Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/708/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410203552 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410203552.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: A.. K. Z., E.. XX.X.XXXX, I. J. X, I., zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Madejom, Advokátska kancelária Mýtna 42, Bratislava, proti odporcovi: U.. O. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. J. X, I., zastúpeného advokátkou JUDr. Margitou Lonskou, Advokátska kancelária Kalinčiakova 25, Bratislava, o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej E. Z., E.. XX.X.XXXX, I. J. X, I., zastúpenej v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, zo dňa 2.10.2013, č. k. 11C/104/2010-396 v časti výroku o zročnom výživnom a vo výroku o trovách štátu r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, zo dňa 2.10.2013, č. k. 11C/104/2010-396 vo výroku o zročnom výživnom m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť na maloletú E. Z., E.. XX.X.XXXX za obdobie od 2.3.2012 do 2.10.2013 zročné výživné vo výške 460 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky. II. Výrok o trovách konania štátu m e n í tak, že odporca je povinný na trovy štátu zaplatiť 64,77 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava IV. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že mal. E. Z., E.. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 230,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 2.3.2012, k rukám navrhovateľky. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú Nikolu za obdobie od 2.3.2012 do 2.10.2013 vo výške 470,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku uplatneného výživného návrh zamietol. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, každému vo výške 364,77 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet tamojšieho súdu. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2010 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej E. Z., E.. XX.X.XXXX. V poradí prvým rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 14.12.2011, č. k. 11C/104/2010-210, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Maloletá E. Z.Á. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti odporcu, s tým, že právo zastupovať ju a spravovať jej majetok majú obaja jej rodičia. Navrhovateľke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 220,- eur mesačne, vo zvyšku bol návrh zamietnutý s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozsudok v časti rozvodu manželstva, zamietnutia zvyšku návrhu na výživné a náhrady trov medzi účastníkmi nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2012. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.8.2012 č.k. 14Co/148/2012-258 bol rozsudok v odvolaním napadnutej časti, t.j. v časti osobnej starostlivosti odporcu a určenia výživného zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa komplexne neposúdil všetky hľadiská rozhodné pre posúdenie otázky zverenia maloletej do osobnej starostlivosti odporcu, vrátane rozsahu narušenia vzťahov medzi navrhovateľkou a maloletou dcérou, príčin tohto narušenia a možnosti zlepšenia ich vzťahov. Ďalej uviedol, že ide o vysoko odbornú otázku, kde súd mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z oblasti psychológie a na základe záverov znaleckého dokazovania mal v záujme zlepšenia vzťahov v rodine navrhovateľky zvážiť postup podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine. Uložil súdu prvého stupňa nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie za účelom zistenia príčin narušenia vzťahov medzi navrhovateľkou a maloletou, stupeň narušenia ich vzťahov so zameraním, či ide o také narušenie, ktoré bráni zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako aj zistenia možnosti zlepšenia vzťahu medzi matkou a dcérou. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zistil, že navrhovateľka na čas po rozvode žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti, súhlasila s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Ďalej žiadala uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne z dôvodu, že mesačné náklady maloletej vyčíslila na sumu 815,- eur. Nežiadala úpravu styku maloletej s odporcom. Odporca súhlasil so zverením maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasil s výškou výživného, ktorú sumu považoval za neprimeranú veku maloletej. Bol ochotný prispievať na výživu maloletej 100,- eur mesačne. Nežiadal úpravu styku s maloletou. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcom navrhované výživné považoval za neprimerane nízke k veku a potrebám potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu. Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2013 súdneho znalca A.. M. G., vypracovaného v januári 2013 súd zistil, že maloletá nevykazuje známky psychickej poruchy, jej psychický stav je negatívne poznačený labilizáciou v citovej sfére, vyčerpaním z dlhodobej citovej záťaže a z nedostatku bazálneho stabilného citového a sociálneho zázemia a bezpečia. V procese dozrievania detskej osobnosti dochádza k určitému ústupu emotívnej a afektívnej motivácie správania, jej správanie je viac racionálne korigované, pokojnejšie, vzťah s matkou sa zlepšuje. Dosiahnutý stav je však nedostatočne stabilný, potrebná by bola psychologická pomoc a poradenstvo. Citový vzťah maloletej ku každému z rodičov je primerane intenzívny, pozitívny. Vzťah maloletej s matkou sa stabilizuje, maloletá viac chápe a prijíma podporné emotívne signály a prejavy so strany matky, reaguje na ne pozitívne. Jej vzťah k otcovi je napriek jej slovným vyjadreniam tiež dosť intenzívny, prežíva frustráciu z prerušenia kontaktov s otcom, ktorú sa snaží zvládať na vedomej rozumovej úrovni. Obidvaja rodičia boli veľmi pozitívne angažovaní v priebehu ich spolužitia, pri navrhovanom psychologickom poradenstve prejavila ochotu k spolupráci matka, otec ju odmietol. Možnosť účinnej nápravy vzťahových problémov v záujme maloletej tým bola eliminovaná. V súčasnosti má matka pozitívny postoj k osobnej starostlivosti o maloletú, príjma jej rozhodnutie ostať pri nej, je ochotná vytvárať a udržiavať podmienky pre harmonické spolužitie s maloletou. Otec má negatívny postoj k osobnej starostlivosti o maloletú, nevyvíja aktivitu pre stretávanie sa s ňou. Znalkyňa jednoznačne ustálila, že matku možno považovať za rodiča, ktorý má lepšie schopnosti vplývať na maloletú, má lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú a je schopná poskytnúť jej lepšie výchovné prostredie. Vzťah maloletej k matke sa upravil, v jej správaní k matke sa v súčasnosti neprejavujú rušivé prvky prítomné v minulosti, matka pozitívne prijíma a prežíva túto situáciu. Maloletá nejaví záujem o stretávanie sa s otcom a ani otec s ňou. Z hľadiska znaleckého posúdenia nie je účelné ani možné za daných okolností navrhnúť optimálny formu styku maloletej s otcom. Možnosť úpravy vzťahových problémov zúčastnených je psychoterapia, ktorej efekt je závislý od ochoty k spolupráci zo strany maloletej a rodičov. Znalkyňa neodporučila zveriť maloletú do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia nie sú v súčasnosti schopní ku konštruktívnej vzájomnej komunikácie v záujme maloletej. Súd vec posúdil podľa ust. §§ 24, 37 ods. 2, 62 ods. 1, 2 a 3 a § 75 Zákona o rodine (ďalej len ZR). Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky v časti osobnej starostlivosti je možné vyhovieť. Vykonaným dokazovaním, zo zhodných vyjadrení rodičov, aj so záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že došlo k zlepšeniu vzťahov v rodine medzi navrhovateľkou a maloletou, v súčasnosti vzťahy medzi nimi nie sú narušené v takom smere, ktorý by bránil zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka - matka má pozitívny postoj k osobnej starostlivosti o maloletú, prijíma jej rozhodnutie ostať pri nej, je ochotná vytvárať a udržiavať podmienky pre harmonické spolužitie s maloletou. Odporca -otec má negatívny postoj k osobnej starostlivosti o maloletú, nevyvíja aktivitu pre stretávanie sa s ňou. Vzhľadom k tomu súd považuje navrhovateľku za rodiča, ktorý má lepšie schopnosti vplývať na maloletú. Pre maloletú je vhodnejšie výchovné prostredie u navrhovateľky, ktorá má lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá má u matky lepšie podmienky pre svoju citovú stabilizáciu a sama preferuje takúto úpravu práv a povinností, je s ňou stotožnená. Vzhľadom k uvedenému preto súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súčasne vyslovil, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. V časti výživného súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 230,- eur mesačne. Vychádzal z potrieb maloletej, zárobkových možností a schopností oboch rodičov. Túto sumu považoval za primeranú vzhľadom k jej veku. Maloletá navštevuje strednú školu, má široký okruh záujmov, dobre prospieva v škole. Súd vzal do úvahy, že okrem finančných čiastok - výživné mesačne + príspevok na kurz angličtiny 200 eur a tábor sa otec nepodieľal na úhrade výživného vecnými plneniami. V časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť zročné výživné na maloletú súd vychádzal z nesporného zistenia na základe vyjadrení účastníkov, že odporca zaplatil na výživu maloletej v roku 2012 každý mesiac 230 eur. V roku 2013 zaplatil výživné za obdobie januára - apríl po 230 eur mesačne, za máj 220 eur, za jún a júl po 230 eur mesačne. Za august a september 2013 odporca výživné nezaplatil. Celkovo mal odporca na zročnom výživnom za obdobie od 2.3.2012 do 2.10.2013 zaplatiť sumu 4.362,58 eur, a to za rok 2012 sumu 2.292,58 eur a za rok 2013 sumu 2.070 eur (pomerná časť výživného za marec 2012 je 222,58 eur, + 9 x 230 eur, spolu za rok 2012 predstavuje sumu 2.292,58 eur; 9 x 230 eur za obdobie január až 2.10.2013, spolu 2.070 eur). Súd odporcovi na zročnom výživnom započítal čiastku, ktorú už zaplatil vo výške 3.892,58 eur. Dlžné výživné je preto 470,- eur (august 230 eur, september 230 eur a 10 eur za máj 2013). Navrhovateľka požadovala výživné na maloletú mesačne vo výške 300 eur. Vo zvyšnej časti súd preto návrh zamietol. O povinnosti účastníkov zaplatiť trovy štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V priebehu konania vznikli trovy hradené z prostriedkov štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním a vyplatenej odmeny súdnemu znalcovi vo výške 729,54 eur (uznesenie súdu zo dňa 4.2.2013, č. k. 11C 1041/2010-307). Vzhľadom na výsledok sporu, ako aj na skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu na prospech účastníkov konania, súd im uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu rovným dielom, t.j. každému polovicu, teda sumu 364,77 eur, keďže nezistil u účastníkov podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Každý z nich je zamestnaný, má príjem, účastníci majú majetok v BSM. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca, a to v časti výroku o zročnom výživnom a v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 364,77 eur. Namietal, že súd mu uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 2.3.2012 do 2.10.2013 vo výške 470 eur, ktorá suma nezodpovedá skutočnej výške zročného výživného. Jedná sa o výživné za dva mesiace + 10 eur, čo je dlžná suma z výživného za mesiac máj 2013, pretože odporca 15.5.2013 zaplatil výživné len v sume 220 eur, teda o 10 eur menej, ako je súdom stanovená suma. Následne však dňa 19.6.2013 dlžnú sumu 10 eur uhradil spolu s výživným za mesiac jún 2013, kedy poukázal na bankový účet navrhovateľky sumu 240 eur, teda výživné a doplatok dlžných 10 eur. Svoje tvrdenie preukázal fotokópiou výpisu zo svojho bankového účtu. Preto výška zročného výživného predstavuje sumu 460 eur. V súvislosti s uloženou povinnosťou zaplatiť trovy štátu vo výške 364,77 eur namietol, že z uvedenej sumy už uhradil na základe výzvy súdu vo forme preddavku čiastku 300 eur, čo preukázal aj fotokópiou ústrižku poštového poukazu a výzvou súdu na úhradu uvedenej sumy. Z toho dôvodu ho mal súd zaviazať k zaplateniu trov štátu už len v sume 64,77 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní rozsudku v napadnutých častiach, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, a že sú dané dôvody na zmenu rozsudku vo výrokoch, ktorých sa odvolanie týka. Vzhľadom na charakter výrokov napadnutých odvolaním a na charakter samotných odvolacích námietok, bol postup podľa § 156 ods. 3 O.s.p. možný a nebolo vo veci potrebné nariaďovať odvolacie pojednávanie. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 27.5.2014. Odvolací súd mal dokladmi o úhrade výživného v mesiaci máj 2013 a v júni 2013 preukázané, že v máji odporca zaplatil výživné na maloletú Nikolu v nižšej sume o 10 eur, ako mu ukladá právoplatný rozsudok súdu, t.j. v sume 220 eur. Následne v mesiaci jún 2013 poukázal navrhovateľke spolu s bežným výživným aj sumu 10 eur, teda jej zaplatil spolu 240 eur. Tým mal odvolací súd preukázané, že súd prvého stupňa pri určení výšky zročného výživného uvedenú skutočnosť nezohľadnil, čím uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné o 10 eur vyššie, ako je skutočný dlh odporcu na výživnom. Odporca rovnako v odvolacom konaní preukázal, že na trovy spojené s nariadeným znaleckým dokazovaním v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 11C/104/2010 - 264, zo dňa 28.9.2012 a na základe výzvy súdu zo dňa 21.1.2013, dňa 20.3.2013 zaplatil na účet súdu preddavok na náklady znaleckého dokazovania v sume 300,- eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. S poukazom na ust. §§ 224 ods. 1 a 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.