Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/350/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410208254 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410208254.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: JUDr. Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti odporkyni: I. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. F. F. X, B., o zaplatenie 1.076,17 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16C/185/2011-153 zo dňa 17. apríla 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5% ročne zo sumy 797,19 € od 15.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 178,05 € od 15.4.2010 do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 983,23 € so 6,5% úrokom ročne zo sumy 797,19 € od 15.4.2010 až do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 797,19 € od 15.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa súčasne určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou vo výške 8,30 € za prvú upomienku a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka. S poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 983,23 € so 6,5% úrokom ročne zo sumy 797,19 € od 15.4.2010 až do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 797,19 € od 15.4.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.6.2010 domáhal od odporkyne zaplatenia 1.076,17 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom neuhradenia dlhu na spotrebiteľskom úvere v zmysle Zmluvy o úvere zo dňa 27.6.2008. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal svoj návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5% ročne zo sumy 797,19 € od 15.04.2010 do zaplatenia a zo sumy 178,05 € od 15.04.2010 do zaplatenia späť, súd prvého stupňa konanie v tejto časti v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ ako banka uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 27.6.2008 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a poskytol jej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 995,82 €. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť istinu a úroky v 24. mesačných anuitných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci. Odporkyňa naposledy zaplatila splátku úveru dňa 15.11.2008 a od 16.11.2008 navrhovateľovi ani jednu dohodnutú splátku nezaplatila. Ku dňu 15.11.2008 zostalo odporkyni na istine úveru zaplatiť sumu 797,19 €. Nakoľko sa odporkyňa zaviazala v zmysle zmluvy okrem istiny zaplatiť navrhovateľovi aj úroky, ktoré boli dohodnuté vo výške 6,5% ročne, z nezaplatenej istiny 797,19 € predstavuje tento úrok ku dňu 14.4.2010 (t. j. ku dňu prevzatia právneho zastupovania navrhovateľa v predmetnej veci) sumu 73,41 €. Navrhovateľ vyhlásil celú pohľadávku odporkyne z jej úveru dňom 15.3.2009 za splatnú, nakoľko bola v omeškaní s jeho plnením, čo jej oznámil listom zo dňa 16.3.2009. Podľa vyššie uvedenej zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15% ročne, ktorý sa počas trvania zmluvy zmenil podľa sadzby ECB na 10% ročne a neskôr na 9% ročne. Navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania v uvedených percentách od 16.11.2008, t. j. odkedy odporkyňa prestala splácať splátky do 15.3.2009, t. j. do splatenia úveru z nezaplatenej istiny, čo predstavuje sumu 100,93 €. Súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie poplatkov v sume 11,70 €, ktoré predstavujú mesačné poplatky za poistenie PN vo výške 0,43 €, poistenie smrti a invalidity vo výške 0,83 € a správy úveru 1,99 €. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže si odporkyňa svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne neplnila, súd prvého stupňa ju v zmysle ust. § 497, § 502 ods. 1 Obch. zák. a § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zaviazal na zaplatenie sumy 983,23 € (797,19 € + 73,41 € + 100,93 € + 11,70 €). Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 92,94 € súd prvého stupňa zamietol. Ide o žalovanú sumu pozostávajúcu z poplatkov za upomienku vo výške 8,30 € a výzvy 3 x 28,21 €. Podľa súdu prvého stupňa uvedené poplatky majú charakter neprijateľnej podmienky, nakoľko predstavujú neprimerane vysokú sumu, ktorú by mal spotrebiteľ - odporkyňa zaplatiť za upomienku a výzvy. Pri posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvého stupňa vychádzal z toho, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. Všeobecné poplatky, ktoré si navrhovateľ účtoval v zmysle sadzobníka poplatkov bol platný až od 1.10.2008, pričom k uzavretiu zmluvy s odporkyňou došlo dňa 27.6.2008 a z jej ustanovení podľa súdu prvého stupňa nevyplýva, že by bola odporkyňa oboznámená s vtedy platným sadzobníkom poplatkov. Zároveň súd prvého stupňa určil, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou vo výške 8,30 € za prvú upomienku a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka. Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvého stupňa ju zaviazal v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. aj k zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 797,17 €, t. j. z nezaplatenej časti úveru vo výške 9 % od požadovaného dňa 15.4.2010, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni vyčíslenia jednotlivých nárokov. Vzhľadom k tomu, že súd návrh v časti o zaplatenie sumy 92,94 € zamietol, nepriznal navrhovateľovi zo sumy 178,05 € ani úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 15.4.2010 až do zaplatenia. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho návrh vo zvyšku a proti výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou vo výške 8,30 € za prvú upomienku a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporkyňu aj na úhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného argumentoval tým, že nakoľko sú na jeho internetovej stránke zverejnené úrokové sadzby ako aj Sadzobníky poplatkov a rovnako sú tieto informácie prístupné aj v prevádzkových priestoroch navrhovateľa, odporkyňa mala k týmto informáciám prístup a mala možnosť sa s nimi kedykoľvek oboznámiť. V dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom neuviedol, na základe čoho rozhodol o tom, že oprávnenie banky účtovať poplatky v určitej výške je neprijateľná zmluvná podmienka. Hoci vyslovil, že poplatky predstavujú neprimerane vysokú sumu, neuviedol však v porovnaní s čím sú tieto poplatky neprimerane vysoké. Navrhovateľ zastával názor, že vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska nevyjadrila názor, že by poplatky za upomienky alebo výzvy akejkoľvek banky na území Slovenskej republiky boli neprimerane vysoké, poplatky za upomienku vo výške 8,30 € a poplatok za výzvu vo výške 28,21 € sú primerané a akceptovateľné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, nedostatočne zdôvodnené a zároveň nepreskúmateľné. Mal za to, že jeho oprávnenie účtovať klientom poplatky za upomienky a výzvy v danej výške nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko si splnil svoju informačnú povinnosť voči svojim klientom a nakoľko výška jednotlivých poplatkov nie je výrazom nepomerne v porovnaní s výškou poplatkov iných bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.05.2014, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a príslušne ustanovenia Obchodného zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 92,94 € zamietol (a vzhľadom k zamietavému výroku v tejto časti nepriznal navrhovateľovi v tejto časti uplatňovaný úrok z omeškania) a zároveň určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou vo výške 8,30 € za prvú upomienku a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka, rozhodol vecne správne. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, a to tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p, pričom v odôvodnení svojho rozsudku sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa so závermi a dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti stotožňuje a v podrobnostiach na tieto poukazuje. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pri posúdení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.06.2008 súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že v predmetnom prípade išlo medzi účastníkmi konania o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. V právnej teórii civilného práva je spotrebiteľská zmluva charakterizovaná ako druh zmluvy, pre ktorú najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je pritom daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993), pričom podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Zo smernice č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok je uvedený v ust. § 53 ods. 4 Obč. zák., pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Treba mať však na zreteli, že výpočet neprijateľných podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. nie je vyčerpávajúci. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. S poukazom na cit. ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 52 od. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, bez ohľadu na jeho právnu formu, je v danom prípade irelevantné, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi Obchodným zákonníkom. Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Oprávnenie súdu (možnosť nie nutnosť) vysloviť vo výroku rozsudku záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný ustanovením § 153 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú: 1/ musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej zmluve; 2/ žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 a § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; 3/ výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci boli naplnené všetky zákonné predpoklady na to, aby súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou vo výške 8,30 € za prvú upomienku a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyššovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. V napadnutom výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie banky účtovať klientovi ako spotrebiteľovi za svoje služby poplatky a odmeny v súlade so sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb bankou vo výške 8,30 € za prvú upomienku a 28,21 € za výzvu (prvá a ďalšia), je neprijateľná zmluvná podmienka; ako aj v ďalšom napadnutom výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti 92,94 € spolu s úrokom a s úrokom z omeškania (suma 92,94 € predstavuje navrhovateľom žalovanú sumu pozostávajúcu z poplatkov za upomienku vo výške 8,30 € a výzvy 3 x 28,21 €, tzn. ide o sumu účtovanú na základe zmluvnej podmienky, pri ktorej súd prvého stupňa správne vo výroku rozsudku v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že je neprijateľná), odvolací súd nevzhliadol žiadnu navrhovateľom vytýkanú vadu či nesprávnosť, a to s poukazom na argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú v tomto rozhodnutí. Keďže z konania pred súdom prvého stupňa iný než súdom prvého stupňa vyslovený právny záver v napadnutej časti rozsudku nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty navrhovateľa nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, odvolací súd ustálil vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ho ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli (§151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.