencií nemožno tvrdiť, že zosnulý nevykonával prácu na základe - 12 - príkazov odporcu 1/ a na základe zmluvnej voľnosti uzavretej príkaznej zmluvy a nemožno rozhodnutím súdu ani zmeniť skutkový stav a konštituovať nový, určením že nešlo o prácu vykonávanú na základe príkaznej zmluvy, ale dohody o vykonaní práce. Zákonník práce za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca, spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti len tým, že zamestnanec porušil bezpečnostný predpis. Musí ísť o zavinené porušenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Na vznik zodpovednosti zamestnávateľa sa vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo v inom právnom vzťahu podľa prísl. ustanovení Zákonníka práce a že k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Tieto predpoklady ale preukazuje poškodený. V časti určenia, že smrteľný úraz, ktorý utrpel zosnulý G. J. K. XX.XX.XXXX pri výkone pracovnej činnosti pre odporcu 1/ je pracovným úrazom v zmysle § 195 ZP v znení účinnom ku dňu smrti a odporca 1/ ako zamestnávateľ je podľa § 195 ZP v znení účinnom k 24.01.2007 zodpovedný za škodu spôsobenú pracovným úrazom zosnulého Pavla J., súd prvého stupňa návrhu rovnako správne nevyhovel, nakoľko nebolo preukázané, že činnosť zosnulého bola vykonávaná na základe dohody o vykonaní práce, ani dohody o pracovnej činnosti, nebola vykonávaná pracovnou činnosťou zamestnanca a teda jeho smrteľný úraz nemožno hodnotiť ako úraz pracovný. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil i nepreukázanie, že medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ by mohla byť uzatvorená zmluva o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 Zákonníka práce, ktorá predstavuje zmenu obsahu pracovného pomeru v niekoľkých prvkoch súčasne. Pracovnoprávny vzťah dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa je pracovnoprávnym vzťahom osobitnej povahy, na základe ktorého zamestnávateľ so súhlasom zamestnanca dočasne mení nielen miesto výkonu práce, ale neraz aj doterajší druh vykonávanej práce, pričom doterajší pracovný pomer zostáva zachovaný. Pre pracovnoprávny vzťah dočasného výkonu práce zamestnanca u iného zamestnávateľa je charakteristické, že počas dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa si zamestnanec svoju hlavnú povinnosť pracovať neplní voči svojmu zamestnávateľovi, ale voči užívateľskému zamestnávateľovi, ktorý nie je zamestnávateľom v pravom zmysle slova. Takéto správanie zosnulého a existencia uvedených podmienok nebola v konaní žiadnym z účastníkov, teda ani na strane navrhovateľov, ani na strane odporcov, preukázaná. Z výpovedí oboch účastníckych strán jednoznačne vyplynulo, že zosnulý bol v riadnom, trvalom pracovnom pomere u odporcu 2/, a prácu pre neho vykonal naposledy dňa 23.01.2007 a na ďalšiu smenu mal nastúpiť dňa 25.01.2007. - 13 - Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.). Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Aj podstata prejednacej zásady v konaní súdu spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností, je záležitosťou účastníkov konania. Úlohou súdu je skúmať, či platné právo umožňuje, aby na základe skutkového stavu, tvrdeného navrhovateľom, mohlo byť žalobe vyhovené (23 Co 136/2006 ). V danom prípade si navrhovateľky určovacou žalobou uplatnili nárok, ktorý nemôže byť zastrešený kritériami určovacej žaloby. Pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. bolo v prejednávanej veci potrebné brať do úvahy existenciu príkaznej a neexistenciu žiadnej inej zmluvy, ktorá by mohla byť základom pre určenie vzťahu medzi zosnulým p. J. a odporcami ako pracovnoprávneho, prípadne vyplývajúceho zo zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca, smrteľného úrazu zosnulého ako pracovného a zodpovednosti jedného z odporcov, podľa skutkového stavu ustáleného súdom za škodu spôsobenú týmto úrazom. Určovacia žaloba teda nie je v preskúmavanom prípade zárukou, ale ani možnosťou zvrátenia skutkového stavu medzi navrhovateľkami a odporcami. V prípade vyhovenia určovaciemu petitu navrhovateliek by došlo k vykonštruovaniu úplne iného skutkového stavu ako reálne existujúceho. Nemožno len na základe teoretických a ničím nepodložených konštrukcií určiť existenciu neexistujúceho práva či vzťahu. Neprieči sa zákonu a zo zmluvnej voľnosti účastníkov vyplýva právo uzavrieť nie pracovnú ale príkaznú zmluvu, ktorej neplatnosť nebola preukázaná, nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca ani uzatvorenie žiadneho iného typu pracovnej zmluvy. V neprospech navrhovateliek sa tu premieta princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ - 14 - („práva patria bdelým“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). Nevyužitie možnosti uzavrieť zosnulým p. J. zmluvu podliehajúcu ustanoveniam Zákonníka práce, znamená stratu možnosti skúmaním a spochybňovaním existencie a platnosti inej, ustanoveniami občianskeho práva upravenej a ustanoveniami pracovného práva nevylúčenej zmluvy určiť, že úraz ktorý sa stal mimo zamestnaneckého pomeru, je pracovný. Súd aj za akejkoľvek akceptácie sociálnej stránky veci, ktorá určite po všetkých stránkach neúmerne zasiahla do života navrhovateliek, nemôže svojim rozhodnutím konštituovať skutkovú podstatu právneho problému, ktorá nie je daná a tak nahradiť rozhodnutia iných, v danej veci už konajúcich orgánov, za účelom dosiahnutia určitého cieľa. V prejednávanej veci totiž nejde o nahradenie prejavu vôle, ale išlo by o vykonštruovanie skutkovej podstaty bez právneho základu. Vzhľadom k uvedenému, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že návrh navrhovateliek, ich prednesy v konaní a ich odvolacie dôvody vykazujú len znaky účelovosti s cieľom dosiahnuť rozhodnutie, na ktorého vydanie súd nie je oprávnený, z ktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa v ďalšom postupe rozhodne o trovách celého konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.