Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/302/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410200459 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410200459.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. H. R., bytom v R., V. XX, 2/ H. E., bytom v R., V. XX proti odporcom: 1/ W. F., bytom v R., L. XX , zast. Nosko & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 16, IČO: 36860107, 2/ G. W., bytom v R., u B. T., I. 9, o zaplatenie sumy 56.429,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 24C 16/2010-135 zo dňa 22.3.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 24C 16/2010-135 zo dňa 22.3.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporkyňu v 2.rade zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade istinu 39.832,70 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 15.01.2008 až do zaplatenia, a vo zvyšku návrh voči odporkyni v 2. rade zamietol. Odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 3 319,39 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 15.01.2008 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pôvodný navrhovateľ - právny predchodca navrhovateľov, ich otec B.. C. E. návrhom zo dňa 14.01.2010 žiadal súd, aby odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 56. 429,66 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy sa stal vlastníkom rodinného domu s pozemkom, záhradou a príslušenstvom, nachádzajúcim sa v obci T. G., zapísanom v katastri nehnuteľností a LV č. XXX, okres N. E., obec T. G., katastrálne územie T. G. pod parcelnými číslami X/X ako záhrady o výmere 1976 m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 m2 a rodinný dom súp. č. 4, postavený na parcele č. X/X. V uvedenom rodinnom dome býval jeho syn H. E.. On ako vdovec a starobný dôchodca býval v domove dôchodcov - penzióne v R.. Dňa 07.01.2008 za ním prišla do penziónu odporkyňa 2/, ktorá bola priateľkou jeho syna, v sprievode ďalšieho muža, o ktorom povedala, že sa volá C. R., a oznámila mu, že 24.12.2007 bol jeho syn vzatý do väzby. Obidvaja ho žiadali, aby okamžite podpísal viacero listín, ktoré priniesli so sebou a ktoré si však nestihol ani prečítať. Odporkyňa aj R. na neho nekompromisne a tvrdo naliehali, že uvedené doklady musí podpísať a že je to vôľa jeho syna, ktorý bol vzatý do väzby do M. a že túto požiadavku im tlmočil obhajca jeho syna. Bol z ich návštevy a naliehania veľmi rozrušený; netušil, že za naliehaním na urýchlený podpis listín sa ukrýva zlý úmysel. Potom ho odviedli k notárke, kde podpísal listiny, ktoré už mali pripravené a ktoré si hneď po podpise zobrali, pričom jemu nedali žiadnu kópiu. Ku kópiám sa dostal až neskôr, keď sám zašiel k notárke a ona mu ich vytlačila. Až vtedy zistil, že odporkyňa 2/ a R. mu podstrčili na podpis "zmluvu o sprostredkovaní" a "Splnomocnenie", ktorými poveril tretiu osobu - odporcu 1/, aby v jeho mene urobil všetky úkony potrebné k predaju nehnuteľnosti v T. G.. Navrhovateľ dopytom na L. úrade v N. E. zistil, že odporca 1/ na základe týchto dokumentov za neho podpísal dňa 14.01.2008 s manželmi B.. A. a G.. G. L. kúpnu zmluvu, ktorou im predal svoju nehnuteľnosť v T. G.. Následne vyhľadal odporcu 1/, ktorý tvrdil, že kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti v T. G. od neho prevzala vo výške 1.700.000,- Sk odporkyňa 2/ v dvoch častiach: preddavok vo výške 200.000,- Sk dňa 10.01.2008 a doplatok vo výške 1.500.000,- Sk dňa 14.01.2008. O tejto transakcii mu odporca 1/ predložil "Protokol o prevzatí časti kúpnej ceny" zo dňa 14.01.2008. Odporkyňu 2/ preto vyzval, aby mu vydala peniaze, ktoré prevzala od odporcu 1/ vo výške 1.700.000,- Sk (56.429,66 Eur). Odporkyňa mu najprv tvrdila, že žiadne peniaze nemá, potom povedala, že peniaze musela odovzdať C. R. a ďalšiemu jemu neznámemu človekovi, ktorí sa jej údajne vyhrážali. Neskôr sa mu už nepodarilo odporkyňu zastihnúť ani osobne a ani telefonicky. Pokúsil sa jej zaslať požiadavku na vydanie kúpnej ceny poštou, avšak bezvýsledne. V priebehu konania pôvodný navrhovateľ dňa 14.5.2010 zomrel a po právoplatnom skončení dedičskej veci po ňom ako poručiteľovi súd v súlade s § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval v konaní s dedičmi navrhovateľa - navrhovateľmi 1/ a 2/. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil vec podľa ustanovení § 126, 494, 588, 642, 644 OZ a ustálil tento skutkový a právny stav: Účastníci konania pravosť ani pravdivosť predložených súkromných listín nepopierali a súd ich obsah v spojení s výpoveďami účastníkov vyhodnotil ako pravdivý. Zhodnotením prevedených dôkazov súd dospel k záveru, že otec navrhovateľov, pôvodný žalobca - B.. C. E., dňa 07.01.2008 poveril odporcu 1/ ako sprostredkovateľa na sprostredkovanie uzatvorenia kúpnej zmluvy, týkajúcej sa jeho nehnuteľnosti v obci T. G. za predajnú cenu 1.400.000,- Sk. Rodinný dom obýval v tom čase jeho syn H. E. (navrhovateľ 2/), ktorý bol v tom čase vo výkone väzby pre fyzické napadnutie jeho družky (odporkyne 2/), s ktorou žil v spoločnej domácnosti. B.. C. E. odporcovi 1/ súčasne udelil písomné splnomocnenie, aby v jeho mene konal vo všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa prevodu predmetných nehnuteľností a súhlasil s tým, aby kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť prevzala v hotovosti od sprostredkovateľa odporkyňa 2/. Zmluvné strany si v článku IV. Zmluvy o sprostredkovaní dohodli províziu vo výške 100.000,- Sk, ktorú sprostredkovateľovi hradil predávajúci. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.01.2008 došlo k prevodu nehnuteľnosti na kupujúcich manželov B.. A. L. a G.. G. L.. V kúpnej zmluve bola kúpna cena zmluvnými stranami stanovená na 1.300.000,- Sk. Odporca 1/ súdu objasnil, že v skutočnosti došlo k vyplateniu predajnej ceny 1.400.000,- Sk, pretože dojednaná provízia vo výške 100.000,- Sk sa do kúpnej ceny nezapočítala a bola vyplatená kupujúcimi v hotovosti priamo k jeho rukám. Predávajúci B.. C. E. súhlasil, aby kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť prevzala v hotovosti od sprostredkovateľa odporkyňa 2/, ktorej bola vyplatená dňa 10.01.2008 /č.l. 126, 127/, najprv preddavkovo v sume 200.000,- Sk a dňa 14.01.2008 /č.l. 125, 126/ ďalšia časť vo výške 1.000.000,- Sk. Podľa Zmluvy o sprostredkovaní mal odporca 1/ odovzdať v hotovosti odporkyni 2/ ešte zvyšok kúpnej ceny 100.000,- Sk. Výslovná zmienka o tejto jeho povinnosti je okrem iného aj v Protokole o prevzatí časti kúpnej ceny z 10.01.2008 /č.l. 127/, ktorú listinu súdu predkladal odporca 1/. V bode II. protokolu je vyjadrený tento jeho záväzok nasledovne: " Druhá časť kúpnej ceny vo výške 1.100.000,- Sk /slovom: jeden milión jednostotisíc korún/ bude uhradených dňa 14.01.2008." Sprostredkovateľ však dňa 14.01.2008 vyplatil v hotovosti odporkyni 2/ iba sumu 1.000.000,- Sk. Odporca 1/ sa v konaní bránil tým, že podľa ústnej dohody s predávajúcim záujemcom - B.. C. E. mal vyplatiť v prospech účtu C.. H. I. sumu 100.000,- Sk za obhajobu jeho syna H. E. (navrhovateľa 2/) , čo aj urobil. Preukazuje to pokladničný doklad na č.l. XX, podľa ktorého odporca 1/ dňa 11.01.2008 vložil v hotovosti na bankový účet na meno H. I. vedený vo H. E., a.s. sumu 100.000,- Sk. Okrem toho, že odporca 1/ v konaní takúto ústnu dohodu s predávajúcim náležite nepreukázal, ani ďalšie časové a vecné súvislosti zistené vykonaným dokazovaním takýto argument odporcu 1/ nepodporujú: (i) samotná Zmluva o sprostredkovaní, ktorá upravuje vzájomné práva a povinnosti záujemcu a sprostredkovateľa takýto záväzok odporcu 1/ v prospech tretej osoby neobsahuje, (ii) v Protokole o prevzatí časti kúpnej ceny z 10.01.2008 /č.l. 127/, ktorý súdu ako listinný dôkaz predložil odporca 1/, sa samotný odporca 1/ zaväzoval druhú časť kúpnej ceny uhradiť vo výške 1.100.000,- Sk a nie 1.000.000,- Sk. Je nesporné, že odporca 1/ bankový vklad 100.000,- Sk v prospech C.. H. I. uskutočnil. Možnosť nárokovania si tejto peňažnej sumy na započítanie svojej pohľadávky voči navrhovateľom 1/ a 2/ je však bez právneho základu a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedeného dôvodu súd odporcu 1/ zaviazal na zaplatenie sumy 3.319,39 Eur zodpovedajúcej zvyšným 100.000,- Sk., ktoré mal v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní vyplatiť odporkyni 2/. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Odporkyňa 2/ bola podľa Zmluvy o sprostredkovaní so súhlasom záujemcu - právneho predchodcu navrhovateľov - určená na prevzatie kúpnej ceny v hotovosti od sprostredkovateľa - odporcu 1/. Prevzatím peňazí sa nestala vlastníkom týchto peňažných prostriedkov. V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka si ich v prebiehajúcom konaní právom nárokoval ich vlastník, ktorému (a následne jeho právnym nástupcom) ich bola povinná vydať a vrátiť. Odporkyňa 2/ od začiatku konania (na pojednávaní 28.06.2010 a 22.09.2011) opakovane zhodne so svojou prvotnou obranou vypovedala, že peniaze odovzdala C. R., ktorý mal navrhovateľovi 2/ za peniaze kúpiť garsónku. Do dňa 3. pojednávania 07.11.2011, kedy bol vypočutý ako svedok C. R., sa proti žalobe vôbec nebránila tým, že peniaze za kúpnu cenu rodinného domu v ten istý deň ako ich obdržala od odporcu 1/ navrhovateľovi vlastne vrátila a preto so žalobou nesúhlasí. Na prvý pohľad vidno zjavné rozpory nielen medzi prvými dvomi výpoveďami odporkyne 2/ a výpoveďou svedka C. R., ale aj v poradí jej treťou výpoveďou, ktorá si výrazným spôsobom protirečí. Nezrovnalosti a protirečenia v skutočnostiach zistených prvotnými dvomi výsluchmi odporkyne 2/ a jej následným výsluchom robia za týchto okolností výpovede svedkov C. R. a H. L. značne nevierohodnými. Obsah ich výpovedí aj v kontexte na obsah podaných trestných oznámení B.. C. E. (viď vyšetrovací spis), nemá vnútornú logiku a je vysoko nepravdepodobné, že by ich tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach ohľadom vrátenia peňazí zodpovedali skutočnému stavu veci. Neskoršia obrana odporkyne 2/ v spojení s výpoveďou svedka C. R., ktorý mal z hľadiska jej predchádzajúcich výpovedí motív svojou výpoveďou chrániť predovšetkým samého seba, sa preto súdu javí ako jednoznačne účelová, motivovaná najmä obavou zo svedka C. R.. Obdobným spôsobom súd hodnotil aj svedeckú výpoveď H. L., ktorá sa poukazovaním na jej blízky vzťah s C.. H. I. snažila presvedčiť súd, že odporkyňa 2/ navrhovateľom nič nedlhuje. Pri údajnom vrátení peňazí však nebola. Z uvedených dôvodov vyznievajú prvé dve výpovede odporkyne 2/ ako pravdivé a preto si ich súd v spojení s výpoveďami navrhovateľov a odporcu 1/ pri ustaľovaní skutkového stavu veci osvojil. Súd zistený skutkový stav ustálil tak, že odporkyňa 2/ od odporcu 1/ prevzala celkovo sumu 1.200.000,- Sk. Odporkyňa 2/ v konaní nepreukázala odovzdanie kúpnej ceny, ktorú jej v hotovosti vyplatil odporca 1/, ani B.. C. E. a ani jeho právnym nástupcom. Preto jej vznikla povinnosť zaplatiť tomu zodpovedajúcu sumu 39.832,70 Eur navrhovateľom 1/ a 2/. Vo zvyšku súd návrh voči nej ako nedôvodný zamietol. Pretože odporcovia 1/ a 2/ mali súdom priznané peňažné prostriedky odovzdať navrhovateľovi dňa 14.01.2008, odkedy ich mali k dispozícii, od 15.01.2008 sa so splnením dlhu dostali do omeškania. Súd ich v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo súdom priznanej sumy, od 15.01.2008 do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v § 3 nar. vlády č. 87/95 Z.z., dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (8,5%). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním z 24.5.2012, do časti, ktorou bol zaviazaný uhradiť navrhovateľom 3 319,39 Eur s príslušenstvom. Namietol, že nebolo sporné, že uskutočnil prevod tejto sumy v prospech účtu C.. H. I., a podľa jeho názoru z výpovedí účastníkov konania vyplýva, že pôvodný navrhovateľ dal na tento prevod odporcovi 1/ viackrát osobne a prostredníctvom odporkyne 2/ ústny pokyn. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil, a žalobu voči nemu zamietol. K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka 1/ podaním zo dňa 20.6.2012. Odvolanie odporcu 1/ je založené na nepravdivých tvrdeniach. Je účelové, v snahe preniesť povinnosť platby zo solventného odporcu 1/ na nesolventnú odporkyňu 2/.Celá kauza od počiatku vykazuje trestnoprávne znaky podvodu. Navrhla rozsudok potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacia námietka odporcu 1/ nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, najmä v listinných dôkazoch, ktoré špecifikoval a vyhodnotil podrobne súd prvého stupňa. Aj obsah výpovede samotného pôvodného navrhovateľa B. E. vylučuje obranu odporcu 1/. Keďže sa cítil konaním odporcov a C. R. podvedený a nemal úmysel svoju nehnuteľnosť predať, nemal ani žiadny dôvod dávať ústne pokyny odporcovi 1/ ako naložiť s kúpnou cenou za nehnuteľnosť. Podľa výpovede navrhovateľa po zistení podvodného konania prišiel do priameho kontaktu s odporcom 1/ až v čase po predaji nehnuteľnosti, keď mu sám odporca 1/ tvrdil, že celú kúpnu cenu odovzdal odporkyni 2/. Odvolací súd preto vyhodnotil obranu odporcu 1/ ako účelovú a nepreukázanú. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v samostatnom rozhodnutí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.